Vyvolená

67.kapitola

Nevedela som, čo so sebou. Hrýzla som si nechty, chodila po izbe, sem tam si prehrabla vlasy, ktoré mi už aj tak len spolovice držal cop. Ale neplakala som. Už som nemala žiadne slzy, ktoré by mi poslúžili na nekonečný plač, ktorý sa zo mňa chcel dostať von. Statočne som ho držala pod zámkom, niekde hlboko v mojom vnútri. Už to bolo dvadsať minút, čo som takto šalela. A pritom som stále myslela naňho, a na to, ako sa nám vždy postavilo do cesty niečo zlé.Nie, on bol to zlé. On spôsoboval to, že teraz som zavretá v izbe, a zožiera ma vlastná bolesť, on ma zakaždým utopil. A keď som sa vynorila nad hladinu, a chytila sa niečoho pevného, nečakal ani chvíľu, a potopil ma zase. Ale, načo to aj hovoriť, pravda ?Tentoraz to bude také isté... Určite si myslí, že keď príde,vyvlečie sa z toho a ja mu odpustím. Tak, ako doteraz. Lenže doteraz som nevedela, čo je zač, čoho je schopný. Bola som hlúpa a naivná. A to sa od tej doby zmenilo. Veľa vecí v mojom živote sa zmenilo, len ja som stále ostávala taká istá. Ale už to tak neostane. Postavím sa strachu, ktorý ma naplní vždy, keď sa Caspar dlhšie neobjaví. Teraz je príležitosť zvládnuť to. Keď príde, skončím to s ním. Nemienim sa preňho toľko trápiť. Ale milujem ho ! Bude to pre dobro oboch. A vôbec, on ešte stále chodí s Amandou ! Alebo, ako to s nimi je ? Som úplne zmätená, nič neviem, len to, že už nevládzem, a budem to musieť nechať minulosťou. Všetko pochovať. Caspara, a aj spomienky naňho. Som rozhodnutá povedať mu to do očí s pokojom, s pokojom v duši, nos bolesťou v srdci. Ak príde,...

Neprišiel.

Prešli dva dni, a Caspar sa stále neozval. Celé tie dva dni som strávila zavretá v izbe, s minimálnym príjmom jedla. Bolo mi to jedno, nemala som chuť na jedlo, v ústach sa mi zbierala trpká chuť. Hrdlo ma bolelo,pretože prvú noc som preplakala. A to som si myslela, že som silná, že tomu viac nepodľahnem. Stalo sa. A to ma najviac štvalo.Bolelo ma, keď bol pri mne a ubližoval mi, no viac ma bolela myšlienka, že už s ním nemôžem byť. Nechcem. Pretože vždy to skončí takto. Nemám dosť síl na to, aby som bola vo vzťahu s niekým, ako je on. Prečo som bola taká sprostá, a nechala sa ním opantať ? Prečo je on ten dokonalý ? Prečo si musel vybrať Amandu ?! Som až taká zlá priateľka ? Možno aj preto ma Peter podvádzal s Larou. Ach, Lara. Ktovie, čo je s ňou ? Tak rada by som jej zavolala, tak rada by som jej o tomto všetkom povedala.Nemôžem, pretože Rob mi zakázal nadviazať s ňou kontakt. „Bolo by to pod moju aj tvoju úroveň !" rozčuľoval sa. Pokrútila som hlavou a zobrala mobil, ktorý ležal na zemi. Zapla som si ho, a uvidela na obrazovke šesť zmeškaných hovorov a jednu správu.Číslo bolo neznáme.

„Caspar..."hlesla som, v hrdle som mala sucho, pretože za celé tie dva dni som prehovorila možno dve slová, a tie tiež tak, že ich nikto nemohol počuť. Rozkašľala som sa, musela som sa ísť napiť vody do kúpeľne. Keď som sa vrátila, neváhala som ani sekundu, a správu som vymazala. Ani som si neprečítala jej obsah. Načo ? Určite tam zas písal tie drísty v zmysle, nech mu odpustím, a podobne. Bla,bla, bla... Koho to zaujíma ? Mňa viac nie. Chce odpustenie ? Nech príde osobne, aj tak ho nedostane. Proste je koniec. Aj keď cítim,že ma to bude strašne bolieť, spravím to. Nemá zmysel ťahať to s ním, ak on nemá ani najmenší záujem. Vymazala som aj oznámenia o zmeškaných hovoroch a mobil hodila do zásuvky na mojom malom nočnom stolčeku. Musím sa dať do poriadku, inak to nejde. Ak náhodou príde ten zbabelec, nech vidí, že ma nezničil. Uvidí,že nie som nejaká slaboška, ktorá mu podľahne. Tou som bola včera večer. Dnes už nie. Odvážne som sa postavila pred zrkadlo.Vyzerala som katastrofálne ! Bledá tvár, pod očami podliatiny,samotné oči boli červené, zreničky rozšírené, ústa opuchnuté a popraskané pery to len zvýrazňovali, nos celý červený, ešte od nočného posmrkovania. O vlasoch ani nehovorím. Boli také zapletené, že držali samé akísi čudesný tvar, ktorý sa dal nazvať jedine „výbuch fénu". Svaly som mala stuhnuté, v hlave mi hučalo, hrdlo ma bolelo, nos som mala zapchatý, a na sebe roztrhané veľké tričko, ktoré som našla pod posteľou, keď som si v noci potme snažila obliecť niečo vhodné na spanie. A toto mi prišlo pod ruku ako prvé. Pretrela som si oči a vzdychla, plecia mi ovisli. Zobrala som si čisté tričko a nohavičky, a šla sa osprchovať. Pri vyzliekaní som si spomenula na Casparove ruky šmátrajúce po mojich stehnách. Spomenula som si na to, ako sme v sprche, celí mokrí,...