Vyvolená

63.kapitola

Ležala som pri Casparovi. Schúlila som sa mu do náručia a vychutnávala si jeho prítomnosť, jeho vôňu, jeho krásu. Prstami som mu prechádzala po hrudi a obkresľovala mu tetovania. Po krátkej chvíli som zaspala, zdalo sa mi, že je to obyčajný deň, a že Caspar iba spí. Že spíme spolu. Ale tak to nebolo, a nevedela som, dokedy.Bude si ma pamätať ? Tej otázky som sa nevedela striasť.

Zobudila som sa na krik. Pretrela som si oči a posadila sa na posteľ. Caspar sa ani nepohol, nič sa teda nezmenilo. V noci som tajne dúfala, že ráno bude všetko v poriadku, že Caspar bude živý a zdravý, a že bude vedieť, kto som. Už som ani nevládala plakať. Opatrne som sa zošuchla z jeho obrovskej postele a potichu otvorila kúpelňové dvere v jeho izbe. Postavila som sa pred zrkadlo a rozmýšľala, čo sa na mne zmenilo. Vedela som, že so mnou niečo nie je v poriadku,len som na to nevedela prísť. Strapaté hnedé vlasy s pár blond pramienkami, trochu opuchnuté, červené oči, spuchnuté pery a bledá pokožka. Poznačil ma život... Pripomenul mi môj neznámy hlas v hlave. Neznášala som ho, ale tentoraz mal pravdu,poznačil ma život. Alebo skôr bolesť v ňom. Musím sa dať do poriadku. Otvorila som skrinku pod umývadlom a našla hrebeň,zrejme Casparov, i keď som mala pocit, že je ako nový. Istotne ho nepoužíva, veď on ani nemusí. Zovrela som ho silnejšie a trochu skrotila svoje rozcuchané vlasy. Nechala som si ich voľne padať na chrbát, aj keď som mala v pláne zaviazať si ich do gumičky. Chloe. U nej na stole som videla gumičky. Potichu som vyšla z kúpeľne, potom z Casparovej izby cez chodbu, až ku Chloeinej izbe.Zaklopala som, nikto sa neozýval. Nakukla som dnu, izba bola prázdna. Krik z obývačky utíchol, niekto šiel po schodoch hore.Rýchlo som vošla do izby a zavrela dvere. Hádam ten, čo šiel hore nie je Chloe, inak ma bude podozrievať z neviem čoho. Ako včera. Hádam jej to Andy vysvetlil, pretože ak nie, naše kamarátstvo pominie. Poznám, aká je tvrdohlavá a rada tvrdí len svoju pravdu. Podišla som k stolíku a zobrala dve gumičky, pre istotu. Nadýchla som sa a prešla naspäť do kúpeľne. Moje vlasy som konečne dokončila, zaplietla som si ich do francúzskeho copu. Bol trochu rozcuchaný, ale lepšie ako nič. Vydýchla som si, čo mi pripomenulo, že si musím umyť zuby. Nemala som zubnú kefku,ani pastu. Chloeine si požičať nemôžem. Znova som otvorila skrinku a našla som, čo som potrebovala. V skrinke bola hodená zubná pasta, a aj kefka. Zdvihla som ju, bolo na nej vidieť, že je používaná. To je Casparova kefka. Usvedčilo ma tým aj malé písmenko v zadu na kefke, C. On mal na kefke iniciály svojho mena ? Pousmiala som sa, použiť jeho kefku sa mi nehnusilo. Bola to čierna kefka s bielymi štetinkami, no na mieste, kde bolo vyrezané C bol kúsok drevený. Páčilo sa mi to. Pustila som vodu a na kefku som dala zubnú pastu. Znova som kefku namočila a pustila sa do umývania zubov. Bola to jedna z činností, ktorá ma chcela presvedčiť o tom, že je všetko normálne, ale ja som tomu nemohla uveriť. Nedokázala som sa poddať príjemným predstavám,pretože...to boli len predstavy. Nič príjemné neexistovala, a ak aj áno, ja som to nepoznala. Nie, ak bol Caspar vstave, v akom sa nachádzal. Doumývala som si aj zuby a všetko odložila na svoje miesto. Nakoniec som si opláchla tvár a ešte raz sa na seba pozrela do zrkadla. Takmer nič sa nezmenilo. Mohli ste vidieť, aká som unavená z bolesti, ktorá mi nedá pokoja. Ten dojem zjemňovali len ako-tak upravené vlasy. Oči mi odpuchli, no stále boli červené, a ústa spuchnuté. Je mi to aj tak jedno. Zaškvŕkalo mi v bruchu, bola som hladná, nie, viac než to. Možno mi chýbalo jedlo, preto vyzerám takto. Musím sa ísť najesť, no predtým sa ešte pozriem na Caspara. Spal, na čele mu vystupoval pot, tvár sa mu mračila. Zase má tie bolesti. Odvrátila som pohľad a rýchlo vyšla z izby. Vošla som do kuchyne a uvidela, ako už všetci jedia. Mávali každé ráno spoločné raňajky ? Yasmin sedela medzi Ianom a Samom, oproti nim sedel Andy s Chloe. Stoličky mali až príliš pri sebe, Chloe sa tisla k Andymu. Takže jej to dokázal vysvetliť. Vydýchla som a všetci si ma všimli, až na Iana. Ten sa venoval svojmu jedlu, alebo skôr myšlienkam. Sam len zdvihol hlavu, ale neusmial sa. Yasmin ich oboch prebodávala pohľadom. Takže krik, ktorí pred chvíľou ustal narobili Ian so Samom. Hádali sa ? Určite áno, obaja boli bez nálady. Ale to som bola aj ja.