Vyvolená

49.kapitola

Zabudol si tu mobil ? A ja som si myslela, že sa mi prehrabával vo veciach.Najprv to tak ale vyzeralo. Mám mu veriť ? Panebože, koľkokrát si položím ešte túto otázku ? Potichu som sa zasmiala.

„Je na tom niečo smiešne ?" zvraštil tvár.

„Neviem,možno. Len som si myslela, že..." nechcela som mu to povedať,ale vedela som, že keď som už raz začala, bude chcieť, aby som to dopovedala.

„Že čo ?" zbystrel.

„No,že si sa mi prehrabával vo veciach a našiel si, čo si hľadal. A teraz mi hovoríš, že si si tu iba zabudol mobil ? Je to trochu zvláštne." mykla som plecami. Caspar na pár sekúnd stuhol, svaly na chrbte sa mu napli.

„Ty mi neveríš ?" pokrútil hlavou. Zrazu som sa cítila previnilo z toho, že som ho z niečoho takého obvinila. Nevedela som odpovedať na jeho otázku a tak som radšej zostala ticho sedieť na okraji postele.

„Neveríš."dlaňou si chytil čelo a pomaly ruku posúval po celej tvári.Zhlboka sa nadýchol a chcel odísť. Zahatala som mu cestu k dverám.Z rýchleho pohybu mi zostalo trochu nevoľno, lenže v tej chvíli som si to nevšímala.

„Prepáč.Neviem, či ti mám veriť alebo nie. Toľkokrát si ma oklamal, že už nechcem, aby sa to znova zopakovalo. Nechcem, aby si ma klamal."zahľadela som sa mu do bledomodrých očí. Neuhol pohľadom.

„Neklamem ťa." ťažko prehltol.

„Ako to môžem vedieť ?" pozrela som sa na malý priestor medzi nami. Takmer som cítila jeho teplý dych na mojej tvári.

„To neviem, jednoducho mi ver." posledné slová zašepkal. Pri jeho chrapľavom hlase sa mi podlomili kolená.

„Ale ako mám vedieť, že neklameš ? Takmer vždy som ti naletela a ja už nevládzem." nadýchla som sa Casparovej vône. Jeho vôňa ma upokojovala. Bola to zmes mentolu, jemnej kolínskej a alkoholu.

„Nerozprávaj nezmysly. Vždy si mi verila, viem to. Ibaže som ťa sklamal. To je niečo celkom iné." naklonil sa a zašepkal mi do ucha. Pri jeho teraz už horúcom dychu na mojom uchu sa mi myšlienky zahmlievali a nedokázala som myslieť jasne. Doparoma, čo to so mnou robí ? Celú ma omámil. Podišiel ešte bližšie ku mne, takže som sa opierala o dvere. Na chrbte ma tlačila kľučka. Nemala som kam ujsť.

„Caspar,nemôžem ti veriť," ťažko som poskladala súvislú vetu, „práve preto, že ma potom zase sklameš." prerývane som dýchala. 

„Ale môžeš, len nechceš. Nemám pravdu ?" oprel si ruku o dvere vedľa mojej hlavy, druhú si podoprel nebezpečne blízko pri môj pás.

„Caspar..."zradil ma hlas. Zavrela som oči, aby som sa nemusela pozerať ako blízko sú naše pery. Jeho dokonalé mäkké pery. Asi z neho zošaliem.

„Čo je Hope ? Pozri sa na mňa." povedal pri mojich perách tak blízko,až som cítila ako nimi hýbe pri vyslovovaní slov.

„Ne-nemôžem."vydýchla som, stále cítiac jeho pery pri mojich.

„Môžeš,len pokojne. Neboj sa," pobozkal ma na kútik úst, „tento raz mi môžeš plne dôverovať." hladkal ma po nohe od kolena nahor, a pomaly mi vyhŕňal šaty. Dych sa mi zastavil, keď ma začal bozkávať od sánky dole po krku, až k výstrihu. Pravú nohu mi rukou zdvihol, a obmotal si ju okolo pásu. Tento krok ma viedol k tomu, že som zbytočné otázky zahodila za hlavu a venovala som sa len Casparovmu jazyku blúdiacom v mojich ústach.  Zavesila som sa naňho a začala ho vášnivo bozkávať. Presunul sa na krk a ja som mu zatiaľ vyzliekla tričko. Jeho potetovaná hruď sa mi teraz zdala atraktívnejšia.

„Hope,"vzdychol mi do krku, keď som mu rukami prechádzala po hrudi, „chcem ťa, tu a teraz." Začal ma ešte vášnivejšie bozkávať.

„Caspar."zacítila som jeho jemný dotyk na chrbte, keď mi rozopínal zips na šatách. Ani raz sa pritom naše pery neoddelili. Pomohla som mu vyzliecť si ich, a potom sme sa presunuli k posteli. Asi som už úplne stratila rozum, ale chcela som to, chcela som jeho. To čo som zacítila pri Casparovi bolo neopísateľné. Jeho bozky boli vášnivé, drsné, no on bol po celý čas ku mne jemný. Cítila som sa ako v siedmom nebi sprevádzaná samotným diablom.