Nevedela som, čo mám robiť. Či mám plakať, alebo nedať najavo prehru.Rozhodla som sa pre to druhé. Ja sa len tak ľahko nevzdám. Budem bojovať až do konca. Viem, že to bude ťažké, ale mňa to nezastaví. Je mi už všetko jedno. Nech si o mne myslia, čo chcú.Zodvihla som sa zo zeme a išla rovno domov. Teda až tak celkom zase nie. Šla som sa poprechádzať do lesa. „Kašlem na školu, na otcove zákazy. Kašlem na všetko a všetkých !" kričala som,aby sa mi trošku uľavilo. Nepomohlo to tak, ako som si myslela, ale cítila som sa viac sebavedomo. Všetci ma sklamali. Amanda, Caspar,ale čo ma najviac trápilo, bol otec. Jedine Lara s Robom a Adrián s Beou mi ešte dodávali silu. A mama. Veľmi mi chýbala. Má prísť už o dva dni, no mne sa to zdá, ako celá večnosť. Schúlila som sa pod strom a zaspala som.
Snívalo sa mi, že som s Casparom. Učil ma jazdiť na štvorkolke. Smiali sme sa. Bola som šťastná, ale nie dlho. „Budeš mi chýbať."povedal nečakane. Rozplynul sa v lese. Znova ma opustil. Znova manechal len tak stáť a hľadieť do neznáma.
Keď som sa zobudila, bola už takmer tma. Pozrela som sa na mobil. Bolo trištvrte na osem. Mala som tridsaťšesť zmeškaných hovorov od otca, osemnásť od Lary a štrnásť od Roba a neznáme číslo mi volalo raz. Amanda to nemohla byť, pretože ju mám v mobile uloženú. Vedela som, kto to bol. No napriek tomu, som si Casparovo číslo neuložila. Zmazala som ho tak, ako som zmazala zo života Caspara.
Vyšla som z lesu a vrátila sa domov. Otec ma pri bráne silno objal.„Vieš, ako strašne som sa o teba bál ?"
„Nechaj ma na pokoji," odstrčila som ho, „zničil si mi život."
„Ale Hope, aspoň mi povedz, kde si bola ?" ignoroval ma.
„Bola som tam, kde sa mi nikto nestaral do života. Idem spať."vykročila som do izby.
„Som rád, že si v poriadku." kričal za mnou otec.
„On si myslí, že som v poriadku ? Tak to sa mýli." šepkala som si popod nos. Na chodbe pred mojou izbou ma čakala Amanda: „Už sa našlo stratené káčatko ?" rozosmiala sa.
„Vypadni!" odvrkla som.
„Nie si nejaká drzá ?" pýtala sa nahnevane, keď som jej zabuchla dvere pred nosom.
Napísala som Lare SMS-ku: SOM V PORIADKU. BOLA SOM SA LEN PREJST DO LESA AZASPALA SOM.
Hneď mi odpísala: TO SOM SI VYDYCHLA. ZAJTRA SA V SKOLE POROZPRAVAME.
Ubezpečila som ju: DOBRE

CITEȘTI
Vyvolená
DragosteHope je 17-ročné dievča, ktorého život sa od základov zmení po príchode drzého a tajomného chlapca. Čo je za tým? Kto vlastne je ? Ľúbi ju a stačí to nato, aby zvládli všetky prekážky, ktoré im prídu do cesty ? To všetko sa dočítaš v knihe ❤✔ P.S.:...