Vyvolená

16.kapitola

Hneď ako som vošla do triedy, ma Lara silno objala.

„Vieš,aký som mala o teba strach, že ťa už nikdy neuvidím ?" pozrela sa mi do očí. V jej očiach panovala úprimnosť.

„Viem si to predstaviť. Aj ja by som sa o teba bála."

„A čo tvoj otec ?" robila si starosti, „Skoro dostal infarkt, keď si neprišla domov."

„Nerozprávam sa s ním. Chýba mi mama." pretrela som si oči, aby som sa nerozplakala.

„Vidím,že o tvojom otcovi nechceš hovoriť. A chápem to." dodala rýchlo.

„Ty ma vieš najlepšie pochopiť. Ďakujem." vďačne som sa usmiala.

„Prestaň,lebo sa o chvíľu rozplačem." predstierala so smiechom plač Lara. „Akú máme prvú hodinu ?" pozrela som sa do rozvrhu.

„Angličtinu."otrávene povedala.

„Počkaj,nepíšeme dnes náhodou písomku ?" zabudla som.

„Panebože,my píšeme z angliny písomku ?"

„Aj ja som na ňu zabudla." zasmiali sme sa.

Na písomku som sa nemohla sústrediť. Napísala som, čo som vedela a odovzdala som ju. Pozrela som na Laru, ako sa s ňou trápi. Miesto vedľa nej bolo prázdne. Caspar neprišiel. Ani som sa tomu nečudovala. Nechcem ho už vo svojom živote. Musím naňho zabudnúť. Odkedy sa nasťahoval do Blueovej usadlosti, všetko sa zmenilo na horšie. Začala som ho nenávidieť. Neviem prečo sa so mnou skamarátil a následne sa na mňa vykašľal. Určite to neznamenalo nič dobré. On nebol dobrý. Až teraz som si to uvedomila. Bola som hlúpa, keď som na ňom niečo videla. Jeho oči ma celú pohltili. A oklamali. Ako len mohol... Z myšlienok ma vytrhlo zvonenie na prestávku. Išla som na dievčenskú toaletu.Osviežila som si tvár studenou vodou. Do triedy som prišla na druhú hodinu, matematiku.

VEDELA SI PISOMKU Z ANGLICSTINY ? napísala mi Lara na papierik.

CELKOM ANO A TY ? bola som zvedavá.

ASI TO BUDEM MAT ZA 4. usmiala sa šibalsky.

AKO VZDY. vycerila som na ňu zuby v tvare úsmevu.

Po škole sme išli do UpKing's. Stretli sme sa s Nickom.

„Čaute baby. Ako sa máte ?" kráčal k nám.

„Máme sa fajn, však, Hope ?" predbehla ma Lara.

„Jasné,"ukázala som na voľnú stoličku vedľa mňa, „sadni si, pozývam ťa na kolu."

„Ja by som mal pozvať vás, ale ak na tom trváš." vzdal sa.

„Áno,trvám na tom." uistila som ho.

„Ako chceš." sadol si vedľa mňa.

„Počul som, že sa kvôli tebe bili chlapci. Ty sa nezdáš, Hope." odpil si z koly.

„To si píš," súhlasila Lara, „pri nej nikdy nevieš, čo vykoná.Aha, napríklad, minulú noc spala v lese, trucovala." prezradila viac, ako bolo nutné.

„Čo mi na to povieš ?" otočil ku mne pozornosť Nick.

„To s tou bitkou, bolo nedorozumenie. Michael ma obťažoval a Caspar sama zastal. V lese som zaspala nechtiac, keď som si šla vyvetrať hlavu." vysvetlila som.

„Aha...,"neisto pritakal Nick, „nechcela by si zájsť k mojej mame ? Vieš,ona je psychologička a myslím, že by ti vedela poradiť, ako sa so všetkým

vyrovnať.Nie, že by som naznačoval, že ti šibe, ale každému to padne dobre." zisťoval.

„Zájdem k nej, ďakujem za radu." súhlasila som.

„Caspar sem, Caspar tam. Nie si ty doňho náhodou zamilovaná ?" uťahovala si na môj účet Lara.

„To určite," skoro som sa zadusila kolou. Sama som sa v mysli uisťovala, že to tak nie je. No niektorá skrytá časť môjho druhého ja cítila ku Casparovi niečo viac, ako len kamarátstvo.Nie, toto iné ja je hlúpe. Moje pravé ja mi hovorí a stále ma presviedča, že Caspara nenávidím. Áno, tak je to správne.Nenávidím ho a na tom sa nič nezmení, „nehovorme o ňom,prosím." uzavrela som tému Caspar.

„Okej."povedal Nick.

„Otom sa ešte porozprávame." ubezpečila sa Lara.

„Tak Nick, kedy sa môžem zastaviť u tvojej mamy ?" zmenila som tému.

„Môžeš aj zajtra okolo obeda. Vtedy má voľno a tebe sa o jednej končí škola. Vyzdvihnem ťa a zaveziem k nám." rozvalil sa na stoličke.

„Ďakujem."usmiala som sa.

„Prepáč Nick, že sa starám do tvojho súkromia, ale máš priateľku ?"vyzvedala neohrabane Lara. Presne som vedela, na čo naráža. Chce ma s ním dať dokopy.

„No, nemám priateľku. Zatiaľ. Ale pracujem na tom." dodal rýchlo.

„Ak smiem vedieť, kto je tá šťastná ?" usmiala sa Lara predstierajúc sklamanie.

„Brigáduje na benzínke v meste. Volá sa Elena. A myslím, že sa jej páčim."vychvaľoval sa.

„Tá istá Elena Dhoshová, ktorá chodí s nami do triedy ?" zmätene som reagovala.

„Aký je ten svet malý." krútila hlavou Lara.

„Ona chodí s vami do triedy ?" ukazoval na nás prstom, „Hmm, je to možné, má sedemnásť." nahlas rozmýšľal Nick.

„Opýtam sa jej na teba. Čo si o tebe myslí, veď to poznáš, babské reči." ponúkla sa Lara.

„Budem len rád." súhlasne prikyvoval.

„Verte mi, toto nedopadne dobre. Elena zistí váš plán," dopila som svoju kolu, „už musím ísť. O pár minút mi ide autobus."odišla som skôr, ako stihli niečo povedať.