Vyvolená

86.kapitola

Opatrne som kráčala po schodoch, Caspar ma zozadu pridržiaval. Priznávam, vypila som toho viac, ako sa patrilo, no úprimne, bolo mi to jedno. Život sami obrátil naruby, rodina sa mi otočila chrbtom. Viem, mám Caspara, ale ak váš vlastný otec zabije vašu matku, ženu, ktorú miloval a s ktorou vychoval tri deti, nemôžte viac rátať s jeho pomocou.

„Príde a...z-zabije aj mňa." zasmiala som sa hlasno.

„O čom to hovoríš?" pomohol mi zdolať posledný schod.

„Ten špinav-vec.On si zabije dcéru..." mrmlala som.

„Netáraj hlúposti, si opitá." konštatoval Caspar. Iba som sa zasmiala a mykla plecami.

„Ch-chcem bielu."dodala som rýchlo. Caspar sa na mňa nechápavo pozrel a zložil ma na postel.

„Bielu ?"

„Mhmm...truhlu."zaspávala som.

„Nepáči sa mi,že si sa opila." vyzliekal mi džínsy. V tej chvíli sa ma zmocnila túžba po ňom. Nohami som ho objala, zvalil sa na mňa.Nadvihla som boky a obtrela sa oňho. Caspar zaťal zuby.

„Hope, to nie jedobrý nápad." odtiahol sa.

„Aleee..."chcela som protestovať.

„Nie, vieš, že ťa ľúbim, ale nebudem ti to dokazovať, keď si zajtra nebudeš nič pamätať." vystríhal ma. Zafňukala som a s odutou spodnou perou som tvár zaborila do vankúša. Za sebou som počula Casparov jemný smiech.

Ráno bolo hriešne bolestné. Otvorila som oči a okamžite ich zase zavrela. Ostré svetlo som cítila tisíckrát intenzívnejšie a hlava sa mi krútila. Bolo mi zle, brucho som mala na vode. A k tomu Casparov silný hlas.

„Ticho lebo mi roztrhne bubienky." sykla som, snažiac sa posadiť. Ked som znova otvorila oči, svetlo bolo menšie.

„Zastrel som závesy, na stolíku máš vodu. Tu máš, daj si tabletku." kľakol si predo mňa a pozeral sa, kým nezapijem malú ružovú pilulku.

„Ďakujem."chytila som si čelo. Letmo ma pobozkal a vrátil sa k činnosti,ktorú robil pred tým, ako som sa zobudila. Poobzerala som sa okolo seba a uvidela, čo robí. Balil sa. Kufor na zemi bol takmer plný,na vrchu ležal čierny oblek. Ach, pochopila som.

„Nemôže ma prejsť pocit viny za to, že som ti neverila." zašepkala som.

„Nechaj to tak,prosím." naliehavosť v jeho hlase ma zastavila. Prikývla som, aj keď to nemohol vidieť, keďže bol otočený k šatníku.

„Pomôžem ti ?"opatrne som sa postavila.

„Nie, to netreba.Potrebuješ sa najprv pozbierať ty." priam som cítila ten jeho úškrn. Vždy ma prekvapila jeho rýchla zmena nálad.

„Ale nejdeš už dnes." uisťovala som sa. Nebola som ešte pripravená na jeho odchod, aj keď by bol preč len tri dni.

„Nie, zajtra poobede mi to letí." hodil do kufru poslednú vec a zaklapol ho.

„Myslela som, že pôjdeš až v sobotu. Pohreb je v nedeľu, či nie ? Budeš tam štyri dni ?" zmätene som naňho hľadela. Prehrabol sa vo vlasoch a prisadol si ku mne.

„Nie," chytil mi stehno, „idem v piatok, aby som mohol v nedeľu po pohrebe odísť.Nepôjdem na kar, ani nič podobné. Nechcem sa stretnúť s veľkou časťou mojej rodiny, totiž. V minulosti sme si nesadli. V nedeľu večer ma môžeš čakať aj s Blaire, nedovolím jej tam ostať. A ako som vravel, sám starký by sa o ňu nezvládol postarať."

„Dobre teda. Budešmi chýbať." položila som si hlavu na jeho rameno.

„Ešte neodchádzam." podpichol ma.

„Viem, ale...bojím sa." priznala som.

„Nič sa mi nestane, neboj nič. Iba ak by som mal také nešťastie, že by padlo lietadlo. Čo sa, pravdepodobne, môže stať." strašil ma.

„Tak to si mi fakt pomohol. Ale... nie toho sa bojím."

„Tak ?"nechápal.

„Čo ak sa jej nebudem páčiť ? Čo ak ma nebude mať rada ?" strachovala som sa.

„Ty myslíš Blaire ? Hope, ty si úžasná, a ako poznám moju sestru, veľmi dobre si sadnete. Však výškovo si budete rovné." povedal vážne.Prevrátila som očami.

„Neurážaj moju výšku. Nemôžem za to, že mám len stošesťdesiat centimetrov !"

„Ja viem,viem...veď predsa, dobrého veľa nenarastie." pobozkal ma na krk. Pousmiala som sa a zabudla na nevoľnosť, ktorá ma pred chvíľou skľučovala.

„Máš všetko ?"ukázala som na kufor. Caspar iba mykol plecami a ďalej sa venoval môjmu krku. Vedela som, že to budem musieť skontrolovať. Ale najprv ma čakali iné povinnosti. Caspar pokračoval z môjho krku nadol, a ja som sa mu hrala s vlasmi. Šlo to pomaly, ale príjemne.

AHOJTE !!!

Prepáčte, že som pridala dvakrát tú istú časť. Dúfam, že sa Vám páčila táto kratšia kapitolka. Som zvedavá na Vaše komentáre.

Dakujem Vaša Darkblood_099 :*