Nemohla som uveriť, čo som tam dole videla. Ich obraz sa mi premietal v hlave stále dokola. Videla som pred sebou Casparov zmetený výraz a Amandin úškrn. Prehĺtala som slzy a snažila sa neplakať príliš nahlas, aby ma nepočuli, steny v našom dome boli totiž vcelku tenké. Zadúšala som sa pocitom viny za to, že som sa dala zlákať Casparom a vyspala sa s ním, no neľutovala som to, bola to predsa moja najkrajšia skúsenosť, a mne ju neznechutí ani Caspar a Amanda. To čo bolo, bolo. Už nikdy s ním nezažijem ten pocit rozkoše, ktorý vo mne vyvolal aj jeho neškodný bozk. Ako mi to mohol urobiť ? Chápem, že asi od neho žiadala bozk, alebo možno aj viac, bol to jej priateľ, ale on si to užíval, nevidela som na ňom ani náznak nespokojného výrazu. Ponúkla sa mu, tak to využil. A bolo mu jedno, či sa to dozviem alebo nie. Už nevládzem! Jednoducho nedokážem zniesť pocit, že sa s ním mám o niekoho deliť. Ak za mnou príde a povie mi, že ho to mrzí a že už to nikdy neurobí, uverím mu len vtedy, ak sa s ňou rozíde. Bude si musieť vybrať. Ja alebo ona. Ak si vyberie ju, ustúpim im z cesty a na Caspara zabudnem. Ak si vyberie mňa, náš vzťah nebude môcť zostať utajený, moji aj jeho blízki sa s tým budú musieť vyrovnať. A som presvedčená, že nie je problém v jeho príbuzných, ale v mojich. Najväčším problémom je otcov názor na Caspara. Prečo ho nemá rád ? A prečo dovolí, aby s ním Amanda chodila, no pritom mne to nedovolí ? Je to komplikované, mám toľko otázok ! A žiadne odpovede. Na upokojenie som si išla uvariť teplé kakao, no dávala som si pozor, aby som po ceste do kuchyne na nikoho nenarazila. Keby tu bol niekto, kto by ma teraz objal a povedal mi, že všetko bude dobré. Keby tu bol Chriss,možno Lara, alebo Chloe. Tá by ma vedela pochopiť, tiež mala predsa problémy s Andym. Ten je určite taký istý ako Caspar,aspoň som tak usúdila z jej rozprávania. No ona mu všetky chyby odpustila, tak ako aj on jej. No aj keď Casparovi odpustím to, čo sa stalo, už nikdy to nebude také, aké to bolo predtým. Už mu nebudem dôverovať, presviedčal ma, že mu môžem veriť, a potom to vyvrátil svojimi ohavnými činmi. Znova som sa zamkla v izbe a kakao som si položila na lavičku pod oknom. Otočila som sa a hľadala niečo, čo by som si na seba hodila, aby som vonku nesedela nahá. Zbadala som na zemi Casparove čierne tričko od krvi.Neodolala som a rýchlo ho na seba natiahla. Voňalo po Casparovi,bolo na ňom cítiť zaschnutú krv. Vtedy mi to bolo celkom jedno,čo tam po pár kvapkách krvi. Otvorila som okno a vyšla na strechu aj so šálkou teplého kakaa. Usadila som sa najpohodlnejšie ako sadalo, a zahľadela sa na tmavú oblohu. Svietili na nej tisícky hviezd. Dnes bola pekná noc. Až na niektoré jej udalosti. Po líci mi stiekla osamelá slza. Bola asi taká osamelá ako ja v tej chvíli. Sedela som na streche pri okne a rozmýšľala, aký by bol môj život, ak by som nebola spoznala Caspara. Určite by bol lepší a bezproblémový. No nechcela by som žiť taký život. Bol by nudný a každý deň by sa dialo to isté. S Casparom som zažila veci, ktoré by som bez neho nebola ani okúsila. Bola som mu za to vďačná, stále som ho niekde v kútiku toho roztriešteného srdca ľúbila, no kým sa zase pozbieram, budem potrebovať čas na premýšľanie. Mama by mi vedela poradiť, ako sa mám s mojimi zmiešanými pocitmi vyrovnať, ktoré sú správne, a ktoré vo mne prebývajú, pretože som nahnevaná a sklamaná. To, čo sa stalo mame vo mne zanechalo hlbokú priepasť, ktorú treba zasypať a nasadiť na to miesto kvety. Caspar ju zasypal asi do polovice, no teraz bola ešte väčšia ako predtým. Pozrela som sa na trávnik pod strechou, nachádzal sa asi dva metre podo mnou, a hlavou mi prebleskla myšlienka, že by som to mohla ľahko skončiť. Že by som tak možno ukojila svoje trápenie. Bola by som s mamou a bolo by mi lepšie. Všetkým by bolo lepšie, hlavne Casparovi. Nemusel by mať som mnou problémy, ani nič podobné. Všetko trápenie by zmizlo, to ma na smrti lákalo najviac. Pokoj, bezstarostnosť a sloboda. Žiadna bolesť, trápenie, starosti. Všetko by sa zmenilo k lepšiemu. Túto myšlienku som zavrhla kvôli Adriánovi a Robovi. Adrián by sa s mojou smrťou nezmieril, viem to. On jediný je moja opora. On jediný ma chápe, tak, ako nik iný. Áno, viem, mám aj Roba, no s Adriánom sme si boli odmalička bližší, i keď sme mu s Robom robievali zle. Prestala som premýšľať a iba som pozerala do neznáma. Plakala som a nechcela si pripustiť, že to nie je všetko sen. Moje telo, moja duša sú vyčerpané. Vyplakala som asi všetky slzy, pretože odrazu som už neplakala. Dopila som kakao a vliezla nazad do izby. Bolo v nej chladno, nočný vzduch sa tam vkradol ako Caspar do môjho srdca. Vôbec sa mi neuľavilo, mohla som plakať hodinu, dve, či tri, stále boli bolesť a sklamanie rovnaké. Chytila som šálku a hodila ju o náprotivú stenu.Rozbila sa na kúsky ako moje srdce. Utešil ma pocit, že som nebola jediná, ktorá bola rozdrvená na márne kúsky a nikto si toho nevšímal. Potrebovala som vybiť svoj hnev na niečom, na niekom.Otvorila som skriňu a začala rozhadzovať svoje veci po celej izbe.Zhodila som z písacieho stolíku nejaké perá, učebnice, pár kníh. Bola som unavená fyzicky aj psychicky. Hodila som stoličku o zem a tej sa nič nestalo. Prečo nemôžem byť aj ja taká silná ?Prečo musím byť ako tá porcelánová šálka, s ktorou niekto trochu horšie zaobchádza a ihneď sa rozsype ? Zošuchla som sa na zem a ruky si zahrabla do vlasov. Čo najbližšie som sa dostala ku korienkom a poťahala za ne. Slzy sa mi znova kotúľali po lícach ako zúrivé vodopády. A najhoršie bolo, že som ich nedokázala zastaviť. Nenašla som v sebe toľko sily vzoprieť sa im. Ani si nepamätám ako, zaspala som na zemi v polohe, ktorá mi bola až príliš dobre známa. Pripomínala mi časy, ako boli tieto.
Ahojte !
Dávam aspoň takto dve časti, aby ste mali aspoň niečo. Nemyslela som si, že sa tak skoro znova dostanem k internetu, ale vidíte, čo pre vás neurobím :* Naozaj neviem, kedy vyjdu ďalšie časti, ale budem sa snažiť, aby ste nemuseli dlho čakať, pretože si to zaslúžite ! :D Mám vás rada, ste mojou najväčšou podporou a píšem po nociach túto knihu len pre vás :) (a ešte preto, že ma to baví), ale hlavne pre vás :*
Takže, majte sa ! Zanechajte vote a koment, čo si myslíte o Casparovom správaní ?
Zatiaľ ahojte !!!
Vaša darkblood_099 :)))
YOU ARE READING
Vyvolená
RomanceHope je 17-ročné dievča, ktorého život sa od základov zmení po príchode drzého a tajomného chlapca. Čo je za tým? Kto vlastne je ? Ľúbi ju a stačí to nato, aby zvládli všetky prekážky, ktoré im prídu do cesty ? To všetko sa dočítaš v knihe ❤✔ P.S.:...