Vyvolená

26.kapitola

Zobudila som sa až ráno. Celý jeden deň som prespala. Zišla som po schodoch a uvidela Petra ako sedí na gauči a niečo píše.

„Ahoj."oprela som sa o zárubňu v obývačke.

„Práve som ti písal odkaz, že si musím ísť niečo vybaviť." ukázal na papierik.

„Dobre. Kľudne môžeš ísť. Ja to nejako zvládnem."

„Naozaj? Ďakujem. Prídem po teba zajtra po obede, pôjdeme spolu za tvojou mamou." povedal a počula som buchnúť vchodové dvere. Zaškŕkalo mi v bruchu. Bola som strašne hladná, že by som zjedla aj koňa.Musím si niečo uvariť. Zapla som si do uší slúchadlá a pustila sa do toho. Takto som si varila dve hodiny hovädzí steak so zemiakmi a ryžou. K tomu zeleninová obloha úplne sadla. Vypla som pesničky a pustila sa do jedla. Sama som sedela za naším obrovským jedálenským stolom. Chýbala mi tu mama, ktorá by umývala riad,otec by si čítal noviny, Adrián by sa smial Robovi ako hltá jedlo a Amanda, ktorá by neustále písala sms-ky svojim verným priateľkám zo školy. Ja by som sa na celú túto rodinnú činnosť s úsmevom pozerala. No teraz to tak nebolo. Po pol hodine jedenia som umyla riad. Nemala som čo robiť, tak som si odšťavila pomaranče na pomarančový džús, ktorý sa mi nepodaril a bol strašne horký, takže som ho musela vyhodiť- nedalo sa to piť.Prechádzala som sa po dvore ďaľšiu hodinu. Slnko už bolo za obzorom, tak som sa šla osprchovať. Zabalila som sa do županu a mokrá si ľahla do postele. Pozrela som si jednu časť Pirátov Karibiku, a o ôsmej zaspala. Prebudilo ma šušťanie pri každom mojom pohybe. Už som to nevedela zniesť. Vytackala som sa z postele a našla na stene vypínač. Zapla som svetlo. Rýchlo som si dala ruku pred oči pred ostrým svetlom. Po chvíľke som si na svetlo zvykla. Som zvedavá, čo to šušťalo. Možno obal od sladkosti, čo som zjedla večer pri filme. Pozrela som sa na rozhádzanú posteľ s dvomi poduškami a uvidela som to. NA druhej polovici postele ležala ruža. Čierna ruža. Taká neobyčajná a taká mne osobne známa.Už som raz takú dostala. Od Caspara. Ale to predsa nemohla šušťať ruža. Zobrala som ju do ruky. Ovoňala som ju. Zrazu akoby som bola znova na chodbe v nemocnici, v Casparovom objatí. Zatočila sa mi hlava. Musela som si sadnúť na posteľ. Bol Caspar tu, v mojej izbe? Ako sem dostal tú ružu ? A kedy ? Pozrela som sa na displej mobilu. Bolo niečo po polnoci. Pozrela som sa na ružu z vrchu,takže som videla všetky lupienky. Počkať, bolo tam niečo, čo tam nepatrí. Niečo navyše. Vybrala som čierny malý papierik.Stálo na ňom bielym úhľadným, staromódnym písmom napísané:

Na tvojom tajnom mieste... Hneď!

Ako vedel Caspar, kde je moje tajné miesto ? Veď to s tým stretnutím pri mesiaci bol iba sen. Alebo som sa mýlila ? Nie, som si istá, že to bol sen. Ale potom, ako o tom vedel ? Mám možnosť ísť teraz o polnoci za ním na moje tajné miesto a spýtať sa ho na to ? Bolo by to trafené ? Asi áno, ale aj tak tam pôjdem. Zobrala som ružu,obliekla si rifle aby som nešla v gaťkách a na rozťahané tričko som si obliekla teplú mikinu. Pomaly som zišla po schodoch a vyšla na dvor. Pomalým a neistým krokom som sa vybrala k veľkému starému stromu na konci našej záhrady- na moje tajné miesto.

Som šialená. Toto celé sa mi určite iba sníva. O chvíľu ma Peter zobudí s teplým čajom a pozrieme si spolu nejakú romantickú komédiu. Nestalo sa. Prišla som k veľkému starému stromu s ružou stále pevne zovretou v rukách. Nikto tam nebol. Žiadny Caspar. Obzrela som sa k nášmu domu. Čo som si myslela ? Že tu bude Caspar o jeden v noci šaškovať na poli ? Určite teraz doma sladko spí. Ale ruža s odkazom sú predsa skutočné. Možno si zo mňa niekto spravil srandu. A možno nie...

„Nerozumela si odkazu ?" Máš prísť hneď. Nie prísť a hneď odísť."stál chrbtom otočený ku mne a v jeho hlase bolo počuť aroganciu,panovačnosť a výsmech. Bol tam. Mal oblečné čierne džínsy a čierny tenký sveter. Caspar mal štýl, ktorý ma zakaždým očaril. Vedel, ako zapôsobiť. Na čo sa spýtať ? Kde kupuje toľko čierneho oblečenie ? Panebože, len to nie. Moja myseľ chcela poznať len jednu odpoveď.