Vyvolená

75.kapitola

Zrazu som necítila nič. Nastala úplná tma. A zrazu som otvorila oči, cez ktoré sami valili slzy, a cez ktoré som momentálne nevidela takmer nič.Okolo bola tma. Bolo mi horúco, na čele pot, no aj tak som sa triasla. Až o chvíľu sa mi dostal do zaľahnutých uší môj vlastný krik. Niekto ma jemne chytil za pravý bok. Utiahla som sa,nevedela som, kde sa nachádzam. Je to Peter ? Čo sa stalo ?

„Hope, si v poriadku ?" začula som jeho hlas. Zo srdca mi spadol obrovský kameň. Všetko to bol iba sen. Strašná nočná mora, ktorá sa mi ešte stále dokola objavovala pred očami. Caspar odišiel, Peter sama dotýkal, nič som si nepamätala... Roztrasenou rukou som si pretrela oči. Stále som bola paralyzovaná, nevnímala som Caspara,aj keď som po ničom viac netúžila, ako sa mu schúliť v náručí.Ten sen,...bol taký živý. Takmer som mu uverila ! Ako je to možné?! Nič také sa mi doteraz nestalo. Stále na sebe cítim jeho pery,stále cítim jeho dotyky. Zase som sa rozvzlykala. Casparova ruka mi spočinula na totálne spotenom chrbte.

„Si tu. Neodišiel...neodišiel si ?" pozerala som sa do tmy, akoby som ho hľadala v diaľke, i keď som vedela, že sedí pri mne. Cítila som, že je v pozore. Bál sa, bál sa o mňa. Po tomto zistení som sa trochu upokojila.

„Nie, prečo by som niekde odchádzal ?" zjavne nechápal.

„Ja, ja, bol tu a on...nič som si nepamätala, chcel...odo mňa priveľa. A ja som hone-nechcela a potom tá krv. Krv !" vyskočila som z postele zmätene, aby som mohla v izbe rozsvietiť. Ostré svetlo ma pálilo v očiach, ale po chvíľke si moje citlivé zreničky zvykli.Utekala som naspäť k posteli a periny som z jednej kopy hádzala na druhú, až nakoniec skončili na zemi. Caspar sa na mňa vyjavene díval, nechápal, čo robím. Nerozumel tomu, akú hrôzu som práve zažila. Ale, ako to mal vedieť, keď ma tu nechal ? Nie, nie, Hope! To bol iba sen ! On neodišiel, bol tu. Stále bol pri mne.Iba nevedel, čo za hrôzu sa mi snívalo. Triasla som sa na celom tele, vlasy som si stále rukou česala do zadu, aby mi nepadali do rozhorúčenej tváre. Bol som veľmi rozrušená. Napokon som na plachte nenašla žiadnu krv. Až to ma trochu upokojilo, pretože to potvrdilo, že to celé bol výmysel. Medzitým sa Caspar postavil z postele, a podišiel ku mne. Ani neviem, kedy sa ku mne dostal. Nič okolo seba som nevnímala, stále som bola zaseknutá medzi realitou a tým snom. Caspar ma nasilu chytil za zápästia a potiahol si ma k sebe na nahú, atramentom pokrytú hruď.

„Musím...musíš m-mi povedať, čo...prečo si ma nechal v...v j-jeho rukách ?" vzlykala som. Petrove dotyky ma stále mátali. Cítila som ich na sebe. Odtrhla som sa od Petra a chytila sa za hlavu. Zase sa ma ten úbožiak dotýkal, zase ma nasilu držal v náručí.

„Vypadni ! Choď preč ! Nechytaj ma ! Už dosť !" kričala som, „Už dosť,stačí..." zašepkala som a vyčerpane padla na zem. Našťastie som sa neudrela, pretože podo mnou boli porozhadzované periny.Stále stál predo mnou a čakal, kedy sa ku mne dostane. Vyčkával ako sup na svoju obeť, kým sa dobrovoľne nevzdá. Ale ja sa nevzdám. Peter tentoraz nevyhrá, pretože mu to nedovolím. Zdvihla som zaslzené oči a pozrela sa hore. Počkať, čo ?! Caspar ?

„Hope, Hope,"kľakol si ku mne, „počúvaj ma. Upokoj sa, áno ? Som tu, neodišiel som. Celý čas som bol pri tebe. Nikto iný tu nie je. Dobre ?" Chcela som mu veriť. Nejaká tajomná sila ma donútila prikývnuť pomaly hlavou, lebo myšlienky mi lietali nevedno kde.Uleteli mi, ako aj môj zdravý rozum. Všetko zrazu na mňa padlo,všetko sa zrútilo ako domček z karát. Cítila som sa slabá,ohrozená a opustená. Ale nebola som sama, bol tu Caspar. To sa so mnou iba moja myseľ zahrávala. Caspar ma pred chvíľou objímal a ja som si myslela, že znova prežívam ten sen a Peter sa ma snaží znásilniť. Začína mi šibať ! Moja myseľ nedokáže uniesť ťarchu okolností, ktoré má spracovať a rozmýšľať nad nimi. Atak si dala krátku dovolenku a nechala ma, nech sa zbláznim.

„Postav sa, poď,pomôžem ti. Ukáž." chytil ma za boky a opatrne ma postavil na nohy. Trochu sa predklonil, aby mi videl do tváre a odhrnul mi zo spoteného čela moje hnedé pramienky vlasov. Privrela som viečka,a snažila sa nabrať do pľúc čo najviac čerstvého vzduchu. Hlas sa mi triasol, bola som vyčerpaná, či už fyzicky alebo psychicky.Momentálne som sa chcela cítiť bezpečne. Nič iné som nežiadala. A Caspar to splňoval.

„No tak, už neplač. Všetko je v poriadku. Už je dobre." privinul si ma k sebe a hladkal ma po vlasoch. Na hlave som cítila jeho špicatú bradu. Potom mi vtisol bozk do vlasov a naviedol ma do postele.Zodvihol zo zeme jeden vankúš a položil ho za mňa, potom zobral perinu, ktorá zostala na posteli, a ktorou bol zakrytý Caspar predtým, ako som začala takto šalieť, a položil ju medzi nás,pri moje chodidlá. Sedela som totiž s kolenami skrčenými pod bradou, objímajúc si nohy rukami. Caspar sedel spolovice na posteli, a pár krátkych sekúnd sa na mňa pozeral. Jeho láskavý pohľad mal tie správne účinky. Bol ako upokojujúci liek. Caspar bol môj liek, liek na moju rozorvanú a rozrušenú dušu. Zrazu sa postavil, a mňa prepadol pocit, že chce odísť a nechať ma tu len tak, samú. Čo ak príde Peter ? Caspar uvidel môj vystrašený pohľad.

„Otvorím okno, je tu dusno." povedal vážne. Chápal ma, nevysmieval sa mi. Vedel,že ho potrebujem, a tak bol pri mne. Bral ma vážne, nepovažoval ma za blázna. Jeho výraz na tvári ma v tom usvedčoval. Akonáhle otvoril okno, na tele mi naskočili zimomriavky. Nečudujem sa, mala som na sebe len tričko a nohavičky. Aj keď, moje tričko skôr predstavovalo mokrú handru prilepenú na tele, pretože bolo celé prepotené. Caspar obišiel posteľ a zo zeme zodvihol svoje čierne tričko. Podišiel ku mne, ruky mi položil vedľa tela. Ja som sa stále chúlila v klbku. Svoje tričko si prehodil cez plece a to moje mi pretiahol cez hlavu. Odhodil ho na zem a obliekol mi to svoje, teplé a suché. Okamžite som zacítila známu vôňu po zelenom lese, mentolu, a slabej kolínskej. Ďalší upokojujúci prostriedok. Nechal ma, nech si ho lepšie prispôsobím a zapol malú lampičku na nočnom stolíku na mojej strane postele. Potom prešiel cez celú izbu, pričom keď prechádzal okolo otvoreného okna,vlasy sa mu neposlušne postrapatili, a zhasol veľké svetlo. Keď išiel naspäť, jemné svetlo vychádzajúce z lampičky vedľa mňa mi dovolilo vidieť, ako si prehrabol vlasy, na jeho tvári sa objavil dumajúci výraz, sánka mu behala hore-dole, a svaly sa mu napli, keď si líhal vedľa mňa. Vyzeral ustarostene. A to len kvôli mne a môjmu hlúpemu snu. Trochu som sa za to cítila vinná,ale keď ma Caspar svojimi slovami ubezpečil, že o nič nejde a všetko je zas v poriadku, ten pocit sa stratil. Uvedomila som si totiž, že to bola jeho povinnosť a dobrá voľa, že mi pomohol.Že ma nenechal len tak a nevysmial sa mi, že to bol len sen.A aj preto som ho o to viac ľúbila. Pretože takými maličkosťami,ako bola táto, mi dokazoval svoju lásku. A väčší prejav som snáď od neho ani nemohla chcieť. Urobil všetko, čo mohol, aby mi pomohol. A zabralo to. A ja viem, že by ma nenechal len tak sa trápiť. Teraz to už viem. A preto ho aj ja vždy podporím a pomôžem mu, ako sa len bude dať.

„Chceš mi povedať, o čom bol ten sen ?" spýtal sa opatrne. Pokrútila som hlavou. Sama som sa z neho ešte celkom nespamätala.

„Nie, zatiaľ nie."

 „Dobre. Nebudem ťa nútiť, ak sa budeš chcieť porozprávať, som tu pre teba stále. Rozumieš ?" ubezpečoval ma a túlil si ma k telu. Oddala som sa do jeho náručia a v srdci zacítila pocit, ktorý sa nedá vysvetliť. Bolo to, akoby sa vrátite z dlhej dovolenky, a doma si vydýchnete, že sa nič zlé nestalo. V Casparovom náručí som sa cítila ako doma. Áno, to je to správne pomenovanie. Ako doma.

AHOJTE !!! 

Nemám slov :D A čo vy ? Komu odľahlo ? :) Aj tak neznášam Petra :/ :D Koho časť sklamala ? A koho potešilo, že jej zase Caspar nespravil nič, ako v tom sne, že odišiel ? :D Mňa rozhodne potešilo :) Čo sa to s našou Hope deje ? Začína jej z toľkého návalu informácii šibať ? Alebo to bol len obyčajný hrôzostrašný nezmyselný sen ? 

A ešte jedna vec, túto kapitolu by som chcela venovať jednej z mojich čitateliek, @misiatko142120  pretože je jedna z mojich novších čitateliek, a môj príbeh ju natoľko zaujal, že ho odzačiatku prečítala celý za jednu noc :D (ak sa nemýlim) :) Takže, veľmi si to cením, ale ostatné čitateľky, nebojte sa, je tu ešte veľa priestoru a kapitol pred nami, aby sa aj Vám ušlo venovanie :D 

                                                                                                                      Ďakujem, Vaša Darkblood_099 :*