Vyvolená

21.kapitola

Ráno som bola taká, naštvaná, že by som dokázala aj vraždiť. Bolo to kvôli Amande. Ku Casparovi som necítila hnev, ale zradu. Zradil ma. S ním som skončila. Pri obliekaní trička, som rozmýšľala o maminom rozhovore s otcom. Som zvedavá, ako bude znieť pravda o otcovom zamestnaní. Dali mu výpoveď a on predstiera chodenie do práce ? Nie, to by som na ocka nepovedala. Ale čo potom ? Potriasla som hlavou a vyšla na chodbu, kde som stretla Amandu. Mala na sebe minisukňu, tielko, ktoré jej odhaľovalo pupok a vysoké červené lodičky. Vyzerá ako nejaká pobehlica. Nehovoriac o tom, ako sa namaľovala. Keby sa takto neobliekala, bola by aspoň trošku pekná.Ale ona nie, musí byť „in", ako tomu ona hovorí.

„Akosi si užila grilovačku ? Ja sa musím priznať, že som z nej sklamaná, keďže sa Peter opovážil vyprovokovať bitku s Casparom. Mimochodom, ten tvoj Peter, musím uznať, má svoj štýl,no s Casparom nech sa ani neopováži porovnávať. Je jasné, že Caspar je viac..... Akoby som to len povedala ? Aha, už viem, „in"."Ako to mohla povedať, veď to celé vyprovokoval Caspar. On prvý napadol Petra. Podpichnem ju ? Uvidíme, ako sa slečinka zatvári.

„Ja som si grilovačku užila, a vieš prečo ?"

„Prečo?" bola zvedavá.

„Pretože som mala lepšiu spoločnosť, Petra." víťazne som sa usmiala.

„Ako sa opovažuješ, osočovať Caspara." išla vybuchnúť hnevom ako sopka.

„Ja? No dovoľ, ani som ho nespomenula. Ponáhľam sa, takže mi uhni z cesty." odchádzala som ako boss. Na šiji som cítila Amandin nazlostený pohľad.

„Oh,a aby som nezabudla. Večer k nám príde hosť, takže sa vhodne obleč. Rozumieš ? Nie ako upratovačka záchodov." okomentovala môj dnešný outfit.

„Hlupaňa.Nechápem, ako môže byť niekto taký sprostý !" kývala som nesúhlasne hlavou popri kráčaní po schodoch. Pred bránou ma čakal Peter. Vyzeral úžasne. Jeho šedé tričko mu zvýraznilo svaly a čierne rifle len doplňovali imidž. Vlasy vyčesané a oči žiarivé, nedočkavé. Podišla som k nemu a objala ho. Zdvihla som hlavu, aby som mu videla do očí: „Čo tu robíš ?"

„Nie si rada ?" uškrnul sa.

„Som,ja len..." nevedela som pokračovať.

„Dnes ťa odveziem do školy ja," vtisol mi do dlaní bozk, „nechcem,aby si sa v autobuse stretla s tým......," nadýchol sa,„chlapcom."

„Chápem,ani ja ho nechcem stretnúť." Reč bola o Casparovi.

Otvoril mi dvere do svojho nablýskaného tmavomodrého džípu s koženými sedačkami a so spokojným úsmevom na perách elegantne zmenil tému:„Čo chceš dnes po škole robiť ?"

„Je dosť teplo. Príď k nám, máme napustený bazén. Nie je síce taký veľký, ako ten váš, ale budeme spolu." nasadla som do auta.

„Prečo nie ? Už sa teším, až ťa uvidím v plavkách." žmurkol na mňa. Po ceste do školy sme si spievali pesničky, ktoré hrali v rádiu. Smiali sme sa, keď Peter napodobňoval Pitbula a ja Jenifer Lopez. Na školskom parkovisku sme sa rozlúčili, čo nám trvalo dosť dlho a po poslednom bozku som zistila, že o štyri minúty zvoní na hudobnú. Utekala som cez parkovisko a v polovici som zbadala Caspara, ako za mnou kráča. Pridala som do kroku. Len sa mu vyhni, Hope. Chcela som ujsť, no to už stál v celej paráde predo mnou. Bol oblečený do čierneho. Čierne rifle, tričko, topánky,dokonca aj čierna kožená bunda dokonale sedeli s čiernymi vetrom rozstrapatenými vlasmi. Vystrelila som si z neho: „Čo zomrelo tvoje ego, keď si celý v čiernom ?"

Surovo sa zasmial a zrazu zvážnel: „Nerob si žarty, ak nechceš, aby zomrel niekto tebe za posledné dva dni dosť blízky." Vedela som,že naráža na Petra.