Vyvolená

80.kapitola

Bea nás s radosťou privítala a mne nachystala posteľ v malej podkrovnej izbietke. Bolo mi jasné, že Adrián bude spať spolu s Beou. Jej rodičia sa nás našťastie nepýtali, prečo sme prišli tak narýchlo. Chvalabohu,ani Bea, ale som si istá, že sa bude vypytovať Adriána, keď budú osamote. Jej sestra, Kim, ktorá sa až priveľmi priatelila s Amandou, bola zamknutá v izbe a s nikým nekomunikovala. Bea mi povedala, že si o ňu nemám robiť starosti, vraj je taká uzavretá, pretože má svoje dni. Viac mi nemusela hovoriť, veľmi dobre som ju chápala. O hodinu neskôr nás Beina mama zavolala na večeru. Nechcela som tam ísť, no Adrián ma presvedčil, že jej to nebude vadiť, lebo aj on tu už niekoľkokrát večeral. A keďže som vyše štyri stresujúce hodiny nejedla, môj žalúdok rozhodol za mňa.

„Tak, pekne si posadajte, ja idem zatiaľ zaniesť jedlo našej Kim." usmiala sa na nás Beina mama. Bea prekrútila očami.

„Je milá iba vtedy, ak je tu niekto na návšteve. Inak je to stíhačka a ústa sa jej nezatvoria."

Adrián sa zasmial a objal Beu okolo pliec. Bea sa k nemu, ako na povel, pritúlila.Sklopila som zrak a moja myseľ našla Casparov obraz, ako spí na mojej posteli. Pousmiala som sa, keď sa otvorili vchodové dvere.Premkol ma strach, že prišiel niekto z našej rodiny. Ach, ako ich ja len nemusím...

„Dobrý večer, nezvaní hostia !" vošiel do malej kuchynky s jedálňou muž so šedivými vlasmi. To bude Bein otec.

„Oci, nebuď nezdvorilý ! Sú to moji kamaráti." ozvala sa so smiechom Bea. V tejto rodine je všetko také harmonické ! Nie ako u nás... Zavrhla som rýchlo myšlienky, aby mi nepokazili tento pekný večer.

„No dovoľ, ja som pre teba len kamarát ?!" Adrián vtisol Bei krátky bozk na líce.

„Pravdaže nie..." usmiala sa naňho.

„Ach, Dan, už si doma ?" objavila sa zrazu Beina mama.

„Áno, vari ma nevidíš ? Ešte sa musíš aj pýtať..." odvetil.

„Nehundri a radšej mi pomôž naložiť jedlo pre mládež." odviedla ho k pultu, boli k nám otočení chrbtami.

„Sú veľmi milí." usmiala som sa na Beu.

„Ako som vravela,to len preto, že ste tu vy." mykla plecami a sadla si oproti mne, s Adriánom vedľa. O chvíľu si prisadli aj Beini rodičia, jeden za pravý vrch stola, druhý za ľavý. Vedľa mňa bola prázdna stolička. Môj pohľad si všimol Bein otec, Dan.

„Ach, tam sedáva Kim, len teraz má také obdobie, že..."

„Viem, Bea mi hovorila." prerušila som ho, aby sa necítil trápne pri tom, ako vraví, že jeho dcéra má svoje dni. Pousmial sa, čím mi dal najavo, že ďakuje za záchranu. Prikývla som a pozrela sa pred seba. Pečené kura so zeleninou a zemiačikmi. Hmm, mňam.

„Dobrú chuť." zaželala všetkým Bea a pustili sme sa do jedla, ktoré bolo vynikajúce. Už tak dlho som nemala domácu teplú stravu, ani nepamätám. Keď sme dojedli, pán Dan odišiel od stola prvý, a akonáhle upratala zo stola riady Beina mama, odišla aj tá.

„Tak, čo chcete ísť robiť ?" spýtala sa Bea. Pozrela som sa na malé hodiny postavené na parapete okna. 18:00.

„Neviem..."odpil si z pohára Adrián.

„Hádam nás nebudú hľadať." ozvala som sa po krátkej chvíli. Všetci sa odmlčali.

„Podľa mňa budú.Pozri, Hope, viem, že máte ťažkú rodinnú situáciu, ale nesmieš to riešiť útekom. Tým sa nič nevyrieši. Musíš sa tomu postaviť, nech je to čokoľvek." povzbudzovala ma Bea. Lenže ona nevedela, aká situácia u nás je. Ako si teda môže dovoliť dohovárať mi, ak nič nevie ?