Vyvolená

73.kapitola

Pozerala som do Casparových očí s nádejou, a zároveň i strachom, že začne rozprávať ďalej. Aj začal, ale nie o tom, čo som chcela počuť,vedieť.

„Myslím, že nadnes už stačí." vzdychol si vyčerpane a chrbát si oprel o čelo postele. Chcela som, aby mi povedal, aké majú s otcom plány, tu, v našej usadlosti, ale vedela som, že by to nemuselo dopadnúť dobre. Tak ako prvý raz. A tak som sa mu len schúlila do náručia ticho načúvala rytmu jeho bijúceho srdca. Bolo vystrašené, tak ako ja. Caspar ma hladil po vlasoch a šepkal upokojujúce frázy ako„Bude to v poriadku." a „Všetko bude dobré,uvidíš." Prišlo mi to, akoby neupokojoval mňa, ale seba. A ani sa mu nečudujem. Toľko si toho prežil, a to len za tak krátky čas. Zo dňa na deň sa mu zmenil celý život, dokonca niekoľkokrát. Viem, ako sa cíti, pretože s tým mám osobnú skúsenosť. Nie s mafiou, drogami, alkoholom a bitkami, ale s mŕtvou mamou. Presne viem, ako sa musel cítiť, opustený, zradený,naštvaný. A možno on to znášal omnoho horšie, pretože bol mladší. Vrátila som sa z myšlienok naspäť ku Casparovi, ktorý pomaly zaspával, s hlavou spočinutou na mojej. Pomaly som sa odtiahla, aby som ho lepšie uložila, no v okamihu, keď sa naše telá nedotýkali, prebral sa. Bolo to úsmevné, pretože som na ňom videla, ako sa bál, že som odišla alebo niečo podobné. Tak veľmi ma ľúbil, a ja som o ňom stále pochybovala. Prečo som len bola taká slepá ? Začala som si vyzliekať džínsy, a potom mikinu,aby som ostala len v tričku a nohavičkách. Až potom som si ľahla naspäť. Bolo mi tak oveľa pohodlnejšie. Caspar na mňa pozeral so zvrašteným obočím.

„Čo je ? Takto sa cítim lepšie. Ty,..ty sa nevyzlečieš ?" premerala som si jeho oblečenie od hlavy po päty. Mal na sebe čierne rifle a košeľu.Keby som bola v jeho koži, už by som to na sebe nemala. Lenže on nie.

„No, vieš. Nemuselo by skončiť dobre, keby som bol len v boxerkách a ty len v tomto." uškrnul sa a pozrel sa mi do lona. Okamžite som sa červenala, chápala som to, čo mi chcel naznačiť. Prikývla som odvrátila zrak. Musel na mne vidieť, že som zostala sklamaná.Bola som ako malé decko !

„Ale, táto košeľa je príliš tesná na to, aby som v nej mohol nerušene spať.Myslím, že tú by som si vyzliecť mohol." uvažoval nahlas. Na tvári sa mi objavil úškrn. Caspar ma letmo pobozkal a potom si košeľu vyzliekol. Predo mnou sa zjavila starostlivo vypracovaná hruď, na bruchu jemné tehličky, a čierny atrament na nej hrdo vynikal. Naplnil ma blažený pocit. Caspar sledoval výraz mojej tváre, potom sa uchechtol. Nadvihla som obočie, prečo sa smeje.

„Asi si už dlho nevidela polonahého muža, čo ?" podpichol ma. Chcela som mu nejakú uštipačnú poznámku vrátiť, ale v tom som si spomenula,ako to dopadlo, keď som sa raz o to pokúšala. A omylom som spomenula Petra. Caspara to poriadne vytočilo, zranilo. Preto som teraz ostala ticho a iba pokrčila plecami.

„Poď ku mne."otvoril svoju náruč a ja som sa mu tam poslušne schúlila. Potom sme sa uložili na spánok, ale ani jeden z nás nemohol dlho zaspať.Nakoniec sme sa zhodli, že bude lepšie, ak budeme niečo robiť,ako len tak ležať a snažiť sa zaspať, ak sa to nedalo. Nikto nebol doma, iba Amanda a ten jej Sebastian, takže sme sa mohli pokojne vybrať do kuchyne. Boli dve hodiny v noci, a my sme si tam so smiechom pripravovali pukance s karamelom, aby sme mali čo chrúmať pri filme, ktorý vybral Caspar. Volal sa... Ako sa volal ?Neviem, pretože bol veľmi dlhý... alebo komplikovaný ? Iba viem,že bol o mužovi, ktorý sa presťahoval do veľkomesta, aby si našiel lepšiu prácu, a potom sa tam má niečo stať. Alebo to mi Caspar nepovedal, pretože to je, citujem, „Najneočakávanejší zvrat, aký sa kedy vo filmovej histórií, stal." Pripravovala som karamel, kde sa ku mne zozadu priblížil Caspar a objal ma svojim dlhými pažami. Zavrela som na pár sekúnd oči, aby sa mi tento okamih vryl hlboko do pamäti, a potom som sa snažila plne sústrediť na hrnček, v ktorom sa pomaly rozpúšťal cukor.Sledovala som ho pohľadom, bol fascinujúci, a takmer som zabudla na Casparovu prítomnosť. Už som ho brala ako samozrejmosť. Musela som sa pousmiať. Zrazu sa Casparove ruky začali posúvať nižšie a nižšie. A moja túžba začala rásť vyššie a vyššie. Keď sa zastavil, mohol počuť môj sklamaný povzdych.