Vyvolená

33.kapitola

Pri obede, ktorý som pripravila bolo ticho. Roba a Adriána boleli hlavy a zo včerajšej noci si takmer nič nepamätali. Zato o mne sa to povedať nedá. Pamätala som si to až príliš dobre. Ako sme sa opili, ako som im povedala, čo si myslím o Casparovi, a že to, čo som im povedala bola iba z polovice pravda, ako som išla vrátiť Casparovu bundu do Amandinej izby, kde som uvidela to, čo by ma v živote nenapadlo. Chodia spolu, ale to že u nás prespal celú noc,a že sa s ňou vyspal, s tým som akosi nepočítala. Zaskočilo ma to rovnako, ako to, že som ho našla v jedálni, ako všetko ľutuje,a ako mi dával opálenú ruku pod studenú vodu. Ako od hnevu prešiel po ospravedlňovanie, až bol z toho zmätený.

„Dobrú chuť." vpochodovala do jedálne Amanda. Po tom, ako som vyšla na dvor sa Amanda vrátila do izby, a objavila sa až teraz.

„Hmm,"prežúval Rob, „díky."

Adrián sa zachechtal: „Aspoň niečomu dobrému ťa naučili v tom detskom domove."

„Prestaň,inak poviem otcovi, čo ste tu vy traja včera robili." obrátila sa s plným tanierom a prisadla si k stolu vedľa Roba, oproti mňa a Adriána.

„A čo také, sme tu robili ?" pozrel na ňu zvedavým pohľadom Adrián.

„Pili ste. Čo ? Mysleli ste si že vás nie je počuť ? Hlupáčikovia."nabrala si šalát a pomaly ho prežúvala.

„A čo ? Myslíš si, že vás nebolo počuť ?" poznamenala som.Neviem čo presne robili,ani to nechcem vedieť, no počuť ich samozrejme nebolo, ale táto poznámka mi vyletela skôr, ako som si ju stihla premyslieť.

„Neviem,ale dúfam, že ak nás aj bolo počuť, užila si si to tak veľmi,ako som si to užila ja. Caspar je veľmi..."

„To už hádam stačilo ! Chcel som sa najesť v kľude, ale ako vidím,s vami sa to nedá. Ešte k tomu ma bolí hlava, tak prosím, tieto veci si riešte, keď tu nebudem !" zahriakol nás Rob. Ani jedna z nás sa neopovážila niečo povedať. Mlčky sme jedli, kým som sa neozvala: „A otec ? Nebude jesť ?"

„Ešte neprišiel ani domov." stroho odpovedal Rob. Prečo je zrazu taký odmeraný ? To sme ho až tak vytočili ? Odpoveď na túto otázku som nedostala, a ani som po nej netúžila, lebo ako poznám Roba,otázkami takého typu by som ho ešte viac rozčúlila. Ako sme dojedli, Adrián a Rob si šli znovu ľahnúť. Tí museli byť včera riadne opití. Pri nakladaní riadov do umývačky za mnou prišla Amanda.

„Nechceš,aby som ti pomohla ?"

„Prečo si zrazu taká ?" vložila som do umývačky pohár od mojej rannej kávy, ktorú som si robila, keď tu bol Caspar.

„Aká taká ?" nechápala.

„Taká milá ? Praješ všetkým dobrú chuť, čo si nikdy nerobila, ledva nás pozdravíš, teraz sa ma tu pýtaš, či mi nemôžeš pomôcť.Prečo ?" poukladala som riady a zapla umývačku. Vytiahla som utierku, pobrala sa do jedálne s Amandou za pätami, a začala utierať jedálenský stôl.

„Pretože sa mi zdá nevhodné hádať sa, ak vaša mama...teda vlastne aj moja nevlastná mama, zomre..., no však vieš." počula som ju za mojím chrbtom. Zdalo sa mi to, alebo bola v rozpakoch ? Načo otvára túto tému ? Dobre vie, aká som na ňu citlivá. Neplakala som, aj keď to bolo náročné, život ide nezastaviteľne ďalej. Ale musela som jej dať za pravdu.

„Dobre.Podaj mi obrus prosím."

„Čože?"

„Podaj mi ten obrus, prosím." prevrátila som očami a ukázala na malý stolík v rohu jedálne, na ktorom bol položený.

„Nie som taká sprostá, počula som, čo mi hovoríš. Iba sa čudujem,že si povedala dobre." konečne mi podala obrus.

„Prečo sa čuduješ ?" rozložila som obrus, a do stredu stola položila vázu s kvetmi.

„Neviem,myslela som si, že to nebude také ľahké, že sa znovu pohádame,že sa neudobríme." vysvetľovala. Kto povedal, že sme sa udobrili?

„Počkaj,asi si to mýliš, pretože toto nebolo udobrenie. Iba som povedala,že súhlasím s tvojím vysvetlením, prečo si odrazu taká milá.Nemysli si, že ťa mám preto o niečo viac rada. Nenávidím ťa stále rovnako ako na začiatku, alebo po tom všetkom." upresnila som jej pohľad ne vec. Čo to tu na mňa skúša ?

„Ako myslíš, veď aj ja ťa neznášam, tak isto, ako Caspar."nadvihla obočie, a čakala na moju reakciu. To, že ma nemá rád nebolo nič nové, takže ma tým neprekvapila, ale že ma doslova neznáša ? Trochu ma to zranilo, ale reagovala som obzvlášť pokojne, čo ma udivilo viac, ako to, čo povedala Amanda.

„Prečo sa nezastavil aj na obed ? Mala si ho pozvať, je tu vítaný, alebo chcel byť od teba čím skôr tým lepšie, čo najďalej ?"

„Nie,mal nejaké povinnosti." ignorovala moju poslednú poznámku.

„Aha,takže mi chceš povedať, že si ho pozvala na obed, ale on mal nejaké povinnosti, a nemohol prísť ?" nadvihla som tentoraz obočie ja. Amanda nepochopiac moju iróniu v hlase odpovedala, a vedela som, že klame. Na obed ho nepozvala, ani jej to nenapadlo,len nechcela vyzerať za hlúpu.

„Áno,presne tak."

„Hmm,takže preňho sú povinnosti zrejme dôležitejšie ako ty ?Pochopila som to správne ?" uchechtla som sa. Amanda sa začervenala, pretože pochopila, akú zlú lož si vymyslela, a aj keď to možno nebola lož, ako ona tvrdila, ukrivdilo jej, že dal prednosť jeho povinnostiam pred ňou, rýchlo sa otočila a bez ďalšej poznámky vybehla hore a s buchnutím dverí sa zavrela v izbe. Pokrútila som hlavou a išla som si pozrieť novú časť môjho obľúbeného seriálu, čím boli Bones.