Vyvolená

45. kapitola

„Tak, čo naňho povieš ?" zvýskla nadšene. Cez hudbu, ktorá hrala tiež vonku, som ju takmer nepočula. Ľudia sa v rýchlom tempe hudby pohojdávali s červenými plastovými pohárikmi v rukách.

„Myslím,že mu leziem na nervy." zasmiala som sa.

„Tonie, Andy nie je taký. Možno sa trochu hanbí, chápeš noví ľudia, nové prostredie. Je plachý. Ako dobre, že je tu aj Caspar. Myslím, že jeho jediného pozná."

„Hmm. Odkedy má Caspar tú divnú vec na obočí ?" vypadlo zo mňa.Zase som najprv rozprávala a až potom rozmýšľala. Teraz to bude vyzerať, že sa mi páči. To ani náhodou, áno viem, pobozkali sme sa raz, ale odpudzovali ma tie tetovania.

„Myslíš ten pírsing ? Má ho asi tri roky, tak sa mi zdá, lenže rok ho odrazu nenosil, a nechcel nám povedať z akého dôvodu. Dnes, si ho znovu nasadil. Aj my sme sa divili. Je s ním sexi, čo ?"zachichotala sa. Cítila som, ako sa mi do líc hrnie farba.

„Ani nie." snažila som sa zakryť nervozitu, ktorá vo mne narastala.

„Klameš."obvinila ma. Nepáčilo sa mi, akým smerom sa náš rozhovor uberal.Jej to ani najmenej neprekážalo.

„Možno trošku." rozhodla som sa pre akú-takú odpoveď. Samozrejme, že bol s ním, či bez neho sexi. Len tie tetovania.

„Jasom to vedela." víťazoslávne vykríkla.

„Čosi vedela ?" spýtal sa Caspar kráčajúci k nám. Na chvíľu ma premkol strach, že mu Chloe povie o našom rozhovore.

„Ále nič." zatiahla.

„No jasné. Koľko si toho vypila ?" nadvihol obočie, s ktorým sa mu pohol aj pírsing na konci ľavého obočia. Ach, je taký...

„Ešte som nepila." ukázala naňho prstom.

„Že sa čudujem, si taká otravná stále. Prepáč, už som zabudol."sarkasticky pripomenul. Chloe prevrátila oči stĺpkom. Ja som sedela pri bazéne sledujúc ľudí, ako skáču do bazéna. Jeden chlapec skočil šípku a všetci okolo mu zatlieskali a chválili ho výkrikmi. Takmer som zabudla, že táto párty sa koná u mňa doma.Len vďaka Lare, ktorá tu nie je. Čo mi pripomenulo, že ak sa tu objaví Peter, budem sa s ním musieť porozprávať.

„Kde je Andy ?" zdvíhala sa zo zeme. Hádam len ma tu nechce nechať samotnú. S Casparom.

„Motá sa niekde vnútri." obzrel sa ponad plece s rukami zastrčenými vo vreckách. Jeho ležérny postoj zvýrazňovalo zapadajúce slnko za jeho chrbtom. Vyzeral božsky. Odtrhla som z neho zrak a čakala, že odíde. Na jednej nohe sa zvrtol, no v polovici pohybu si to rozmyslela prisadol si ku mne. Nechcela som aby tu zostal, ale keď to urobil,nechápala som, ako som pred chvíľou mohla chcieť, aby odišiel.Po tom, ako išla Chloe pohľadať Andyho sme mlčky sedeli. Vánok teplého vetra mi do tváre fúkol pramienky vlasov. Odhrnula som si ich zároveň s Casparovým: „Pekná oslava, škoda, že som sa onej dozvedel neskoro,možno by som ti bol priniesol aj nejaký darček."

„Nemohol si sa o nej dozvedieť, nebol si na zozname pozvaných." pohľad som upierala rovno pred seba. Prinútila som sa nepozrieť sa naňho,zase by ma opantala jeho prirodzená krása, jeho bledomodré oči,jeho pery.

„A on je na zozname pozvaných ?" kývol hlavou doprava. Pozrela som sa tým smerom, a uvidela som prichádzať Petra. Niesol kyticu červených ruží. Okamžite som sa postavila. To isté spravil Caspar.

„Ahoj,všetko naj..." chcel mi zablahoželať.

„Musíme sa porozprávať." pozrela som sa mu do očí. Blysla sa v nich nejaká emócia, no kým som ju stihla vylúštiť, bola preč.