Vyvolená

54.kapitola

Zbierala som zo zeme plastové poháriky a všetky hádzalo do veľkého čierneho vreca. Caspar sedel v jedálni a zamyslene pozeral na stenu oproti.

„Kedy to už bude?" ozval sa, keď som prišla upratať jedáleň.

„Keby si mi pomohol, už by to dávno bolo." zohla som sa po ďalší pohár.Bola v ňom ešte nejaká tekutina. Odvrátila som zrak a zvraštila nos, snažiac sa čo najmenej dotknúť špinavého plastu. Caspar sa zasmial.

„No, to by tu bol ešte väčší bordel." vyhováral sa.

„Na to si spomeniem, keď budeš odo mňa niečo potrebovať !" prevrátila som očami a pokračovala v upratovaní bez ďalšieho slova.

„A čo také by som potreboval ?" prišiel za mnou a chytil ma za boky. Popri tom mi zvodne zapriadol do ucha.

„Vieš dobre, čo tým myslím." vykrútila som sa jeho lákavému zovretiu. Vzdychol a snžil sa ma pobozkať. Uhla som sa.

„No tak,Princezná." podišiel ku mne nebezpečne blízko. Odtiahla som sa.

„Nie, kým mi nepomôžeš !" vyhrážala som sa mu. Zdalo sa, že to nepomohlo,opäť si sadol, ibaže s tým rozdielom, že sa rozvalil na gauč v obývačke.

„Nakoniec to budeš ľutovať ty," mykol plecami, „budeš prosiť, aby som ťa čo i len pobozkal." pri poslednom slove si oblizol pery.

„Ešte sa uvidí."naklonila som sa nad neho a zašepkala mu do ucha, s rukami podopretými na jeho tvrdej hrudi. Videla som, že ho to vzrušilo,všimla som vypuklinu v jeho rozkroku. Usmiala som sa.

„Ty čertica !"zachripel a pritiahol si ma do lona. Obkročmo som si naňho sadla a kolená skrčila pri jeho nohy. Teraz som tú vypuklinu v jeho rozkroku cítila presne pod sebou. Keď som si predstavila, že nás delí len tenká látka Casparových čiernych džínsov a mojich šortiek, myslela som, že sa zbláznim a neovládnem sa. Musela som sa veľmi snažiť, aby som dodržala svoje slová a nezačala ho bozkávať alebo ho v tom momente nevyzliekla a nerozdala si to s ním priamo na gauči v našej obývačke !

„Vieš, čo som ti hovorila. Ak mi nepomôžeš, nič nebude." ukazovákom som mu behala po hrudi.

„Pomôžem ti s niečím iným, už som to vravel." nadvihol sa a primkol sa ku mne ešte tesnejšie.

„Chcem tak veľa?" sykla som a pohybom bokov som ho ešte viac vzrušila, znova som pocítila zväčšujúcu sa vypuklinu.

„V upratovaní nie som zručný, zato viem o jednej činnosti..." posledné slová zašepkal.

„Hmm, ale to mi nepomôže s týmto neporiadkom." ohrnula som spodnú peru.

„Neskutočne ma vzrušuješ." vyrazil z posledných síl.

„Ja viem, cítim ťa pod sebou." zašepkala som mu do ucha a vstala z neho.

„Hope, nechoď preč." zranene zakňučal. Musela som sa zasmiať a pokračovala som v upratovaní.

„Možno by to šlo,keď poprosíš !" hodila som do vreca pár červených lodičiek.

„Ty vieš byť poriadna mrcha !" postavil sa z gauču a začal zbierať poháriky.

„A ty si zase poriadne lenivý !" vrátila som mu.

„Lepšie než otravný !" opätoval mi. Hrala som sa na urazenú, no prezradil ma môj úsmev.

 „Nerobím to preto, aby som si s tebou mohol užiť, ale preto, lebo keby si to tu sama chcela celé upratať, večer by si bola poriadne unavená, a nebola by s tebou žiadna zábava." pobozkal ma na krk a odišiel vyhodiť plné vreco odpadkov.

Ahojte ! 

Takže, pridávam ďalšie dve časti, tá prvá bola dlhšia ako obvykle, takže si to vážte ! :* Budem rada, keď napíšete koment a zanecháte vote :) Takže si užite časti a naďalej  si  užívajte prázdniny ! :D Ja si ich užívam naplno, tak dúfam že aj vy. :))) Čo si myslíte o Petrovom darčeku pre Hope a podľa vás, čo v ňom asi bolo ? A myslíte, že si mala Hope nechať iba Larin darček ? 

Ďakujem za komenty, vote a vašu trpezlivosť ! Ste úžasní :*