Vyvolená

11.kapitola

Zazvonila som. Odomkol mi Casparov otec: „Ty si Hope Blueová ?"

„Áno,prišla som za Casparom."

„Idem ho zavolať, hneď príde." zmizol v dome.

Casparov dom vyzeral pekne. Biely dom so zelenými oknami ladili s bránou.Dodávali mi odvahu.

„Tak si prišla." držal na vôdzke psa.

Celá som stuhla: „Prepáč, ale ja sa bojím psov. Nemohol by si ho odniesť z môjho dohľadu ?

„Diablo ti nič neurobí, neboj sa." upokojoval ma.

„Áno,ale..." nestihla som dopovedať a Caspar ma prerušil: „No dobre.Chod' pred garáž. Ja zatiaľ odvediem Diabla." ustúpil a ukázal na veľké garážové dvere. Keď odchádzal, splnila som jeho rozkaz. Išla som pred garáž. Počkala som, kým neprišiel Caspar.

„Pripravená?" usmial sa.

„Ako nikdy." prikývla som.

„Zatvor oči a keď poviem teraz, tak ich otvoríš áno ? A nepodvádzaj !"

„Nebojsa." počula som ako sa garážové dvere otvorili.

„Teraz."

Otvorila som oči a predo mnou stála štvorkolka. „Tá je pre mňa ?"užasnuto som si ju prezerala, „musela byť drahá."

„S peniazmi si nerob starosti. Je len tvoja, Princezná. Ale ak ju naozaj chceš, musíš začať od pondelka chodiť ku mne. Spolu ju budeme opravovať." šibalsky krásne sa usmial.

„Súhlasím.Je nádherná," usmiala som sa a objala som som ho, „ďakujem."

„A akej farby chceš, aby bola ?" opýtal sa, keď som ho pustila z objatia.

„Čiernu.Ale načo mi bude štvorkolka, keď na nej neviem jazdiť ?" smutne som sa pozrela na štvorkolku.

„Aj nad tým som premýšľal," usmial sa, „naučím ťa to, je to jednoduché. Štvorkolku opravíme asi do júla a potom ťa na nej naučím jazdiť." dodal, akoby to bolo také jednoduché.

„Ešte raz ďakujem." vďačne som povedala.

„Nemáš začo, Princezná." žmurkol na mňa.