Vyvolená

70.kapitola

Svet okolo mňa sa zastavil. Nič iné v tej chvíli neexistovalo, len ja, moje zmätené myšlienky, Caspar a jeho neprítomný pohľad, aj zem pod nohami sami strácala. Nemohla som nič hovoriť, ústa mi zalepila krutá pravda Casparového detstva. Bola som taká zvedavá, a nahnevaná,že som si ani neuvedomila, že je to preňho silný moment. Bola som taká sebecká. Nikdy si neodpustím, ako som s tým naňho tlačila! Aby mi povedal, čo je za tým všetkým, a teraz, keď to bolo vonku, nedokázala som sa naňho ani pozrieť. Nie preto, že by sami zrazu zhnusil, ale preto, že som sa hanbila. Za to, aká som bola hnusná a sprostá. Nebrala som ohľad na to, že mu môže byť nepríjemné hovoriť o tom.

„Celkom som sa stým nezmieril nikdy. Až pred dvoma rokmi, keď som pochopil, že sa musím vzoprieť tím, ktorí ju zabili. Že sa musím pomstiť !Sľúbil som si to. A preto som tu, preto som sem pred polrokom prišiel. Keď vidím sestru, ako sa pozerá na mamine fotky, a pýta sa ma, aká bola, mám v tej chvíli chuť nemilosrdne zabiť toho,čo to spôsobil. Toho, čo nám zničil život ! Čo mne ! Hlavne Blaire..." stíchol. Keď vyslovil meno jeho malej sestry, hlas samu triasol. Prišiel sa pomstiť. Prišiel sa pomstiť ? Sem ? Prečo? V mozgu sa mi vynorilo milión rôznych konšpirácií, ktoré sa sústredili na vraha Casparovej mamy. Bol to niekto odtiaľto ?!

„Iba kvôli tomu,že otec nebol bezchybný človek, ju zabili. Iba preto, že spravil jednu zasranú chybu ! Nemohli radšej zabiť mňa ?..." pravou nohou kopol do tvrdej hliny. Hneval sa. Ani sa mu nečudujem.Spomenula som si na pocity, ktoré mnou lomcovali, keď zomrela moja mama. Pamätám sa, ako mi Caspar povedal, že jej smrť nebola nehoda. Môže to mať niečo spoločné so smrťou Casparovej mamy ?Môžu byť ich vrahovia nejako prepojení ? Môže to byť jeden a ten istý vrah ? Pamätám si, že som mame sľúbila, že pomstím jej smrť, ak to nebola nehoda. Caspar chcel pre svoju mamu to isté.Striaslo ma. Nohy som mala zrazu zo želatíny, no nemohla som sa ani pohnúť. Neviem, či som neprestala aj dýchať. Bolo toho na mňa odrazu veľa. Caspar sa otočil, a pozrel na mňa. Jeho tvár bola bledá, oči tmavé, no bil sa v nich smútok s hnevom. Až keď som zaostrila zrak, všimla som si, že sa mu po líci skotúľalo pár sĺz. Jednou rukou som pretrela tie druhé, a zakryla si ústa. To,čo mi tu práve povedal bolo hrozné ! Viac než hrozné ! Ako s tým mohol po celý ten čas žiť ? A čo to celé znamená ? Prečo musí byť on ten následník ? Prečo ho čaká budúcnosť, v ktorej nieje zmysel ? V ktorej sa nedeje nič zlé, v ktorej môže žiť normálny život ? Prečo ?! Znamená to, že nemôžeme ostať spolu? A čo sa stane, ak spolu zostaneme ? Zabijú jedného z nás ? Ako budem teraz žiť s vedomím, že Caspar nebude nikdy plnohodnotne žiť, že nikdy nebude šťastný tak, ako sa normálne byť šťastným dá ?

„A keď som bol takto blízko k tomu, aby som zabil vraha," ukázal palcom a ukazovákom malú vzdialenosť, „Prišla si ty !"

On ho chcel naozaj zabiť ? Znamená to, že našiel jej vraha ? Kto to bol ? Čo to má spoločné so mnou ? Odrazu som sa Caspara bála. Stratil moju dôveru, len čo vyslovil, že chcel niekoho zabiť. Aj keď ten človek zabil jeho mamu... Nemohol to povedať polícií ?

„P-prečo si t-to nepovedal polícií ?" prehltla som, a o krok ustúpila dozadu.Bohužiaľ, necítila som sa o nič bezpečnejšie. Caspar sa trpko zasmial, až mi na šiji naskočili zimomriavky. Takého som ho nespoznávala.

„Myslíš si, že mafiáni a policajti spolu spolupracujú ? Bodaj by to tak bolo !Kurva ! Nevieš, čo som prežíval ! Nevieš to ani teraz ! Nič nevieš ! Ani o mne, o mojej rodine, o mojom súkromí, nevieš nič,ani to, ako sa píše moje meno ! Vieš iba to, čo si si o mne prečítala !" kričal na mňa. Stála som tam, a so slzami v očiach pozorovala Caspara, ako sa mi stráca pred očami, ako sa opúšťa. Nedokázala som uveriť, že použil ako argument to, že som sa hrabala v otcových spisoch, a čítala ten jeho... Myslela som, že to sme už vyriešili. Zjavne nie. Ale už to nevydržím.Nebude si so mnou robiť, čo sa mu chce. Je koniec.

„Možno máš pravdu ! Ale jedno viem naisto. Že som ťa milovala !" kričala som aj ja naňho, a áno, použila som minulý čas... Pretože už som k nemu necítila to, čo predtým. A on to vedel, musel. A mal pravdu, vôbec som ho nepoznala, čo som si vôbec neuvedomovala.Nikdy som sa nad tým nezamyslela. Nikdy som sa nesnažila spoznať ho lepšie, stačilo mi, že je pri mne, že ma bozkáva, drží v objatí, že ma volá Princezná... Jediné, čo som o ňom chcela vedieť, bola jeho minulosť. Lepšie však bolo nevedieť to.Už chápem, prečo sa tomu tak vyhýbal. Vedel, ako zareagujem. Bál sa.

„Vieš čo viem ja?!" zahučal, rukami rozhadzoval okolo seba, „Že ja som ťa nikdy skutočne nemiloval ! Vždy som sa snažil dostať bližšie k tvojej rodine, pretože som vedel, že..." zrazu sa zasekol, aby sa prehrabol vo vlasoch. Čakala som, či dokončí vetu, ale on iba posledný raz rozhodil rukami a potom ich spustil k telu. Bezmocná jediného slova, ale so stovkami sĺz, ktoré sa mi rinuli po tvári,som si sadla na zem, skrčila kolená, a sklonila hlavu. Rukami som sa podoprela zeme, aby som nespadla dozadu, potom som ich zahrabla do vlasov, potom som si nimi zakryla tvár, a snažila sa osušiť si slzy. Nepomáhalo to. Vedela som, čo som vždy chcela vedieť, ale aj tak som chcela vrátiť čas dozadu, a nikdy sem neprísť. Vedela som, že sem dnes v noci nemám ísť, ale musela som. Raz sa všetko musí skončiť. Ale čo ak som v nebezpečenstve, pretože viem o Casparovom tajomstve ?

Priala som si, aby odišiel, a nechal ma samú, priala som si všetko, len nie to, čo spravil. Posadil sa vedľa mňa a objal ma. Chcela som sa mu vykrútiť, ale nedovolil mi to, naopak, objal ma ešte tuhšie.Napokon som si čelo oprela o jeho plece, a rozvzlykala sa na plné obrátky.

AHOJTE !!! 

70. časť !!! :D To už sme tak ďaleko ?! No dobre, nebudem zdržovať, hádam si užívate prázdniny, a hádam ste si užili aj túto časť :) Potešia ma komenty, čiže Vaše názory a každý vote :D 

A teraz to najlepšie !!! Túto kapitolu venujem  @klarkad123, pretože má zajtra meniny ! :D Takže, všetko najlepšie prajem, a poriadne osláv :* 

                                                                                                                              Ďakujem, Vaša Darkblood_099 :*