Vyvolená

51.kapitola

Prebudila ma ostrá bolesť v ľavej ruke. Niečo mi ju silno zvieralo, až som mala pocit, akoby mi ju chcelo pomliaždiť. Posadila som sa a čakala, kým sa mi oči aspoň trochu prispôsobia tme. Caspar vedľa mňa sa mykol a ruka ma ešte viac zabolela. Uvedomila som si, že tú ostrú bolesť mi spôsobuje Caspar, ktorý ma držal za ruku a metal sa na posteli. Zalial ma strach oňho. Čo mu je ? Má zlý sen ?

„Caspar,zobuď sa." pomykala som ním.

„Ja....,"precedil pomedzi zuby. V jeho hlase sa črtalo toľko bolesti, „ja nespím." Tak čo je s ním ak nespí a nemá zlý sen ?

„Bolí ťa niečo ?" položila som mu druhú ruku na hruď. Bola spotená,on celý bol premočený od potu.

„Hlava."sykol. Vtedy som si spomenula na jeden večer, keď sme sa stretli na poli za naším domom a tam sa mu to stalo tiež. Kľačal na kolenách, chytal sa za hlavu a kričal od bolesti.

Objala som ho a snažila sa upokojiť ho. Stále sa mykal, nepomáhalo to.Vytrhla som sa mu z pevného zovretia, zapla som svetlo, vrátila sa do postele ku Casparovi a pomohla som mu posadiť sa. Potom som mu chytila tvár do dlaní a pozrela mu do očí. Chytil ma za zápästia a zacítila som, ako jeho silné zovretie, ktorým ma držal na začiatku, začalo povoľovať. Jeho bledomodré oči sa vpíjali do mojich a naopak. Neposlušný prameň vlasov na spotenom čele som mu rukom zhrabla dozadu, no vrátil sa späť.

„Situ." objal ma a hlavu si položil do priehlbinky na mojom krku.Hladila som ho po vlasoch, až kým sa mu dych nevrátil do normálu.

„Som tu." ešte tuhšie som sa k nemu potisla.

„Bál som sa, že si odišla. Že si ma tu nechala samého a...."znehybnel. Priam som cítila, ako v ňom narastal hnev.

„A?" odtiahla som sa od neho a pozrela sa na jeho nádherné oči.

„Ale nič." pokrútil hlavou a chcel si znova ľahnúť. Nedovolila som mu to. Chytila som mu ruky a obmotala si ich okolo pása.

„Nebojsa povedať mi to." nadýchla som sa.

„Nebojím sa, iba ma pri tej myšlienke ide rozdrapiť." už bol červený od hnevu.

„Preto je lepšie, aby si mi to povedal. Nesmieš to v sebe dusiť.Nenahnevám sa na teba, nech je to hocičo. Sľubujem." posadila som sa mu do lona.

„Dobre.Bál som sa, že si ma tu nechala samého, po tom, čo sme spolu robili, a že si šla za ním." uhol pohľadom. Ako si niečo také ++--mohol vôbec myslieť ? Prečo mal strach, že som šla za Petrom ?Nedávalo mi to zmysel.

„Toby som nikdy neurobila. Prečo si si to myslel ?" pohladila som ho po líci.

„Viem a neviem. Mal som taký pocit. Ani neviem, ako ma to napadlo."ospravedlňoval sa.

„To nič. Som s tebou, nie s ním." zdôraznila som. Prikývol a pobozkal ma na čelo. Také jemné gesto som nečakala. Usmiala som sa a pozrela na malý budík na nočnom stolíku. Bolo deväť hodín ráno.

„Mal by si sa ísť osprchovať, si celý spotený." dala som mu jemný bozk na potetovnú hruď.

„Dobre.Nechceš ísť so mnou ?" žmurkol na mňa.

„Nie,aj keď je to lákavá ponuka. Musím ísť ešte skontrolovať, či je niekto doma. Zatiaľ sa nesprchuj. Mohli by si myslieť, že tu niekoho mám." pošepkala som posledné slová, aby ma nemohol nikto počuť, aj keď nebolo možné, aby ma počuli, keby som to povedala nahlas.

„Chápem,"zašepkal s úsmevom, „ale tá spoločná sprcha by nám obom prospela. Aby sme sa trošku uvoľnili z toho včerajšieho se..."

„Caspar!" zahriakla som ho celá červená.

„Iba som konštatoval fakty." pokrčil plecami bezstarostne.

„Ty naozaj nie si normálny !" nasúkala som na seba teplákové kraťasy. V podprsenke som sa hrabala v skrini s úmyslom nájsť nejaké obyčajné čierne tielko.

„Načo sa obliekaš ?" počula som za sebou Casparov hlas.

„Lebo idem dole zistiť, kto je doma." odpovedala som jednoducho.

„No a ?" počula som, ako vstal z postele.

„Nebudem sa tam premávať iba v spodnom prádle !" stále sa mi nepodarilo nájsť to tielko.

„Si predsa doma." zastal za mnou.

„Čo keby niekto prišiel na návštevu ?" hľadala som dôvody.

„Takto skoro ráno ? Ale prosím ťa." zasmial sa.

„Peter chodieval skoro ráno." provokovala som ho. Caspar zafučal. Vedela som, že ho to naštve, ale nemohla som si pomôcť.

„Prepáč,nemyslela som to tak." otočila som sa, aby som videla jeho tvár.Bol vytočený. Och, zase som to pokazila.

„To je v pohode." zatiahol.

„Nie,nie je. Vidím na tebe, že ťa to naštvalo." podišla som k nemu a chytila ho za napnuté ramená.

„Samozrejme,že ma to naštvalo. Nemôžem ho ani vystáť. Keď si predstavím,že ťa bozkával, je mi zle." striasol sa.

„Tak si to nepredstavuj. Ani ja si nepredstavujem, ako si sa vyspal s Amandou." asi som povedala, čo som nemala.

„Tak o to ti celý čas ide ?" zafunel. Čože ?

„Caspar,nie. Prečo by mi malo ? Každý ma predsa svoju minulosť."vyhovárala som sa. Pravdaže mi to vadilo, ale nemienila som to pred ním priznať. Len čo by ma vysmial, že žiarlim.

„Nehovor mi, že ti nevadí, že som sa vyspal s tvojou nevlastnou sestrou."

„Čo sa stalo sa už neodstane." otočila som sa a pokračovala v hľadaní toho prekliateho tielka. Kde len môže byť ?

„Mne teda prekáža, že ťa slizký Peter bozkával. A nevidel som to raz." postavil sa tesne za mňa.

„Chceš to počuť ? Dobre. Tak aj mne prekáža, že si sa vyspal s Amandou. A ak si nepamätáš, ja som bola tá, ktorá potom počúvala, ako to ľutuješ." vzdala som to s hľadaním tielka a zobrala si obyčajné šedé tričko s krátkymi rukávmi.

„Podotýkam,že ja som bol ten, ktorý ťa prvý krát v živote pretiahol, a to len preto, že si bola po rozchode s tým chudákom. A tiež som pri tebe stál v ťažkých chvíľach. A to doslova." oči mu zaleteli do rozkroku. Po jeho slovách som zostala ako zamrazená. Čo myslel tým, že sa so mnou miloval len preto, že ma musel upokojiť ?Vedela som, že v tom nie sú žiadne city ku mne. Prečo som bola taká hlúpa a nechala sa ním opantať ? Panebože, on ma len bral  ako novú skúsenosť, pretože som bola panna. A on s takou ešte nikdy nebol. Pomyslela som si sarkasticky. Asi sa zrútim. Nie, musím zostať silná. Tentoraz sa nesmiem zosypať ani rozplakať.

„Tak prepáč, že som sa do teba zaľúbila, a že som si myslela, že to čo sme včera spravili bolo z úprimnej lásky ! Asi vyzerám ako hlupák, keď to hovorím, ale ja som si myslela, že ku mne niečo cítiš. Ako ma mohol taký nezmysel len napadnúť ? Ty zjavne necítiš k nikomu nič, a vlastne je to jedno. Tak to môžeš byť spokojný, dosiahol si svoje, vyhral si ! Teraz môžeš odísť,keďže už si sa mi dostal do nohavičiek, a je mi jedno, že ku mne nič necítiš, pretože ja som si to včera užila, a prežívala som svoje najkrajšie chvíle života, až doteraz ! Pretože musíš všetko zničiť do posledného špiku kostí !" triasol sa mi hlas a po líci sa mi kotúľala osamelá slza. Caspar na mňa hľadel s očami otvorenými dokorán. Svaly mal napnuté a vlasy strapaté. Aj po prebudení vyzeral neskutočne. Bol taký krásny a skazený.Vzdychla som a ponáhľala sa ku dverám. Chcela som odtiaľ čo najrýchlejšie vypadnúť. Nevydržím tu, v tejto izbe, kde sa toho za posledných dvadsaťštyri hodín toľko udialo.

„Čo to hovoríš ?!" zachytil ma za zápästie.

„Netvár sa, že to nie je pravda." pokrútila som hlavou a vytrhla sa mu.Zabuchla som za sebou dvere a nechala ho samého v mojej izbe.