Vyvolená

89.kapitola

Zamkla som sa v Casparovej izbe a vytočila som jeho číslo. Ustarostene som si sadla na posteľ. Ako som len mohla zabudnúť, že mi má o piatej zavolať ? Bože, bude taký naštvaný ! Vtom som si uvedomila, že mobil stále vytáčal jeho číslo. Síce to zvonilo, nikto sa na druhej strane neozýval. Možno sa len práve sprchuje alebo večeria. Pravdepodobne je so svojou malou sestričkou, ktorú tak dlho nevidel. Napriek všetkým týmto upokojeniam, prečo mi nezdvíha, som vytočila jeho číslo ešte raz. A potom znova. A zas, až kým som si piatykrát nepovedala, že toto už je posledný pokus. Aj tak nič. Nečudovala by som sa, keby mi nebral telefón naschvál, pretože som mu ho ja nezdvihla v čase, na ktorom sme boli dohodnutý. Ale počkať... Zrušila som volanie a prezerala si obrazovku mobilu. Nebol tam žiaden zmeškaný hovor. Takže mi nevolal ?! V žalúdku mi zvieralo a v hlave sa mi už rozbiehali rôznorodé predstavy o tom, čo všetko sa mu mohlo stať. Nie, nie, nie, určite sa mu len vybil mobil. Ale to by mi operátor oznámil nedostupnosť volajúceho. Každou pribúdajúcou sekundou som sa cítila horšie, pohlcovaná nesmiernym strachom o Caspara. Keby som aspoň mala číslo na jeho príbuzných, kam šiel... Zavrela som oči, nadýchla sa a pokúšala som sa mu opätovne dovolať. Zbytočná snaha. Iba to vyzváňalo a ja som mala pocit, že sa mi mobil smeje do tváre. Šmarila som ho na posteľ. Upokojovala som sa, že je to len malé nedorozumenie, že ak chvíľu počkám, zdvihne mi to známy Casparov hlas alebo mi sám zavolá. Prešla pol hodina a nikto nevolal. Mobil ležal stále tam, kam som ho predtým hodila. Zamračene som sa naň pozerala a premýšľala, čo spravím. Sadnúť na lietadlo a ísť za ním by bola poriadna blbosť. Ale to bolo to jediné, čo som v tej chvíli mohla urobiť. Prečo to neberie ? Načiahla som sa za mobilom a schovala si ho do vrecka, aby som ho mala pri sebe, ak by sa náhodou Caspar ozval. Zbehla som po schodoch a vrátila sa do obývačky, že sa posťažujem Chloe. Tá tam však nebola. Asi si išla ľahnúť, aj keď bolo len nejak deväť hodín. Pobrala som sa do kuchyne po pohár vody. Práve som si ho napúšťala, keď sa mi vyšmykol z rúk. Našťastie sa v dreze nerozbil. Prevrátila som očami, vzdychla a rozhodla sa pre džús z chladničky. Ako som ju zatvárala, v dome nastalo zvláštne ticho. Ticho, ktoré rezalo uši, také bolo podozrivé. Pomaly som zavrela dvere chladničky a ostražito som pozorovala okolie. Odrazu som sa neodvážila pohnúť, nohy akoby mi prirástli k podlahe. Nikto tam nebol, ale nepríjemný pocit vo mne vyvolával ten pokoj. Nepríjemný pokoj, presne taký, ktorý prichádza vždy pred rozruchom a hroznými udalosťami. Zovrelo mi žalúdok a siahla som do vrecka s mobilom. Žiadne nové upozornenie o zmeškanom hovore alebo o sms-ke. Rezignovane som ho hodila naspäť do vačku a konečne si odpila z pomarančového džúsu. V ušiach mi dunelo, počula som len trpkú príchuť hustej tekutiny stekajúcej cez moje hrdlo. Skenovala som okolie kamenným pohľadom a všimla som si malý biely papierik na stole poskladaný na hrubý štvorček. Papierik, ktorý tam predtým nebol. A nebol to žiadny obal z Chloeiných proteínových tyčiniek. Opatrne som k nemu podišla, akoby to bola bomba, ktorú mám zneškodniť. Odložila som džús nabok a pomaly som odbaľovala papierik. Zozačiatku sa zdal prázdny. Len nejaký zdrap papiera... Ale potom som to zahliadla. V ľavom dolnom rohu bolo napísané číslo. Nič viac, nič menej, iba to jedno číslo. Číslo 3. Premýšľala som, čo by to tak mohlo znamenať. Žeby číslovanie strán ? Ibaže na tom kúsku poskladaného papiera sa nenachádzal žiaden náznak textu. Čo znamená trojka ? Je to šťastné číslo, magické, tri znamená dobre. Z neznámeho dôvodu som si tento zdrap papiera s číslom 3 schovala do zadného vačku. Akoby som cítila, že je to nejaký odkaz alebo niečo také, možno znamenie. Hmm, alebo som len príliš paranoidná z toho všetkého, čo sa okolo mňa deje. Z toho, že môj otec je podvodník, moja rodina je zapletená v mafii a moja mama je mŕtva. A Caspar sa mi stále neozval. Dom bol aj naďalej tichý, ale to nepríjemné ticho sa už stihlo trochu vyvetrať. Zhrabla som aj džús a zaliezla som do izby. Casparova veľká, mäkká a teplá posteľ bola to jediné, čo ma teraz mohlo aspoň trochu upokojiť. Cítila som tam jeho vôňu, ak som sa moc posnažila, bolo to, akoby ležal vedľa mňa. Pousmiala som sa, pretože som si spomenula na všetky tie krásne zážitky, ktoré sme za posledné mesiace spolu zažili. Sľúbila som si, že ho nikdy neopustím, že budem navždy pri ňom, že mu všetko odpustím. Poslednýkrát pred tvrdým spánkom som sa pokúsila dovolať sa mu. Pre zmenu ma to teraz prehodilo do odkazovky. Vôbec ma to neupokojilo, no ani neviem ako a zaspala som hlbokým spánkom. Snívalo sa mi, že som bola na zastávke a čakala som na autobus. Neviem, kam som mala namierené, ale išla tam len linka autobusu s číslom tri. 

AHOJTE !!! 

Hádam sa Vám páčila kapitola, aj keď bola trošku taká... proste iba z Hopeinej mysle :D Cítite to napätie ? Pretože ja až príliš ! :) 

                                                                         Ďakujem, Vaša Bibiana :-*