Vyvolená

38.kapitola

Vrátila som sa pri mamin pomník, sadla si na lavičku a obula si topánky,pretože mi Chriss napísal smsku, že po mňa o chvíľu príde. Aby sa zbytočne nevypytoval, prečo som sa vyzula, a aby som mu nemusela vysvetľovať čo sa stalo, nechcela som totiž, aby sa to niekto dozvedel, aj keď neviem, či to Caspar niekomu neprezradí, som sa musela obuť. Utrela som si vreckovkou oči mokré od sĺz, a rozmýšľala nad Casparovými slovami. Naznačil tým, že to prezradí ? Je toho schopný ? On áno. Panebože, čo bude potom ? Čo spravím, ak sato všetci dozvedia ? Čo si o mne budú myslieť ?

„Mami,čo mám robiť ? Som zúfalá. Viem, že by si mi asi povedala, že si za to môžem sama, a že načo som sa s ním teda bozkávala, keď to teraz ľutujem. Ľutujem to vlastne ? Tiež neviem. Bože, aká som hlúpa. Ako sa mám teraz pozrieť Petrovi do očí, a povedať mu, že ho ľúbim, keď som ho podviedla ? To nedokážem. Nie, to zvládnem. Tiež má určite svoje maličké tajomstvo. Alebo sa sním budem musieť rozísť, alebo mu to povedať. Nie, to radšej nie. Mohol by sa to dozvedieť otec. A čo ak to Caspar nepovie nikomu, čo ak ma chcel iba naštvať ? Som strašne zmätená, mám toľko otázok, a žiadne odpovede !" rezignovane som vzdychla.

„Tak,som tu." prisadol si ku mne Chriss o pár minút po mojom„rozhovore" s mamou.

„Hádam ti nevadí, že ťa takto obťažujem ?"

„Nie,vôbec. Práve teraz potrebuješ niekoho, ako som ja." objal ma okolo pliec.

„Asi máš pravdu." usmiala som sa.

„A čo si tu tak dlho robila ?" prehodil. Nóóó, vieš, stretla som Caspara, rozprávali sme sa, potom som sa naňho nahnevala, pretože sa mi vysmieval, a potom sme sa bozkávali. To je asi všetko.

„Rozmýšľala som nad mamou, a čo s nami teraz bude, a tak." vymyslela som si.Nie že by som nad tým nerozmýšľala, no nie dnes.

„Aha,jasné. Takže si plakala. Hope, netráp sa už toľko. Vieš, žeby z teba bola tvoja mama nešťastná, keby ťa takto vidí."

„A čo mám robiť ?" pošúchala som si ruku.

„Mala by si na túto ťažkú realitu aspoň na chvíľu zabudnúť."navrhol.

„Ale mne sa nechce spať." ako inak to mohol myslieť ?

„Kto tu hovorí o spaní ? Myslel som zábavu. Odviazať sa, zatancovať si, trochu si zakričať. Už chápeš ?" vyceril jeho biele zuby.

„Máš tým na mysli, že by som mala ísť niekam von ? Nie, teraz je to nevhodné." zavrtela som hlavou.

„Práve naopak. Vypustiť všetko z hlavy ti pomôže dostať sa z toho, čo prežívaš." presviedčal ma.

„Ja neviem."

„Ale vieš, vstávaj, ideme. Neboj sa, mama sa na teba určite nenahnevá.Však ?" pozrel sa na nebo, akože je tam moja mama.

„Tak poďme." vycerila som zuby.

„Toto je Hope, ktorú poznám." chytil ma za ruku a ťahal k autu. Je to správne -presviedčala som samu seba, a po chvíľke som tomu naozaj uverila.

Chriss zastavil pred klubom s názvom Hardclub. Dosť výstižný názov,pomyslela som si. Malý vchod, zato dosť výrazný, strážili dvaja malí tuční sbskari. Zľakla som sa, že ma dnu možno nepustia,pretože ešte nie som plnoletá, no oni len vyberali vstupné, ktoré bolo dosť drahé. Pätnásť libier za mňa zaplatil Chriss. Vošla som dnu a pohltili ma modré a červené svetlá reflektorov, ktoré vytvárali príjemnú atmosféru. Na malom vyvýšenom pódiu v strede tanečnej plochy púšťal hudbu nejaký chlapík, mohol mať takých dvadsaťpäť rokov. Ľudia okolo neho tancovali v pokojnom,pohupávacom tempe. Asi trištvrte z nich mala už riadne vypité,a to bolo ešte len deväť hodín ! Vonku som si na oznamovacej tabuľke prečítala, že klub je otvorený do štvrtej do rána.