Vyvolená

31.kapitola

Prebudil ma hluk vychádzajúci z Adriánovej izby. Pozrela som na hodinky, a šokovane na ne vytreštila oči. Boli tri hodiny nad ránom. V odraze budíka som zachytila môj odraz- zaschnuté slzy v napuchnutých očiach otrasne sčerveneli, a špirála sa mi rozmazala, a zaschla.Nečudujem sa, že som tak vyzerala, dokonca som si aj myslela že na štyri zo šiestich hodín plakania som vyzerala celkom dobre. Znova smiech z Adriánovej izby, tentoraz so rozpoznala Robov hrubý smiech. Ako sa len môžu smiať a zabávať sa ? Vlastne som ani nevedela, čo robia, ale boli hluční. Teda, dosť hluční na to,aby ma zobudili, a možno už zobudili aj otca, čo by nebolo najlepšie, alebo Amandu, ale predpokladám, že tá by o sebe už dala vedieť. Zaklopala som na dvere Adriánovej izby. Zrazu zmĺkli,čo som využila a vošla som. Páchlo to tam alkoholom. Jasné, ako inak, boli opití. Rob sedel oproti Adriánovi, a v strede medzi nimi bola prázdna fľaša od škótskej whisky. Adrián držal v ruke pivo, Rob sa už načahoval za druhým. Zohol sa pod Adriánov písací stôl a vytiahol celú debničku fliaš s pivom. Znova sa načiahol,a vybral jedno aj pre mňa. Načiahla som sa poň, a sadla si medzi nich tak, aby sme vytvorili aspoň aký-taký kruh. Keď nič nehovorili, iba na mňa s rozšírenými očami pozerali ako tela na nové vráta, spustila som: „Azda sa môžem opiť aj ja, keďže mi zomrela mama, a vlastne som už skoro dospelá, lebo o týždeň mám osemnásť. A už nečumte."

Otvorila som pivo a odpila si poriadny glg. Pivo mi nikdy nechutilo, ale teraz som si uvedomila, aké je dobré. Horkú chuť vystriedala....sladká ?

„Čo hráme ?" spýtala som sa, aj keď som vedela, o akú hru ide.Fľaša, pozná to asi každý- zatočíte ňou, a ten na koho ukáže,musí splniť nejaké bláznovstvo, ale pravdivo a úprimne odpovedať na otázku, ktorú mu položia ostatní hráči. Preto sa najlepšie hralo, keď sú hráči opití, vtedy hovoria pravdu. Podľa mňa je to poriadne stupídna hra.

„Čo nevidíš ?" ukázal Rob na fľašu, ktorá ležala stále v strede a bez pohnutia medzi nami tromi.

„Tak čo začneme či nie ?" spýtal sa Adrián. Odpila som si z piva, a ostala mi v ruke prázdna fľaša. Rob mi ihneď podal ďalšiu, už otvorenú.

„Jasné,poďme nato." bola som v nálade, zrazu sa mi všetko zdalo lepšie,a mala som chuť smiať sa na hocičom, čo Adrián alebo Rob povedali. Zatiaľ čo sa fľaša točila, ja som sa smiala a netrpezlivo čakala, na koho ukáže. Keď sa dotočila, Adrián vykríkol: „Hope, odvaha alebo otázka ?"

„Mmm...otázka."vravela som počas už asi siedmeho odpitia si z druhého piva.

„Takže,prečo nemáš rada Amandu ?"

„Pretože,"ukázala som naňho s pivom v ruke, „proste to tak je. A prečo ju nemáš rád ty ?" ohradila som sa. Lepšia odpoveď mi nenapadla.Neznášala som ju, aj keď som na to nemala dôvod. Ale keby chcem,nájdem tisíc vecí, ktoré na nej neznášam, napríklad, že chodí s Casparom, ale to som im predsa nemohla povedať. Možno nie je práve najlepší nápad opiť sa, pretože by som povedala niečo,čo by som neskôr ľutovala, a za čo by sa mi Rob a Adrián smiali.Napríklad, že mám rada Caspara. Čo na ňom vidím ? Je drzý,zlý, má hroznú minulosť, kedy bral drogy, veľa pil, a má tetovanie. Panebože tetovanie. Tie neznášam, nepáčia sa mi, je to zneuctenie tela. Ale možnože, keby ho vidím na Casparovej hrudi, zmenila by som názor. Ako som prišla k tomu, že má tetovanie na hrudi ? Musím priznať, že tam by sa mi to najviac páčilo, ako by sa mu napínali pod ním svaly, ktoré by ešte kvôli kerke vynikli. Aby som sa spamätala z mojich pobláznených myšlienok, znova som sa napila. Keby ma len teraz otec videl.

„A vlastne kde je otec ? Spí ? Viete o tom, že keď ho zobudíme, bude šalieť, že pijeme ? A čo Amanda ? Tá keď nás počuje, určite to povie otcovi." robila som si starosti.