Vyvolená

78.kapitola

Domov som prišla sama. Caspar odišiel pešo, vraj musí ešte niečo zariadiť v meste. Ja som odišla na svojom aute, na ktorom sme aj prišli. Ešte stále som nemohla uveriť, že mám auto. Vlastné auto, len moje ! Po ceste domov som sa usmievala a myslela na Caspara a na to, ako bravúrne zvládol situáciu, ktorá nastala po tom, čo som mu porozprávala o sne s Petrom. Už len pri pomyslení naň, sa mi zdvíhal žalúdok. Bolo to ešte čerstvé, a len tak ľahko na to nezabudnem. O to lepšie, že mám Caspara. Má ma kto rozptýliť.Chvalabohu ! Odbočila som na cestu, ktorá viedla na našu ulicu a o chvíľu som úspešne zaparkovala pred bránou nášho domu. Alebo skôr pred otcovým autom. Otec je doma ? Otec je doma ! Ach, ako dobre, že Caspar so mnou nešiel. Ak by ho otec zbadal, bol by nahnevaný. Nechápem, prečo ho ešte stále nemá rád. Veď mu nič nespravil ! A možno otec vie o Casparovi. A preto sa naňho hnevá ?Pretože jeho otec sa zaplietol s mafiou, a teraz je jej súčasťou? A Caspar tiež ? Preto mi stále opakoval, aký je Caspar nebezpečný, a nikdy nepovedal nič bližšie ? Je možné, že o tom vie ? Zabuchla som dvere na aute a pomaly kráčala k domu.Otvorila som vchodové dvere a prekvapil ma hluk. Dom bol plný ľudí.Nie, že by ich tam bolo päťdesiat, ale v obývačke sedel otec,Adrián, Rob, Amanda a dokonca Chriss ! Čo tu ten robí ? Už som ho dlho nevidela. Hmm, nadvihla som obočie zízajúc na celú tú estrádu. Amanda si s niekým esemeskovala, tak isto ako Chriss, Rob sa rozprával s otcom a Adrián len tak sedel, s rukami prekríženými na hrudi a pozeral do steny.

„Máme rodinnú stretávku, o ktorej neviem ?" nadhodila som sarkasticky. Amanda prevrátila očami a odložila mobil. Chriss urobil to isté o pár sekúnd.

„Prestaň a sadni si !" zavelil otec. Takže on sa tu objaví raz za týždeň, a bude mi rozkazovať ? No tak to si vyprosujem !

„Prečo ? Chcem stáť." mykla som plecami, ale aj tak som si sadla.

„Môžem odísť ?Mám sa o hodinu stretnúť so Seb... s kamarátkou." opravila sa rýchlo. Otec nevedel o Sebastianovi, a zrejme ani o tom, že Amanda už nechodí s Casparom. Vlastne, otec nevedel takmer o ničom, čo sa tu dialo, kým on bol niekde preč.

„Tak už sa dozviem, čo sa deje ? A načo sme vlastne tu ?" dožadovala som sa odpovedí. Adrián sa na mňa pozrel. Jeho pohľad neveštil nič dobré, ale nevedela som presne identifikovať, čo má na mysli.Akoby mi chcel povedať, že je mu to ľúto. V jeho pohľade bolo ešte niečo viac, ale nebola som schopná to rozlúštiť. A načo tu bol Chriss ?

„Nie, Amanda,ostaneš tu, až pokým ti nedovolím odísť, rozumela si ? A Hope,preboha, vydrž trochu, a nesprávaj sa ako decko !" keď napomínal mňa zvýšil hlas. Ostala som sedieť ako prikovaná, nedokázala som si pomôcť. Bola som ohúrená otcovými príkazmi.

„Nie si ten, kto mi bude rozkazovať, jasné ? Už som dospelá, a myslím, že mám právo vedieť, čo sa stalo, keďže ste sa tu všetci takto...zišli ! Stále som súčasťou tejto rodiny, takže ma láskavo nevynechávaj !" zvýšila som hlas aj ja. Otec si ma nevšímal,stále sa potichu radil s Robom. O čom sa stále rozprávajú ?!Pozrela som sa na Chrissa, či o tom ničo nevie, no on len mykol plecami a viac mi nepomohol.

„Keď som prišiel,už tu takto sedeli. A tak mi tvoj otec nakázal, aby som zostal."pošepkal mi. Nechápavo som sa naňho pozrela, potom na otcov chrbát.

„Bože, to je otrava !" zafučala Amanda. Adrián sa ešte stále nepohol. Bol nervózny, videla som to na ňom. Za tie roky ho poznám. A Rob, ten mi teraz strašne pripomínal otca. Tváril sa ako niekto nadriadený.Nespoznávala som ho ! Určite ho poznačilo zistenie o Lare a Petrovi. Ale až takto ?!

„No, myslím, že tu nie je nič k videní, tak to aby sme už aj išli." postavila som sa z pohovky a chcela odísť, keď sa zrazu postavil aj otec a chytil ma za rameno, aby ho mohol hneď pustiť, a tak ma prudko posadiť naspäť. Jeho násilný čin ma vystrašil, ale zároveň spustil v mojom mozgu bezpečnostné opatrenia všetkých možných kombinácií.