Vyvolená

44.kapitola

Ako mi len mohla klamať ? Ako to dokázala urobiť Robovi ? Ľúbil ju,a stále ľúbi, a ona ho tak sklamala a podviedla, až mi je z toho zle. Určite ju neprestal ľúbil, len je na ňu poriadne nahnevaný.A určite je aj zhnusený. Prečo si vybrala práve Petra ? Nechápem jej konanie. Bola až natoľko zúfalá, že musela utekať vždy za ním ? Krútila som hlavou, a snažila sa sústrediť na Laru a nato, čo bude teraz s nami. So mnou a Petrom, s Larou a Robom. Ja sa s Petrom rozídem okamžite, ako ho uvidím, a Rob, ten to už spravil.

„Čo bude teraz ?" odvážila sa povedať Lara. Videla som, že jej je všetko ľúto. Alebo nás zase klame ? Viac som jej nedokázala veriť.

„Už ti neverím, sklamala si ma na celej čiare. Preto si myslím, že by sme sa mali na začiatok prestať rozprávať."

„Na začiatok ?" overovala si.

„Áno."odvrkla som. Priala som si, aby čo najrýchlejšie odišla.

„Takže to znamená...že, mi plánuješ odpustiť ?" svitla v nej nádej.

„Ako sa také niečo ešte dovoľuješ opýtať ?" kričala som, „Pozri,čo si spravila, akú bolesť si mu spôsobila," rozhadzovala som rukami, a keď si stále pozerala na nohy, posmelila som ju, alebo skôr som jej prikázala, „no tak, len sa pozri. Alebo ti to je zrazu ľúto a myslíš si, že ak budeš teraz plakať, aby si spravila divadielko a všetci ti odpustili ? Bohužiaľ, to na nás už neplatí. Už ti viac na lep neskočíme. Teraz vypadni z nášho domu a viac sa nevracaj. Iba ak, by si tu hľadala Petra, ale počkať,ten tu asi nebude, pretože ma tuším podviedol s najlepšou kamarátkou a ja som s ním skončila. Tak, ako s tebou." chrstla som jej do tváre a odišla do izby. Počula som Roba, ako sa s ňou háda, a potom odišla. Toto mal byť darček od nej k mojim osemnástim narodeninám ? Musím uznať, viac ma ten „darček"už nemohol prekvapiť. Plakala som do vankúša, a päsťami udierala vedľa hlavy. Upokojila som sa po desiatich minútach.

„Vyrušujem?" zaklopal Rob a hneď vošiel.

„Trochu,"sadla som si, „ale som rada, že si tu." pousmiala som sa.

„Čo bude teraz ?" mračil sa, oči celé červené.

„Zruším tú oslavu." načiahla som sa po telefón.

„Nie,to nerob. Lara sa snažila, aby sa ti páčila, a ja tiež."boľavým hlasom zašepkal.

„Naozaj?" odložila som mobil naspäť na nočný stolík.

„Áno,netráp sa pre to." vyslovil tentoraz trochu hlasnejšie.

„Trápim sa, že klamala tebe. S Petrom som sa vlastne chcela rozísť už dlhší čas, len som nenašla spôsob, ako by som mu dala kopačky.Teraz to už viem." uistila som ho.

„Aha."zamrmlal.

„Rob,ľúbiš ju ? Aj po tom, čo spravila ?" pozrela som mu do očí.

„Neprestal som ju ľúbiť ani na okamih, ale ona ma hnusne oklamala. Neviem, čo mám robiť. Myslíš, že by som jej mal odpustiť ?"

„Ja neviem. Ak ju naozaj ľúbiš, rozhodneš sa správne aj sám.Koľkokrát s ním bola ?" odvrátila som pohľad.

„Načo to chceš vedieť ?" skúmal moju tvár.

„Len mi to povedz." prikývla som pripravená na odpoveď.

„Dvakrát boli spolu vonku a asi päť či šesťkrát boli,...chápeš." ukončil.

„To je veľa." hrýzla som si do spodnej pery.

„Tomáš teda pravdu." zasmial sa.

„Odpustíš jej ?"