Vyvolená

42.kapitola

„Ešte raz ďakujem za pomoc." nakladala som tašky so šatami do Petrovho auta. Vyzeral, že nie je ani najmenej naštvaný, a že mu nevadí,že som sa najedla s Chloe, nie s ním, ako sme si sľúbili.

„Už po piaty raz ti opakujem, že to nestojí za reč. Užila som si to rovnako ako ty." vyčarila ten najpresvedčivejší úsmev.

„Tak teda dobre, musím už ísť." zabuchla som dvere kufru.

„Fajn,tak ahoj, a vidíme sa v sobotu." rozšírili sa jej zrenice od vzrušenia. Isto preto, lebo si pomyslela, že na mojej oslave jej bude robiť spoločnosť Andy.

„Jasné,príďte okolo siedmej." objali sme sa a nasadla som do auta, kde ma pred horúčavou, ktorá bola vonku, ochladila klimatizácia. Kým mi Chloe kývala, Peter sa zaoberal prepínaním hudobných staníc v rádiu. Hneď, ako sa nám stratila z dohľadu, začal: „Je divná."

„To si len myslíš." zachichotala som sa, pretože pri spomienke na Chloe, ako vykrikuje na čašníka, aby nás prišiel obslúžiť, som nemohla potlačiť smiech.

„Hmm..."povzdychol si Peter.

„Je ti niečo ?" otočila som sa k nemu, ako som len na sedadle spolujazdca vládala, a keď nič nehovoril, pokračovala som, „pozri, chápem, že sa na mňa možno hneváš, aj keď sa to snažíš zakryť, ale ak chceš, vynahradím ti to. Čo tak....zajtra ?" pozvala som ho na večeru. Vedela som, že bude u nás Lara, no nechcela som, aby bol Peter smutný alebo nahnevaný. To bolo to posledné, čo som teraz potrebovala.

„Vieš,že ťa ľúbim, a nehnevám sa na teba. Iba mi príde nespravodlivé,že to dievča,..." nevedel si spomenúť na jej meno.

„Chloe." prikývla som.

„Áno,Chloe. Že s tebou pomaly trávi viac času ako ja s tebou."

„Och,to mi nenapadlo. Aj tak ju poznám iba necelé dva dni." pomrvila som sa v sedadle, a pohľad upriamila na cestu pred nami. Boli sme už takmer doma.

„Nepáči sa mi. Je potetovaná, a určite nemá najlepšie spôsoby na komunikáciu." mal pravdu. V čase, ako sme nakupovali, povedala nadávku asi každých päť minút. No to ešte neznamenalo, že je zlá a nevychovaná. Je iba bláznivá a svoj názor vyjadruje úprimne. Ako sa hovorí, čo na srdci to na jazyku.

„Neprestanem sa s ňou stretávať len preto, že niekedy trošku zanadáva."mala som pocit, že ju musím obraňovať.

„Nech je po tvojom." chytil ma za ruku Peter. Myslela som, že neustúpi len tak ľahko. Uf, aspoň sme sa nepohádali, no nemali sme od toho ďaleko.

„Daj sem, zoberiem to." vybral z kufru nákupné tašky. Určite neboli ťažké, že by som ich nezvládla odniesť, no Peter bol džentlmen. Vošli sme do mojej izby, keď ma začal bozkávať. Bozkával ma vášnivo, a ja som vedela, kam tým smeruje. Chcel sa so mnou vyspať.

Nie som pripravená, neviem, či to chcem...s ním. Zarazila som sa, prerušila som náš bozk. Pozrel mi do očí, a zvalil sa aj so mnou na posteľ. Dlane som mu položila na hruď a znovu sa ho snažila odo mňa odtiahnuť. Úspešne.

„Peter,to by sme nemali."rýchlo som sa spod neho vyšmykla, a rukou som ukázala na posteľ, pohľad sklopený.

„Prečo?"postavil sa a podišiel o krok ku mne. Cúvla som. Šiel na to prirýchlo, a prišlo mi smiešne, vlastne som si ani nevedela predstaviť, že s ním zájdem ďalej len než po bozky. Úplne som na to zabudla, zabudla som, že to odo mňa bude žiadať. Bože, som hlúpa, každému chlapovi ide len o to. A keď to nedostane, rozíde sa so mnou. Alebo ?