Vyvolená

55.kapitola

„Čo budeme robiť teraz ?" túžobne sa na mňa zadíval Caspar. Presne som vedela načo naráža. Bol nechutný !

„Nie, na to ani nepomysli !" vystríhala som ho.

„A prečo nie ?"žmurkol na mňa, „Predsa si mi to sľúbila."

„Som unavená."pretrela som si oči, neklamala som. Po celodennom upratovaní som túžila len po spánku.

„Neverím."odfrkol si.

„Idem si pospať."odkráčala som do izby.

„Nemôžem tu byť.Myslím zajtra." ozval sa celkom vážne. Spomenula som si, že má prísť domov Adrián, Rob a možno aj Amanda, ak sa nezdrží aj dlhšie.

„ Ja viem."vzdychla som a vrátila som sa, aby som objala navonok vyzerajúceho silného a nezlomného chlapa. Teraz tu predo mnou nariekal, že so mnou nemôže zostať dlhšie.

„Pôjdeš ku mne."rozhodol a vtisol mi bozk do vlasov. Jeho ruka mi chodila po chrbtovej kosti hore a dole.

„A čo poviem Robovi a Adriánovi ?" pridusene som mu vyslovila do hrude.

„Niečo si vymyslíš," odtisol sa odo mňa a pozrel mi do očí, „si dobrá klamárka.

„Hej !" štuchla som ho. Letmo ma pobozkal a zasmial sa. Jeho úprimný smiech ma robil šťastnou. Vidieť, ako sa smeje a pri tom zakláňa hlavu dozadu tak, že mu vlasy padajú do očí, ma napĺňalo ešte väčšou láskou k nemu.

„Tak čo, ideš si pospať ?" vrátil sa k predošlej téme.

„Mhmm." v duchu som si predstavovala moju mäkkú posteľ.

„Zostanem tu."obrátil sa a zahľadel sa von oknom. Zozadu som ho objala, no on sa ani nepohol, ruky mal opreté o kuchynskú linku. Z ničoho nič sa prestal smiať, ostal vážny a srdce mu, akoby stvrdlo. Pred sebou som zase uvidela toho starého zlého Caspara, ktorý ma strašil v snoch aj v realite. Bála som sa, že už nebude ako pred chvíľou,že už ho neuvidím smiať sa z plného hrdla.

„Dobrú noc."zašepkala som a odtisla sa od neho.

„Dobrú."počula som v jeho chrapľavom hlase náznak hnevu. Čo ho priviedlo k takej náhlej zmene nálady ? Po ceste do izby som si nad tým, čo sa práve stalo lámala hlavu, no napadlo mi iba, že sa možno hnevá preto, že idem spať a netrávim čas s ním. Ale čo mám robiť ?Som unavená ! A on je sebec ! Aspoň vidím, že svoju starú stránku je schopný kedykoľvek použiť, musím si dávať pozor.

Myšlienky na Caspara mi zmaril spánok, ktorý ma premohol hneď, ako sa moje telo dotklo postele. Snívalo sa mi, že Caspar, ktorý sa pred pár hodinami so mnou zabával zmizol, a znova tu bol ten odporný a otravný Caspar, ktorého som nemohla ani vystáť. Práve mi vravel,ako ma nenávidí, ako ma nemôže ani len cítiť, keď v tom som sa zadychčaná zobudila. Srdce mi bilo ako o preteky a na lícach som zacítila zaschnuté cestičky od sĺz. Ten sen bol taký skutočný,až som sa v ňom rozplakala. Sadla som si na kraj postele a skryla tvár do dlaní. Prešiel ma prvotný šok zo sna a vybrala som sa ísť pohľadať Caspara, keďže neležal vedľa mňa, ako som si priala. Predtým som sa ešte pozrela na hodiny. Bolo takmer osem. To som spala iba tri hodiny ? Dole som zišla iba v bordovej spodnej bielizni, ktorá sa Casparovi tak páčila. Dúfala som, že už nie je nahnevaný, alebo čo mu vlastne bolo, a aj keď je, hádam ho dokážem tou bielizňou rozptýliť. Po špičkách som zišla dole,na schodoch som si rozpustila vlasy. Caspar bude milo prekvapený !

No ten, ktorý bol nakoniec prekvapený, som bola ja. V obývačke hrala televíza, Caspar sedel na zemi s chrbtom opretým o gauč, stále s holou hruďou a džínsami. Nohy mal v kolenách pokrčené. Na každom kolene mal položenú jednu ruku, ktorá mu do kolien zarývali nechty. Neboli to jeho ruky, tie sa totiž zamestnávali inej práci. Stískali veľký zadok a jeho majiteľku si priťahoval stále bližšie. Jej blond vlasy sa jej rozprestierali na chrbte,priliehavé šaty mala vytiahnuté až nad bruchom. Zrejme si to nevšímala, pretože sa plne venovala Casparovým ústam. Vášnivo sa bozkávali, až kým Caspar neotvoril oči a nezbadal ma stáť,iba v tom tesnom spodnom prádle. Stuhol, potetovaná pokožka sa mu napla a odtisol od seba moju nevlastnú sestru. Ohromená a sklamaná som tam stála a zízala na nich, ako si to takmer predo mnou rozdali. Už druhý raz ! No tentokrát to bolo horšie, pretože som ho ľúbila ! Aj vtedy som ho už ľúbila, ale to sme spolu ešte nestrávili dlhé, príjemné dni, kedy tvrdil, že ma ľúbi. Nebola som nahnevaná, bola som sklamaná. Prečo to urobil ? To, že sa bozkával s Amandou, s ktorou ešte chodil, a ževraj len preto, aby mohol byť pri mne, u mňa vyvolalo rôzne pocity. Zvláštne bolo,že som sa nehnevala na Amandu, možno len trošku,pretože o ničom,o mne a Casparovi ani len netušila, ona iba bozkávala svojho priateľa. Zato on ma zradil, oklamal, využil a najviac ma bolela predstava, že možno ku mne naozaj nič necíti. Bolo to iba preto,aby sa mi dostal do nohavičiek, som si tým úplne istá. To by sa tu neoblapával s ňou. Je jasné, že musel sa trochu pretvarovať,aby ho nepodozrievala, no až takto ? Videla som na ňom, že si to užíval. Vedela som, kedy to myslí vážne a kedy len naoko. Zažila som to na vlastnej koži ! Obaja na mňa zízali, Amanda si sťahovala šaty, veľmi sa jej to nedarilo. Caspar sa od tej chvíle ako ma uvidel ani nepohol, iba mi pozeral do očí a zúfalo sa mi to snažil vysvetliť. Odtrhla som od neho pohľad a uprela ho na Amandu, aby som sa nerozplakala. Inak by ma, nás, mohla Amanda z niečoho podozrievať. Prehltla som veľkú hrču v hrdle a snažila sa vyzerať iba prekvapená, že som ich pristihla pri bozkávaní, nie ako Casparova milenka, ale ako Amandina nevlastná sestra. Horšie bolo, že som na sebe mala iba tú odpornú bordovú bielizeň. Keď si aj Caspar všimol čo mám oblečené, oči mu takmer vyleteli z jamiek. Videla som, ako sklonil hlavu, položil si ju do dlaní a potichu nadával. Amanda sa zachichotala.

„Nevedela som, že si doma." hodila na Caspara zvodný pohľad.

„Spa-spala som.Vlastne, ani ja som netušila, že si už tu." posledné slová som zvýraznila, aby ich počul aj Caspar. Zabralo to, nechápavo sa na mňa pozrel. Odvrátila som pohľad.

„Áno, nechcelo sa mi ísť do klubu, kam sme s Kim mali ešte dnes ísť, tak som išla domov. A koho tu nevidím ?" obrátila sa na Caspara. Ten sa postavil a stupil si vedľa Amandy. Vyzerali ako šťastný párik.

„A-ako si sa sem dostal ?" pokračovala som v divadle.

„Nepamätáš sa ? Otvorila si mi, a potom si ma nechala samého v obývačke. Vravel som ti,že som prišiel navštíviť moju jedinú lásku." zvýraznil viac ako bolo treba, len aby mi dal jasne najavo, že sa na mňa hnevá pre to, že som bola unavená a nebola som s ním. A ešte tu zo mňa spravil sprostú. Mala som toho dosť.

„Čo to máš na sebe ?" posmešne sa na mňa dívala Amanda.

„Mne sa to celkom páči." provokatívne konštatoval Caspar. Tak on si ešte dovoľuje robiť si zo mňa srandu ? Nevidel, že sa každú chvíľu rozplačem ?

„Nie, hovoríš to iba zo zdvorilosti." presviedčala skôr seba ako jeho Amanda.

„J-ja,len som... Chcela som... Asi som sa zabudla obliecť do pyžama pred spaním a... nejako som na to asi zabudla, keď som sa zobudila. Am-myslela som, že...nikto nie je doma." po celý čas boli moje pery pod Casparovým prísnym pohľadom, ako keby strážil, čo mi vyjde z úst.

„Tak potom prepáč,že sme nešli do izby." zožrala mi tú lož Amanda. Nemohla som jej povedať pravdu, ani keby som chcela. Povedala by to otcovi a bolo by po mne a mojom tajnom vzťahu s Casparom. Vlastne, on sám ho už stihol zničiť. Takmer. Nevedela som, čo si mám myslieť, ale nebolo to nič dobré.

„Nie, prepáčte,že som vyrušila ja vás." po celý čas som sa drzo pozerala Casparovi do očí.

„Vlastne sa nemusíš ospravedlňovať," predstúpil ochranárskym dojmom pred Amandu, „aspoň sa môžeme presunúť do Amandinej pohodlnej postele, tu ma tá tvrdá podlaha strašne rozčuľovala. Nemohol som totiž Amandu poriadne..." nechcela som počuť koniec jeho vety,bolo mi zle. Utiekla som z ich blízkosti skôr, ako som sa mohla rozplakať. Jeho kruté slová, ktoré mi uštedril zbytočne ma boleli viac ako samotné činy. Prečo sa tak správal ? Ten sen, čo sa mi sníval pred chvíľou, mi pripadal ako totálny nezmysel, no teraz som už naisto vedela, že ten krutý Caspar, ktorý robí všetko preto, aby mi ublížil, je späť. On sa nezmení. Nikdy.Potkla som sa na poslednom schode a spadla na dlhú chodbu, ktorá sami rozmazávala pred očami. Plakala som a kyslík mi dochádzal.Hrdlo som mala stiahnuté, ani by ma niekto škrtil. Nahmatala som kľučku od dverí do mojej izby a zamkla za sebou. Oprela som sa o dvere a neustále plakala. Po chvíľke som nevládala stáť na nohách a musela som si sadnúť na postel. Ústa som si prikryla dlaňou, aby som stíšila vzlyky. Amanda by ma mohla totiž započuť,a bolo by jej to podozrivé. Keby ma počul Caspar, bolo by mi to jedno. Ublížil mi, tak nech sa pozerá, ako ma to ničí, ako kvôli nemu strašne trpím, a to len preto, aby ma mohol znova stiahnuť pod vodu a nakoniec ma úplne potopiť. Teraz sa to stalo, teraz som cítila, že sa mu to podarilo. Najprv mi podal pomocnú ruku a potom ma sám zhodil do priepasti,na ktorej konci si zlomím nohy a viac sa nepostavím. Toto bol presne ten prípad. Presne to som v tej chvíli prežívala. Bolo to horšie ako akákoľvek fyzická bolesť,dokonca by som bola radšej, keby som si zlomila nohy naozaj, nie iba metaforicky. Začula som kroky a hlasy na schodoch. Keď Amanda s Casparom prechádzali okolo dvier mojej izby, ani som si neuvedomila,že som na tú chvíľu, ktorá sa mi zdala ako večnosť, prestala dýchať. On kráčal do jej izby. Caspar si vybral Amandu, nie mňa.Vojnu, ktorá medzi mnou a Amandou panovala od samého začiatku, som prehrala. Amanda je víťaz. Nebolo to jej zásluhou, bolo to spôsobené mojimi chybami, z ktorých som sa nikdy nepoučila. Sama som si vykopala jamu, do ktorej som nakoniec spadla. A Amanda sa s vyloženými nohami prizerala, ako ju nechávam vyhrávať. To bola jej taktika. Nepredvídateľná, ale pritom celkom jasná.