Vyvolená

36.kapitola

Na pohrebe bolo málo ľudí. Nie preto, že by nemali mamu radi, ale preto, že sme pozvali iba tých najbližších. Starých rodičov nemám, všetci už zomreli. Prišiel mamin bratranec Roy, s manželkou Kitty a šestnásťročnou dcérou Charlottou, ktorú dobre nepoznám. Bola tu aj moja teta, ku ktorej ma chce Amanda poslať, teta Doriss s ujom Khayom. Mamina sestra Bianca sa mi prihovorila, a chvíľku sme sa rozprávali o Chrissovi, ako sa zmenil, a pridali sa k nám aj jeho rodičia. Z otcovej strany tu bol jeho brat Vincent, ktorému tiež zomrela manželka, moja teta Rebeka, pred štyrmi rokmi, a teraz môj päťročný bratranec Tom,ktorý si ma za posledné dva roky veľmi obľúbil, ma ťahal za okraj šiat: „Prečo sme tu ?"

„No,vieš, moja mamina zomrela, a teraz ju všetci odprevadíme do nebíčka." snažila som nerozplakať sa ešte pred pohrebom.

„Tak ako moja ? Ocko mi hovoril, že moja maminka išla tiež do nebíčka,a teraz ju nič nebolí, a pozerá sa na mňa, stráži ma pred strašidlami. Aj tvoja ťa bude strážiť ?" uprel na mňa jeho malé hnedé očká.

„To neviem, pretože..." nevedela som čo povedať.

„Pretože Hope je už veľká, tak nepotrebuje, aby ju mamina strážila z neba, bude sa na ňu iba pozerať." zachránil ma Chriss.

„Aha,a ty sa nebojíš, keď vieš, že ťa nikto nestráži Čo ak sa ti niečo stane ?" obával sa. Vedela som, že tento rozhovor s Tomom bude dlhý, tak som si k nemu čupla, a Chriss urobil to isté.

„Nie,nebojím sa, pretože mám svojich bratov, Roba a Adriána. A je tu aj Chriss, pozri, napríklad, teraz za mnou určite prišiel, aby sa presvedčil, že mi nechceš ublížiť. Nie je tak ?" žmurkla som na Chrissa v tej istej chvíli ako povedal: „Áno, je to tak."

„Aleja nemám žiadnych bratov. Iba ocka a Emily." sadol si Chrissovi na pravé koleno.

„Emily?" spýtala som sa.

„Áno,ockova kamarátka. Niekedy u nás aj prespí. Je veľmi dobrá, vždy sa so mnou hrá na hasičov, večer mi číta rozprávku a ráno mi robí najlepšie jahodové mliečko na svete." vychvaľoval sa.

„Takže ocko má kamarátku ?" usmial sa Chriss.

„Áno,je najlepšia." uistil ho Tom. Vedela som, že Chriss to myslel sarkasticky, ale je pochopiteľné, že päťročný chlapec nevie,ako to myslel.

„Tom,poď sem !" zakričal naňho Vincent a Tom ihneď odišiel. Pochopila som, prečo ho zavolal. Obrad sa už pomaly začínal. Kým dávali truhlu v ktorej bola mama do zeme, zopakovala som si ešte rozlúčkovú reč, ktorú som si pripravila. Keď bola truhla už položená, všetci na ňu do radu hodili niečo, čo im pripomínalo mamu. Jeden tam hodil kyticu ruží, iný zase fotku. Keď som prišla na rad, ani som si neuvedomila, čo robím. Ztrhla som si náhrdelník s pierkom z krku, a hodila ho na maminu truhlu. Myslím, že to bolo to jediné, čo som mohla spraviť, aby som sa posunula ďalej, aj keď bez mamy to bude ťažké.

Roba Adrián jej dali na truhlu svoje osobné veci. Adrián jej dal malé červené srdiečko upletené z jemného drôtu, ktoré vyrobil ešte ako škôlkár, a Rob jej dal knižku, z ktorej nám mama čítavala,keď sme boli malí. Amanda, áno, aj tá tu bola. A nebola sama. Bol tu s ňou Caspar, ktorého som si všimla, keď išiel s Amandou pri mamin vykopaný hrob, a Amanda, zatiaľ čo ju Caspar držal za ruku,až mu beleli hánky, z čoho som usúdila, že sa tu cíti zle, že tu nechce byť, ibaže ona ho donútila, hodila na maminu truhlu nejaké kvety. Tuším to bola kytica z rôzne zmiešaných druhov kvetov. Otec jej dal do hrobu svoje hodinky, a nejaké fotky. S Petrom sme sa zhodli, že ako manžel jej mohol priniesť niečo osobnejšie. Nakoniec prišiel rad na môj príhovor, a po ňom sa mohol začať pohreb.