Vyvolená

9.kapitola

Keď som sa s mamou a s otcom viezla v našom čiernom BMW, nevedela som sa dočkať na moju posteľ. Prišli sme na príjazdovú cestu a čierna brána sa automaticky otvorila. Februárové počasie upravilo našu záhradu dokonalo. Vonku sa nič nezmenilo. Okosený trávnik,na ktorom ešte zostala ranná rosa, nádherne voňal, bazén vykopaný do zeme bol prázdny a sieťová hojdačka zavesená pod starým orechom, zostala nedotknutá od môjho odchodu. Milovala som to tu, a za nič na svete by som toto miesto nevymenila. Vošla som do domu. Zacítila som vôňu čerstvo upečenej bábovky. Z chodby viedli schody na druhé poschodie. Vľavo bola kúpeľňa, spojená so záchodom. Vpravo sa vchádzalo do kuchyne s provensálskym štýlom a kávovými linkami. Za kuchyňou bola jedáleň, v ktorej bol jeden veľký stôl s ôsmimi stoličkami. Z jedálne viedli dvere vpravo do spálne.

Obývačka bola spojená s kuchyňou tak, že keď ste sa postavili do jedného z rohov, videli ste skoro celý dom. V obývačke na mohutnom,hnedom, koženom gauči sedelo dievča.

„Ahoj,"povedala som nervózne. Dievča sa prudko otočilo a rozbehlo sa ku mne:

„Ahoj,"usmiala sa, „ty musíš byť Hope, pravda ?"

„Áno som Hope. Prečo ?" znervóznela som.

„Tak ty si moja nová nevlastná ségra," objalo ma dievča a jej blond zvlnené vlasy po plecia, voňali po kvetoch.

„Ja som Amanda." zalesklo sa jej v hnedých orieškových očiach.

„Ale nemala si prísť až o štyri mesiace ?" prepočítavala som.

„Mala som prísť v lete, ale tvoj, teda náš otec urýchlil adoptívne konanie."

vďačne sa usmiala na otca.

„Nie je to úžasné, Hope ? Máš sestru." nadšene mi chytila plecia mama.

„Hope,"ozval sa otec, „kým jej prerobíme izbu, nemôže spať Amanda v tvojej izbe ?"

„Jasné,"klamala som.

O 3 MESIACE

Za ten čas, čo som ešte dva mesiace nemohla chodiť do školy, mi Lara s Beou nosili domáce úlohy. Lara a Bea. Stretli sa u nás, pretože Bea k nám chodila za Adriánom, ktorý bol do nej celý zaľúbený.Stali sa z nich kamarátky a ja som nemala na výber, len sa s Beou skamarátiť. Na moje prekvapenie, Bea je úplne iná ako jej sestra Kim. S Amandou bola tiež sranda, ale bola som rada, že už má po troch dlhých mesiacoch konečne svoju izbu. Keďže sa jej nepáčila izba, ktorú jej vybrala mama, musela si ju prerobiť. Podľa mňa a Lary to robila naschvál, aby mohla dlhšie zostať v mojej izbe a liezť mi na nervy, pretože iba to dokázala spraviť bez chyby. Už som ju nemohla vystáť v mojej izbe. Aspoň že sa mama a otec rozhodli dať ju na inú školu, a nie na tú čo chodím ja.Prihlásili ju na Lawllendskú strednú, na ktorú chodí aj Adrián.Rob už do školy nechodí. On a ja sme chodili na Michigenskú školu. Ja ešte chodím. Učím sa hrať na gitare, ktorej sa naplno venujem už štyri roky. Rob hrá zase na bicie a Lara,ktorá u nás, teda u Roba z času na čas prespáva, ho preto ešte väčšmi miluje. Bea a Adrián ešte nie sú v takom vážnom vzťahu. Zatiaľ to vidím na letnú lásku.

Na Blueovu usadlosť sa prisťahovali dve rodiny, čo sa čudujem,pretože sem sa za posledných desať rokov nikto tak nehrnul. V poslednom čase sa to ale stáva minulosťou. Rodina Harveyová sa usídlila na konci usadlosti. Koniec usadlosti je od nášho domu vzdialený tých dvesto metrov, takže si viete predstaviť, aká malá je usadlosť. Pán David Harvay s tehotnou manželkou Sussane a s dvomi deťmi, trojročnou Isabellou a osemročným Markom si postavili malý a útulný bungalov. Naopak, rodina Winhousovcov, si postavila veľkú dvojposchodovú vilu s bazénom do zeme trikrát väčším ako je ten náš. Asi, určite boli bohatí, pretože postaviť si taký veľký dom iba pre mamu so synom a navyše, za menej ako štyri mesiace, je umenie.

Nick Winhouse môže mať asi devätnásť rokov a je pekný. Má blond vlasy s nádychom hnedej, presne tak isto ako Chriss, a také modré tmavé oči, že skoro, ale len naozaj skoro vyzerajú ako čierne.Tiež má pekne vypracovanú postavu a svaly. Jeho mama, slečna Victoria má okolo päťdesiat rokov, no vyzerá na štyridsať. Nie som jediná, kto jej to hovorí. Victoria si ma zjavne veľmi obľúbila, takže sme sa navštevovali.

Pracuje ako psychologická poradkyňa a ja sa s ňou môžem porozprávať o veciach, ktoré nikomu nepoviem, vie o nich iba ona.Skrátka, verím jej.

Je to veľmi milá, komunikatívna a priateľská slečna, tak isto aj jej syn Nick. Nickov otec zomrel, ešte keď bol Nick malý, takže si ho moc dobre nepamätá. S Nickom chodíme spolu von, smejeme sa.No ja poznám niekoho, s kým by som radšej chodila von, a s kým by som sa radšej smiala. S Casparom. Naposledy som ho videla, keď bol so mnou v nemocnici. Chýbala mi jeho prítomnosť, jeho úsmev, oči,vlasy. Všetko. Chýbal mi Caspar.