Vyvolená

43.kapitola

Keď som sa ráno zobudila, Lara už nebola vedľa mňa v posteli, kde sme zaspali spoločne. Chcela ísť spať k Robovi, no presvedčila som ju, nech zostane. Dala sa presvedčiť neobyčajne ľahko. Stačilo ju podplatiť jednou čokoládou, čo ma vyšlo lacnejšie, akoby som jej mala kúpiť celý obed v McDonalde, práve to odo mňa vždy za niečo chcela.

Dala som si horúcu sprchu na uvoľnenie svalov na stuhnutom chrbte, zaviazala si moje neposlušné zvlnené vlasy s odtieňom blonďavej do vysokého chvosta a zišla som v kraťasoch a obyčajnom bielom tielku dole. Na chodbe som si všimla, že je niečo zvonka zavesené na vchodových dverách. Vyšla som von, aby som sa pozrela čo to tam je, a uvidela som veľké červené číslo 18. Takže Lara stihla vyzdobiť dom aj bezo mňa.

„Dávaj pozor." doľahol ku mne Robov hlas z obývačky. Išla som teda za ním a čo neuvidím ? Laru na stole, ako na strop vešia malé farebné lampióny v tvare rozpľasknutej lopty, zatiaľ čo ju Rob pridržiava a podáva jej z tašky ďalšie a ďalšie ozdoby.

„Ty sa flákaš, a my tvrdo pracujeme vidíš ?" zoskočila zo stola Lara, keď si všimla, ako sa opieram o veľkú zárubňu obývačky.

„Nemusela som s tým vôbec súhlasiť." vystríhala som ju.

„To ešte neznamená, že nám nemôžeš pomôcť." dala ruky vbok v protestnom geste. Rob ju chytil okolo pása.

„No tak zlato, nechaj ju, dnes má osemnásť, nech si robí, čo chce."

„Osemnásť má až o niekoľko hodín." nedala sa. Nadvihla som obočie, načo Lara rezignovane vzdychla.

„Veď preto." a pobrala som sa na dvor. Sadla som si pri bazén s nohami namočenými vo vode. Voda bola príjemne osviežujúca. Premýšľala som, či sa na moju oslavu odváži prísť Peter po tom, čo sa stalo. Nezavolal, neposlal ani jednu esemesku, že sa mi ospravedlní.Možno to chce nechať na dnes. Čo ak nepríde ? Ozve sa mi ešte niekedy ? Z myšlienok ma vytrhlo šuchotanie a tichý smiech.Obzrela som sa ponad plece. Kráčali ku mne Amanda a Kim. O niečom sa rozprávali, potom sa smiali, a Amanda niečo zašepkala Kim,ktorá sa začala smiať ako divá. Započula som kúsok z ich rozhovoru, nie som si istá, či som počula správne, ale ak áno, bolo to niečo v zmysle: „Chudera, je mi jej aj trochu ľúto."

Až potom som si všimla nafukovačku v tvare obrovského žltého kolesa, ktoré držala Kim pod pazuchou, nahodená do tyrkysových bikín. Amanda mala také isté koleso len v ružovej farbe.Samozrejme, celá Barbie. Tiež mala na sebe bikiny, tentoraz biele.Jej vysoká postava nebola ani zďaleka taká opálená ako Kimina.

„Čau,ideme sa kúpať." zastali kúsok odo mňa.

„Dobre."ani som na nich nepozrela.

„Asi si to zle pochopila." začala Kim.

„Nie,som si istá, že vete -ideme sa kúpať- som pochopila celkom správne. No tak, teraz môžete ísť pokojne do vody. Je príjemná. Alebo vám tu niečo zavadzia ?" hovorila som čo najviac pokojne a ľahostajne.

„Presne.Uhádla si." prisvedčila Amanda.

„A čo také otravné môže byť, že vám to tu prekáža ?" obzrela som sa, aby som im videla do tvárí, pričom som musela privierať oči pred ostrým slnkom. Vonku muselo byť aspoň dvadsaťpäť stupňov. A to ešte nebola ani jedna hodina.

„Ty." zasyčala Amanda a zazrela na mňa. Kim sa pohrávala s príveskom na ruke.

„Och,tak prepáčte, dámy," postavila som sa, že sa poberiem preč,„nebudem vám teda zavadzať. Vlastne máte pravdu. Tiež nemám ani najmenšiu chuť pozerať sa na vaše tučné zadky."