Vyvolená

8.kapitola

Zostával mi ešte jeden deň, ktorý som mala stráviť v nemocnici. Mama,otec a Adrián sa tu zastavili ešte včera po Adriánovom zápase.Dnes mi Lara napísala SMS-ku: PRIDEM TA POZRIET AJ S ROBOM. ASI ZA DVADSAT MINUT SME TAM.

Zdvihlo mi to náladu: SUPER! TESIM SA.

Do izby vošiel Caspar: „Ako si sa vyspala ?"

„Dobre.Koľko je hodín ?"

„Za desať minút deväť." pozrel na hodinky.

„To som tak dlho spala ?"

„Dlho?" usmial sa, „Spala si necelých šesť hodín."

„Čože?" neverila som.

„Nespomínaš si ?" usmial sa šibalsky Caspar, „Chcela si so mnou hrať schovávačku po celej nemocnici, pretože som ti raz v autobuse povedal, že je s tebou nuda a ty si mi chcela dokázať opak."

„Vymýšľaš si !" červenala som sa, „To by som nikdy neurobila !"

„Sestrička mi povedala, že to môže byť z tých veľa antibiotík, ktoré ti dávajú. A potom aby si sa upokojila, a nevyvádzala si, ti podala lieky na spanie. No, a za pár minút si spala ako batoľa,Princezná." spokojne sa usmial.

„Tak po prvé, prečo si nič z toho nepamätám ? A po druhé, nehovor mi Princezná !" rozčúlila som sa.

„Sestrička hovorila, že sa ti to možno stane." dodal.

„Čo sa mi možno stane ?" bála som sa.

„Že si nebudeš na niečo pamätať. A nehovor, že sa ti nepáči prezývka, ktorú som pre teba vymyslel, Princezná."

Nato som už nemohla nič povedať, pretože do izby vtrhla Lara s jej veľkým úsmevom a s Robom.

„Tak,ako sa má moja najdrahšia priateľka ?"pýtala sa dychtivo.

„Cítim sa výborne Lara a túto vetu opakujem asi už päťdesiaty raz, ale že si to ty, nemám problém zopakovať ju aj päťdesiaty prvý raz." usmiala som sa a vrúcne ju objala.

„Čau,"pristúpil Rob, „Caspar mi povedal, že ho náš otec poveril, aby ťa strážil." „Neklame,bohužiaľ," pozrela som sa na Caspara, „aj ty ho poznáš ?"ostala som prekvapená.

„Kto by ma nepoznal, Hope ?" žmurkol na mňa Caspar.

„Spoznali sme sa na výstave motoriek," oznámil mi Rob, nepamätáš sa ?Tam kde som ti ukazoval tú sexi babu." podpichol Rob Laru.

„Prestaň,Rob, lebo aj ja môžem začať chodiť s niekým iným mávnutím prsta." ukázala na svoju dokonalú postavu Lara.

„Vieš,že by som ťa nevymenil za nič na svete, miláčik." pobozkal Rob Laru na vlasy.

„A vieš, že ja teba áno ?" pokračovala v podpichovaní tentoraz Lara.

„Neverím."usmial sa.

„Máš pravdu, ani ja by som ťa nedokázala vymeniť." povedala spokojne Lara v Robovom objatí.

„Áno,pamätám si na tú škaredú babu, ktorá bola v tých malých plavkách napasovaná ako veľryba." uspokojila som Laru, aby sa nebála že to dievča bolo krajšie, ako je ona.

Robovi zapípala SMS-ka: „Láska, už musíme ísť," obrátil sa k Lare, „tak sa maj a mama s otcom ti odkazujú, že po teba prídu zajtra ráno."

„Prídem ťa zajtra pozrieť domov." vtisla mi Lara na čelo bozk.

Keď odišli, Caspar sa na mňa pozrel so zdvihnutým obočím: „Tak ak toto divadielko, čo tu teraz predviedli je láska, tak to nikdy nechcem zažiť."

„Čo narobíš ? Jednoducho sa ľúbia a to je dôležité." usmiala som sa a v duchu som si predstavila Laru v Robovom objatí, ako sa spolu smejú a sú šťastní.