Vyvolená

59.kapitola

Zaradila som spiatočku, aby som mohla vycúvať z našej príjazdovej cesty. Opäť sedieť za volantom bol úžasný pocit. Mohla som ísť hocikam, a kedy sa mi zachce. Zapla som si pesničky, ktoré mi ešte pred odchodom napálil Adrián do tabletu. Naťukala som adresu, ktorú mi povedala Chloe a navigácia mi oznámila, že do cieľu sa dostanem za nejakých pätnásť až dvadsať minút. Spokojne som si pohmkávala pieseň a pochvaľovala si nové auto. Najprv som sa bála, že som zabudla šoférovať, no okamžite, ako som otočila kľúčom v zapaľovaní, vedela som, že sa mýlim. Je to ako bicyklovanie. Ak sa to raz naučíte, viac to nezabudnete. Po ceste som rozmýšľala nad udalosťami posledných dní, a takmer som prešla cez červenú. Prudko som zabrzdila, autá za mnou začali trúbiť. Mala som chuť ukázať im prostredník, tak ako to raz spravil Caspar. Ach, zase som myšlienkami pri ňom. Všetko mi ho pripomína ! Už ho viac nechcem ani vidieť. To, že sa so mnou vyspal, a tým ma pripravil o moju nevinnosť ešte neznamenalo, že si s mojimi citmi môže robiť, čo sa mu zachce. Zachovám si svoju hrdosť a ak bude treba, poviem mu to aj do tváre. Nebude mi ho ľúto pre to, že ho opúšťam, môže si zato sám. Doteraz som si aspoň myslela, že nám to možno bude klapať, alebo mu ešte dokážem odpustiť. Ale iba tie malé chyby, ktoré sa vo vzťahoch stávajú nedorozumením. Mali sme my vôbec nejaký vzťah ? Z mojej strany určite áno. Ako to bral on, vedia len hviezdy a Caspar. A možnože ani on sám si nie je istý, či to so mnou myslel vážne. Ale podľa jeho rečí, ktoré mi popri tom všetkom povedal, by ma mal mať aspoň trochu rád. No možno sa mýlim, a je naozaj taký bezcitný,ako sa javí. Zaparkovala som na štrkovej ceste pred bielym domom s čiernou strechou a obrovskými oknami. Navigácia hlásila, že som prišla do cieľa. Vystúpila som z auta a zabuchla dvere. Zo zadnej plošiny som si zobrala ruksak, v ktorom som mala veci na prespanie.Keď som doma povedala, že idem ku kamarátke spať, Rob sa zľakol,že idem k Lare. Vysvetlila som mu, že sa toho nemusí obávať, i keď, som si istá, že on bez Lary vydrží najmenej ešte týždeň.Potom jej odpustí. A bude naliehať, aby som jej odpustila aj ja,ale v tom čase to nebude možné. Je to príliš skoro. Neisto som pristúpila k čiernym preskleným vchodovým dverám a zazvonila na zvonček. Čo ak mi otvorí Caspar ? Zbledla som ako stena, no napätie ustúpilo, keď sa mi pred očami zjavili plavé, takmer blonďavé vlasy. To bol tuším Sam, pre ktorého Caspar tak vyvádzal, keď som tu bola naposledy. Dobrý začiatok...

„Ahoj."pozdravila som neisto. Sam nadvihol obočie, no hneď nato sa naširoko usmial.

„Čau, no čo,prišla si za Casparom ? Bohužiaľ, ten tu momentálne..." začal,no nedovolila som mu dokončiť vetu.

„Nie, neprišla som za ním. Netočí sa všetko len okolo neho."

„Si nejaká nažhavená, to aby som si dával bacha." zvraštil čelo a vytvorili sa mu na ňom malé vrásky. Bol celkom zlatý.

„Prišla som za Chloe." obišla som jeho poznámku bez povšimnutia.

„Aha, ešte sa nevrátili. S Andym. Mimochodom, ja som Sam." vysvetlil, čo ma trochu znepokojilo, no jeho úsmev mi zakázal robiť si kvôli tomu starosti. Nuž čo, počkám tu na ňu.

„Teší ma, Sam.Ja som..."

„Hope. Áno,pamätám si ťa. Nie je to tak dávno, čo sme sa videli. Teda,aspoň ja som si ťa stihol dostatočne obzrieť, aby som uvidel, akási pôvabná. A chutnučká." oprel si ruku o dvere a čakal, kedy vojdem dnu. Zaváhala som, veď so mnou flirtoval hneď na prahu dverí ! Sklonila som hlavu a prešmykla sa dovnútra. Sam sa potichu zasmial. Keby nás tak Caspar videl. Ten by zošalel ! Ale čo ma po ňom, už mu nepatrím, som voľná, bez záväzkov k nemu. Viem, že niekde tam hlboko vnútri ho stále ľúbim, ale nechcem si to priznať, pretože mám strach, že by to znova len využil. A to nesmiem dovoliť. City k nemu odsúvam na druhú koľaj.