Vyvolená

4.kapitola

V sobotu ráno mi mama oznámila, že príde moja krstná Elizabeth aj s mužom Tobiasom a mojím bratrancom Chrissom. To bola moja mama všetko povedala na poslednú chvíľu. Podľa otca sa dosť podobáme. Lenže ja chodím do školy a mama pracuje. Pracuje ako manažérka jedenej známej firmy v Škótsku, ale teraz pracuje z domu.

Pri raňajkách otec oznámil: „S mamou sme sa rozhodli, že si adoptujeme dieťa asi vo veku šestnásť či sedemnásť rokov.Dievča." dodal.

Adriána Rob s tým nemali žiadny problém, ale ja áno: „V mojej izbe spať nebude, to si píšte."

„Toto nás netrápi Hope, máme ešte tri voľné izby, tak prečo by sme ju dávali s niekým do izby, len či s tým súhlasíte aj vy."

„Adrián?"spýtala sa mama.

„Súhlasím."

„Rob?"znova mama.

„Prem ňa za mňa, robte si čo chcete."

„A ty Hope ?" ozval sa otec.

„Nie.Ale ak si myslíte, že si to kvôli mne nemôžete adoptovať,neberte to tak, len chcem, aby ste vedeli môj názor. A kedy príde?" dúfala som, že čo najneskôr.

„Asi o pol roka, kým sa vybavia všetky záležitosti okolo adoptovania."oznámil termín otec.

„Apreto sme aj pozvali k nám krstných. Aby sme im tú novinu oznámili." nadšene povedala mama.

13:00

Bola som v izbe, keď zaklopal na dvere Chriss.

„Ahoj,"pozdravil, „čo robíš?"

„Čau,rozmýšľam o adopcii."

„Ja si myslím že je to dobrý nápad." povedal s nádejou.

Zmenila som tému: „Čo, ideme sa skatebordovať ?" usmiala som sa.

„Jasné,"súhlasil nadšene.

S Chrissom bola sranda a to vždy. Vždy, keď bol u nás ma učil 7 skateboardovať sa. A teraz, keď to dokážem aj ja,využili sme príležitosť a išli sme pretekať, kto bude skôr na konci ulice.

„Rýchlejšie to nevieš?" zakričala som a obzrela sa po Chrissovi.

„Pozor Hope!" zastal.

Zrazu som len letela asi tri metre od miesta zrážky s neznámym.

„Bolí ťa niečo?" opýtal sa ustarostene neznámy.

Keď som sa lepšie pozrela, nevedela som, ako mám zareagovať. Bol to on. Znova tam bol. Caspar.

„Kde je Chriss?" ale to už k nám rýchlo utekal.

„Čo ti je Hope?" opýtal sa.

„Nič,len som zaskočená." klamala som. V skutočnosti ma bolela noha,ale nechcela som robiť Chrissovi starosti.

„Caspar,ako ide život?" opýtal sa Chriss.

„Počkať,vy sa poznáte ?" to sa mi už nič horšie stať nemohlo.

„Áno Hope, poznáme sa." usmial sa Caspar rád, že ma môže znova niečím prekvapiť.

„Och,jasné, už si spomínam ako mi ťa Chriss opisoval: bezcharakterný,egoistický...."

„Nerobt o Hope!" varoval ma Chriss.

No ja som pokračovala: „ a ešte k tomu namyslený, trápny debil Caspar. Mal si mi povedať skôr, že ťa poznám."

Caspar sa usmial tým jeho dokonalým úsmevom, a to ma naštvalo ešte viac.

Kľudne povedal: „Chriss by ti mal dať nejaké silné lieky na hlavu, asi si si ju pri páde dosť silno udrela."

Stratila som trpezlivosť: „Ty..." vrhla som sa naňho.

Caspar ma pevne zovrel do rúk: „Toto už nikdy neurob."

„Takto by už stačilo. Pusti ju Caspar, a ty Hope poslúchneš Caspara,už nikdy sa do nikoho takto nepustíš, jasné?"

„Nemaj obavy Caspar, postarám sa ti o ňu." zasmial sa Chriss a krútil pri tom hlavou.

„Čo ti je na tom smiešne?" naštvaná som sa spýtala.

„Len sa čudujem, aká vieš byť drsná.

„Takto ma asi ešte dobre nepoznáš." povedala som a vošla do izby.

„Fakt ťa nič nebolí?" uisťoval sa Chriss.

„Nie,"ďalšie klamstvo, „len by som chcela byť sama. Osprchovať sa,ľahnúť si..."

„Aha,jasné. Tak sa maj a so skatebordom to moc nepreháňaj." upozornilma s úsmevom na perách.

„Neboj sa, dám si väčší pozor," aj ja som sa usmiala, a úsmev mi zostal na perách ešte dlho potom, čo odišiel.

Bol večer, a nemohla som zaspať. Moja izba je v podkroví, preto mám okno tak, že z vonkajšej strany predstavuje malú striešku na streche domu. Vyzerá to veľmi pekne. Cez okno som vyliezla na strechu a uchlipla si z kakaa, ktoré pijem každý večer. Je to môj zvyk, a ja s tým nič nenarobím. Bola som na streche. Zapozerala som sa na hviezdy a o chvíľu som bola unavená. Keď som liezla späť do izby, ešte som sa obzrela na Casparov dom. Bol tam.Sledoval ma cez okno, ktoré sa možno nachádzalo v jeho izbe.

„Prečo ma sledoval?" pýtala som sa samej seba nahlas v posteli. Mala som z toho zlý pocit, no na jeho čierne vlasy splývajúce s tmou a bledomodré oči, ktoré uvidia všetko, a neprezradia nič nikdy nezabudnem. A k tomu ten jeho šibalský úsmev, ktorého by som sa rada dotkla.

„Dobrú noc a sladké sny o Casparovi, Hope." zaželala som si potichu.