Vyvolená

13.kapitola

Na pozvánke, ktorú mi dal Caspar, keď som si bola pozrieť darček,bolo napísané, že večierok sa začína o šiestej.

„Lara,vieš o tom, že ty si pekná aj bez make-upu ?" závidela som.

„Viem,Rob mi to stále pripomína," usmiala sa, „rýchlo ma namaľuj,aby sme prišli včas." súrila ma.

„Ved'máme ešte dve hodiny čas." upokojila som ju.

„A ty sa namaľuješ ?"

„Vieš predsa, že ja sa nemaľujem. A ani dnes sa to nezmení."

„A čo si oblečieš ?" vyzvedala.

„Neviem,"priznala som sa, „pomôžeš mi s výberom ?"

„Veľmi rada." otvorila skriňu.

„Čo tak tieto ?" vytiahla ružové kokteilky.

„Moc dievčenské." nesúhlasila som.

„A tieto ?" ukázala mi červené šaty, po pás obtiahnuté a potom sa vyformovali do áčka. Na chrbte mali odhaliť chrbát v tvare písmena U.

„Nad týmito pouvažujem." primeriavala som si šaty.

Ďalej sa hrabala v skrini a nakoniec vytiahla tmavomodré šaty, ktoré mi boli úzke.

„Ktorési dáš ?"

„Tie červené. Myslíš, že sa k nim budú hodiť zlaté doplnky ?"ukázala som na zlatú reťaz.

„Určite áno." pritakala Lara.

Domaľovala som Laru. Potom mi ona zaplietla vlasy do francúzskeho vrkoču a z toho sme spravili drdol. Vyzeralo to úžasne. Obliekla som si červené áčkové šaty. Dala som si zlaté doplnky, obula biele sandále so zlatými kamienkami a do malej bielej kabelky som si schovala mobil. Lara si obliekla moje ružové kokteilky. Vlasy si nechala rozpustené. Doladila to so striebornými doplnkami a vysokými podpätkami. Mohli sme vyraziť.

Cestou ku Casparovi som jej povedala o darčeku, ktorý mi dal.

„On ti dal štvorkolku ?" neverila.

„Ale nikomu to nehovor. A hlavne nie môjmu otcovi." uistila som sa.

Napodobnila,že si zatvára ústa kľúčikom, ktorý následne zahodila za seba. Casparova brána bola otvorená.Vchodové dvere do domu tiež. Z domu vychádzala hlasná hudba.Vošli sme. Ocitli sme sa na chodbe, z ktorej viedli veľké biele schody. Vľavo bola kuchyňa s jedálňou s vpravo obývačka. Teraz obývačka slúžila ako tanečný parket a kuchyňa ako bufet zadarmo.

„Idem si zatancovať." kričala na mňa Lara cez hudbu.

„Dobre,ja sa idem napiť." ukázala som na kuchyňu. Skoro som vypľula vodu, keď som uvidela Amandu ako flirtuje s Casparom. Zobudil sa vo mne hnev a aj žiarlivosť. Rozmýšľala som, ako sa sem Amanda dostala. Caspar ma uvidel a prišiel za mnou s Amandou v pätách.„Vyzeráš veľmi pekne, Hope." kývol hlavou na moje šaty.

„Ďakujem."začervenala som sa.

„Poď Caspar, porozprávame sa o tom." odviedla ho Amanda. Vedela som, že nechce prezradiť, o čom sa rozprávajú. Caspar sa na mňa ospravedlňujúco pozrel a odišiel s Amandou. Prišiel Nick.

„Čau kráska." usmial sa.

„Ahoj."pozdravila som.

„Zatancujeme si ?" pozrel sa na mňa so psími očami.

„Dobre."neochotne som súhlasila. Viac ma trápila Amanda. Caspar a Amanda.

„Musím ísť na záchod." kričala som Nickovi cez hudbu po štvrtej pretancovanej pesničke.

„Dobre,"ukázal na schody, „WC-ká sú tuším hore."

„Ďakujem."mierila som k schodom. Aspoň som sa dostala preč z tanečného parketu. Hore na chodbe boli hodiny. Ručička ukazovala deväť hodín. Otec mi dal limit do desiatej. Určite ju dal aj Amande, ak vôbec vie, kde je. Skúsila som otvoriť dvere, ktoré boli označené dámskymi WC-kami. „Obsadené." ozvalo sa zvnútra. Budem musieť počkať. Oprela som sa o stenu. Zrazu dal okolo môjho krku ruky Michael tak, že sa dlaňami opieral o stenu. Bol opitý.

„Pusti ma." povedala som zhnusene.

„Toby si chcela čo ?" nahnevane odvrkol.

„Uvoľni sa. Tu sme sami." usmial sa.

Dievča vyšlo zo záchodu a zmizlo na schodoch.

„Úplne sami." zdôraznil Michael. Vymanila som sa mu z náručia a utekala k schodom.

„Kamže kam?" chytil ma za zápästie. Začal ma bozkávať. Odstrčila somho, no on neprestal. Zrazu ho niekto odo mňa odtiahol.

„Nechaj ju na pokoji a vypadni odtiaľto skôr, ako ťa stihnem zabiť."vrčal nahnevane Caspar.

„Ty,"zakolísal sa Michael a ukázal na Caspara prstom, „mi nebudeš hovoriť, čo mám robiť."

„To by stačilo." kopol ho do brucha Caspar. Michael sa rozzúril a napadol Caspara. Začali sa biť. Keď sa Michael vzdal, pozrel sa na mňa a povedal: „Stálo zato pobozkať ťa."

„Vypadni už." varoval ho Caspar.

„Už idem, nevidíš ?" opito sa spýtal a odišiel.

Ostali sme sami.

„Nemal si sa s ním biť." pozrela som sa na Casparovu rozbitú peru.

„A čo som sa mal naňho pozerať, ako ti ubližuje ?" ochranársky ma objal.

„Nemala som sem vôbec chodiť." ľutovala som.

Pozrel sa mi do očí: „Nie, to on sem nemal chodiť !" ukázal smerom,ktorým odišiel Michael.

„Idem domov." chcela som odísť. Chytil ma za ruku a pramienok vlasov,ktorý mi vypadol z drdolu mi založil za ucho. „Ale pred odchodom si so mnou ešte zatancuj." dúfal.

„Veľmi rada." usmiala som sa.

Aj keď hrala hudba rýchlo, Caspar mi dal ruky okolo pásu a mne naznačil, aby som sa ho chytila. Objala som ho a takto sme sa kolísali celú pesničku. Moja hlava na jeho hrudi a jeho ruky na mojom chrbte. Voňal božsky. Jeho vôňa sa mi vryla do pamäti navždy. Bol to neopísateľný pocit šťastia, spokojnosti a bezpečia. Vydržala by som tancovať aj dlhšie, no bol čas ísť domov. Našla som Laru a odišli sme.