Vyvolená

68.kapitola

Na posteli som si našla veľký čierny papier, a na ňom bielou ceruzkou zapísané riadky. To písmo mi už bolo dobre známe. Ako sa sem dostal ?

Neviem, ako začať, preto začínam tým, že to neviem. Asi si teraz hovoríš,že som zbabelý, alebo niečo podobné, pretože som neprišiel jasám. Je to jednoduchšie napísať... Viem, neozval som sa dva celé dni, ale to len preto, že ty si mi nezdvihla ani jeden telefonát, a ani si mi neodpísala na správu. Bál som sa, že sa ti niečo stalo. Preto som požiadal Amandu, aby ti dala do izby tento krátky list a ubezpečila ma, že sa ti nič nestalo. Nevysvetľujem ti v ňom nič, iba ťa prosím, príď dnes v noci, tak, aby ťa nikto nevidel, dole, na tvoje tajné miesto, na naše pole, kde si veci vyjasníme. Budem sa ti snažiť povedať, prečo je to také zložité, aké to je. A hádam ma pochopíš...

P.S.: Obleč sa poriadne, v noci býva poriadne chladno !!!

C.N.J.

„Caspar Nathaniel Justics..." prstami som prešla po troch písmenkách, v ktorých sa skrývalo zlo, ktoré malo dnes v noci skončiť.Neozval sa dva dni, a to len preto, že ja som mu nezdvihla telefón ?! To nemyslí vážne ! Zase chce vinu hodiť na mňa... To mu nedarujem... Požiadal Amandu, aby mi sem dala tento list, a ona s tým súhlasila ? Nenamietala ?Nerobila preto cirkus ? Nežiarlila ? Och, zjavne preto, že ju trápilo svedomie, ak nejaké má, pretože podviedla Caspara. Budem sa jej za to musieť neskôr poďakovať. Nie za to, že podviedla Caspara, ale za to, že mi sem bola ochotná zaniesť tento odkaz,list, alebo ako to mám nazvať. Prečítala som si ho ešte raz,nedalo mi neusmiať sa nad poslednou vetou. Obleč sa poriadne... Tak predsa mu na mne trošku záleží. Vzdychla som si, a sadla si na posteľ, s listom v rukách. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Pozrela som na displej mobilu. Štvrť na deväť. Otec pôjde spať neskoro, pred ani nie polhodinou vypil šálku kávy. Budem musieť počkať do jednej, do druhej, kým všetci zaspia, hlavne otec. Argh, toto bude dlhá noc. Poskladala som papier na najmenšie kúsky, na aký sa len dal, a zastrčila ho na koniec poslednej zásuvky s bielizňou.Tam ho nikto nenájde. Môj duševný stav bol už lepší, a preto som sa rozhodla pozrieť si nejakú romantickú komédiu. Aby sa čas nevliekol. Nakoniec som si zvolila Život je raz taký a schúlila sa do klbka pod teplou dekou, ktorá zdobila vrch mojej postele. Prešla hodina, keď mi pípla správa. Zastavila som film,odblokovala mobil a prečítala si správu od Adriana: PRIDEM DOMOV ZAJTRA POOBEDE. POVEDZ TO OTCOVI.

Odpísala som mu: DOBRE. POVIEM.

A šla som za otcom.Upratoval si niečo v spodnej zásuvke svojho stolíku, keď som vošla. Spoznávala som tú zásuvku. Asi pred mesiacom som sa do nej snažila dobiť, aj sa mi to podarilo, len nešla zavrieť. Žeby to zistil, a podozrieval niekoho z nás ?

„Prišla som ti len povedať, že Adrian príde až zajtra." informovala som otca so zatajeným dychom. Ten mňa, ani moje slová poriadne neregistroval. Tým lepšie. Iba kývol hlavou, že rozumie a môžem odísť. Zvrtla som sa na päte a vyštartovala, v polovici ma však zastavil otcov hlas: „Hope, môžeš sa vrátiť ?"

Zasekla som sa,zľakla som sa, že niečo zistil, a vie, že som to bola ja, čo samu tam snažila dobiť, a ktorá tú nepodarenú zásuvku nezavrela.

„Áno ?" opatrne som sa spýtala. Otec sa poškriabal na krku, potom na mňa pozrel.Čakala som na najhorší množný scenár.

„Niečo mi tu chýba,..." začal. Toto nesmeruje dobre, „Potreboval by som si skočiť do mesta, do mojej kancelárie, a vieš čo,... asi to tam aj dokončím. Nebudeš sa hnevať ?" nadvihol obočie. Čože ?

„T-to je v pohode." koktala som, neschopná rozumieť tomu, čo mi povedal,ale aj šťastná, že nič nezistil.

„Super.Tak sa maj, prídem až na obed." povedal a vyšiel z kancelárie,o chvíľu som počula buchnúť vchodové dvere. Ja som tam stála,obarená od tej náhlej zmeny. Na chvíľu mi aj napadlo, že si to celé naplánoval, aby musel ísť do mesta, za nejakou ženskou.Potom som to však okamžite zamietla, a šla dopozerať film. Ten sa po polhodine skončil. Bolo presne jedenásť, keď si aj Rob šiel konečne ľahnúť. Musela som ešte počkať, kým zaspí, čo trvalo ďalšiu hodinu, pretože ešte s niekým telefonoval. Asi s niekým z jeho namyslených kamarátov. Prevrátila som oči stĺpkom,a začala sa obliekať. Tepláky som vymenila za obyčajné čierne džínsy, a na tričko som si natiahla voľný čierny sveter, aby ma nebolo v tej tme vidieť. Obula som si tenisky, a ešte raz skontrolovala Roba, či spí. O Amandu a jej Sebastiana som sa nestarala, tí si určite nevšimnú môj odchod. Cestu som mala voľnú, no na okamžik som zaváhala. Mám tam ísť ? Zvládnem mu povedať, nech sa mi viac nemieša do života ? Dokážem kapitolu zvanú Caspar, ukončiť ? Dokážem mu, že už ho nepotrebujem ? Že nepotrebujem k životu bolesť, ktorú mi zbytočne spôsobuje ? Nieje to celé o tom, či niečo dokážem... Je to o tom, že musím.Pre moje, pre naše dobro.

„Teraz, alebo nikdy." zašepkala som si popod nos a stlačila kľučku od vchodových dverí. Vyšla som do tmavej noci, kde mi cestu osvetľoval modrý mesiac, a vykročila som k záhrade. Tam sme sa mali stretnúť, na mojom, teraz už našom, tajnom mieste, pod veľkým starým stromom, pod ktorým sa rozprestieralo obrovské,rozľahlé pole.

Uvažovala som, či myslel vážne to, čo napísal. Nie, že tam prídem, a on nikde. Zase budem za tú najsprostejšiu a najnaivnejšiu. Nie je to náhodou sen ? Nič z toho sa však nepotvrdilo. Nebol to žart, bol tam,otočený ku mne chrbtom, s rukami zastrčenými vo vreckách čiernych džínsov. Jeho silueta bola jasná a mne dobre známa.Mesiac mu osvetľoval vysoké a mužné telo, ktoré sa otočilo, až keď som stála asi dva metre za ním. Čierne vlasy mal rozcuchané na všetky strany, no stále mali svoj pôvab, jeho tmavé oči našli moje, keď povedal: „Už som myslel, že neprídeš." 

AHOJTE !!! 

Tak, Váš obľúbený Caspar je zase späť :D Hádam ho ešte máte rady ??? :* Táto kapitola má len nejakých 1 010 slov, ale myslím, že aj to Vás poteší :) Ani neviete, aká som rada, že som mohla dať konečne nové časti ! Tak, hádam ste si to užili, tak ako ja pri písaní :D Ďalšia kapitola vyjde v stredu, ak mi do toho nič nepríde, ale myslím, že je 80%-ná šanca, že bude nová kapitola. Tešte sa, pretože sa v nej dozviete niečo, z Casparovej minulosti ! :* 

                                                                                                                              Ďakujem, Vaša Darkblood_099 :*