Vyvolená

52.kapitola

Bežala som po schodoch ako najrýchlejšie sa dalo. Zadychčaná som vrazila do Roba.

„Ach,Hope, kam sa tak ponáhľaš ?" zasmial sa. Jednou rukou som si zotrela slzy a snažila sa vyzerať čo najnormálnejšie.

„Nikam,kam ideš ?" pozerala som si pod nohy.

„K Nickovi." nič si nevšimol.

„Aha,a kde je Adrián ?" modlila som sa, aby mal Caspar toľko rozumu a nevybral sa za mnou. Ale to už by tu bol.

„U Bei. Včera sa tak opil, že si nič nepamätá a myslím, že mi vravel, že tam ostane až do zajtrajška." mykol plecami. Už chcel odísť, keď ma napadlo: „A Amanda ?"

„Tá išla ešte nedávno s Kim nejakej zbohatlíckej kamoške, ktorá usporiada mega párty." napodobňoval Amandin piskľavý hlas.Vôbec mi to v tejto situácií neprišlo smiešne, ale musela som sa zasmiať, aby Rob nezbadal, že mi niečo je. Môj smiech pripomínal škriekanie nespokojnej sliepky.

„Tak už idem, Nick ma čaká." zmizol za vchodovými dverami. Až teraz som si všimla, aký je tu neporiadok. Stovky plastových pohárov povaľujúcich sa v celom dome, fľašky alkoholu, dokonca pár červených lodičiek. Boli tu aj farebné papieriky nastrihané na veľmi malé kúsočky. Asi som mala na svojej oslave aj konfety. Paráda, škoda, že som sa nezúčastnila ! Zvuk krokov na schodoch ma prebral z premýšľania. Otočila som sa a uvidela som Caspara navlečeného len do čiernych džínsov. Zjavne sa nechystal na odchod.

„Odíď."prelomila som ticho ako prvá.

„Čakal som, kedy odíde. Nechceme predsa, aby ma tu niekto videl."nereagoval na moju naliehavú prosbu. Ak neodíde, znova mu odpustím,a on nebude musieť ani prstom pohnúť. Odpustím mu, lebo...lebo je to Caspar.

„Odíď."zopakovala som pripravená na všetko.

„Nie."zaskočil ma. Tak som asi nebola pripravená.

„Nemôžeš tu zostať." otvorila som mu vchodové dvere. Podišiel k nim a myslela som, že naozaj odíde, no on ich s celou silou zabuchol, až sa zatriasol celý dom. V tej chvíli som mala pocit, že je schopný nejako mi ublížiť. Myslím fyzicky. Psychicky mi ublížil už nespočetne veľa ráz.

„Čo to s tebou je ?" zahučal. Pod jeho pohľadom som sa prikrčila.

„To mi povedz ty ! Bolo nám spolu konečne dobre, smiali sme sa, dokonca sme spolu spali ! A potom mi povieš, že si to spravil len preto, že som potrebovala útechu ?" zahľadela som sa mu do očí. Ako to mohol nechápať ?

„Čože som ?" neveril.

„Povedal si to. Azda si sa nepočúval ?"

„Nie,to som nepovedal." pokrútil hlavou a rukou stále držal zavreté dvere.

„Ale povedal. Inak by som na teba tak nevybehla." povedala som chladným tónom, ktorý ma prekvapil.

„Vtom prípade som to nemyslel vážne. Musíš to vedieť, Hope."moje meno vyslovil s nepredstieranou túžbou po pochopení.

„Tak si to nemal ani hovoriť." zastrájala som sa.

„Nerozmýšľal som ! Vytočilo ma, čo si povedala o tom magorovi !" vysvetľoval s hnevom.

„Ten magor má aj meno, keby si chcel vedieť volá sa Pe..."

„Vidíš,zas to robíš ! Viem, ako sa volá, len mi tak lezie na nervy, že nemôžem vysloviť ani to jeho poondiate meno ! A ty mi ho stále pripomínaš. Čo si už zabudla že ho neznášaš od chvíle, akosi sa dozvedela, že ťa podvádza s tvojou najlepšou kamarátkou ?"vychrlil na mňa.

„Nepripomínaj mi to, prosím." pošepla som.

„Dobre."vyslovil trpko a pohľad upieral na stenu za mnou.

„Nič nie je dobre." vzdala som to. Bola som na ceste odpustenia Casparovi. Vedel to aj on, aj ja.

„Ja viem, preto to musíme vydržať. Nesmieme sa hneď hádať."prekvapili ma jeho slová.

„A to hovorí ten, čo..." prerušil ma bozkom. V tom bozku bolo povedané viac ako by mi dokázal povedať slovami.

„Ten,čo ťa ľúbi." na tieto slová som čakala už od nepamäti.

„Ľúbim ťa." zašepkala som a bozk mu opätovala. Začal ma vášnivo bozkávať. Omotala som mu nohy okolo pása, ruky okolo krku, a nerušene sme vyšli po schodoch. Pred dverami mojej izby ma ešte vášnivo pritlačil k stene, aby ma mohol lepši chytiť za stehná.O chvíľu som sa pod ním zvierala od rozkoše a jeho meno kričala tak, že som myslela, že mi odídu hlasivky.

„Škoda,že tu dnes v noci nemôžeš zostať." zachripela som. Moje hlasivky to teda naozaj nevydržali. Caspar si to hneď všimol a nenechal to bez poznámky, že keby ma teraz prehol cez posteľ, asi by mi odišli aj iné potrebné časti tela. Dostal zato odo mňa štuchanec pod rebrá. Naša hádka, ktorá sa skončila tak rýchlo nebola celkom vyriešená, ale mne to zatiaľ stačilo.

„Zato ty môžeš ísť ku mne." navrhol.

„Tonie je zlý nápad, ale najprv to tu musím dať do poriadku." ľahla som si naňho celým telom.

„Hope,nedráždi ma." sykol. Asi mal namysli moje nahé telo ležiace na jeho nahom tele.

„Prepáč."zachichotala som sa a uspokojila sa s jeho ľavým plecom.

Ahojte ! 

Takže, tu máte tie sľúbené časti. Hádam sa páčili :) 

Aký máte pocit z toho, že sú Hope a Caspar spolu ? Myslíte, že im to vydrží ? 

Ešte Vám chcem pripomenúť, že ma poteší každý vote aj koment :3 Ďakujem za všetko, za to, že ma podporujete, a že ste trpezlivé :* 

Veľmi si to cením :))) 

Zatiaľ sa majte pekne a užívajte prázdniny ako sa len dá !!!