Vojačka ✔️

II.

Stála som vedľa Morgana neďaleko menšieho pódia a čakali sme na veliteľa.
Predo mnou stáli chlapci a muži a všade okolo nich stáli vojaci - aj my s Morganom - ak by si zmysleli újsť alebo niečo vyparatiť.
Hneď, ako sa veliteľ postavil na pódium, všetci vojaci sme sa dali do pozoru.
,,Pohov," povedal a my sme sa znovu uvoľnili.
,,Koľke ich tu presne je?" opýtal sa. Ruky mal založené za chrbtom a obzeral si nových vojakov.
,,Presne tridsať sedem," odpovedal čiernovlasý John, ktorý hlásil namiesto Dona.
,,Málo... veľmi málo. Koľko vojakov sme stralili?" vzdychol veliteľ.
,,Päťdesiatich štyroch,"
,,Všetci viete, čo sa tu stalo a prišli sme o veľa vojakov. A keďže vás a vaše rodiny chceme chrániť, potrebujeme na to vás."
,,Nás chcete chrániť?! Chcete chrániť hlavne svoje zadky!" zakričal niekto zozadu. Zahľadela som sa na veliteľa. V očiach mal prekvapený výraz. V duchu som sa uchechtla.
,,Ešte jedna takáto poznámka tak pôjdete do väzenia za odmietnutie vykonávania služby a za nechcenie chrániť kráľovskú rodinu. Poprava by tiež bola riešenie." škaredo pozeral po nemých tvárach. Odvtedy už bolo ticho.
,,Každý z vás dostane komnatu, ktorú bude zdieľať buď so svojím synom, alebo dvaja muži, či dvaja chlapci. Každý dostane brnenie a meč. Od zajtra začne výcvik. Slúžky vás zavedú ku komnatám. O nič sa nepokúšajte."

➳➳

Prechádzala som sa po hrade a rozmýšľala som nad poslednými dňami.

Čo sa stane keď kráľ umrie?
Kto nastúpi na trón, keď kráľovna potrebuje kráľa?
Nemajú potomkov... a ktovie koho by lordi vybrali za následníka.

Bolo mi ľúto že toho potomka nemajú. Dopriala by som im ho, no potom čo sa im stalo sa ani nečudujem, že ho nemajú.
Z toho čo mi hovorila jedna slúžka keď mi bola upratať v komnate mi bolo smutno. Mne, čo zabíjam ľudí na povel, ako lovecký pes.
Vyrozprávala mi to nejak takto:

V jeden zimný deň, keď snežilo a mráz bral biedne životy, sa narodila kráľovnej Lindsay malá princezná, ktorej vybrali meno Aurora. No keďže ich veličenstvá dcéru nechceli a ľud sa búril, pretože podľa zákona museli mať syna, či chceli alebo nie, museli sa jej zbaviť.
Malú Auroru mali odniesť do lesa, kde sa o ňu mala postarať divá zver. Kráľovská rodina bola veľmi nešťastná.
Tento zákon začal platiť dva roky pred narodením Aurory. Nikto ju nechcel zabiť. Všetci sa rozplývali nad jej krásnou tváričkou a smaragdovými, obrovskými očami.
Do lesa ju odniesli keď mala týždeň. Nikto nevie prečo ju neodniesli skôr. Hovorí sa, že sa s ňou ich veličenstvá dali namaľovať a obraz maju ukrytý.
Do lesa ju odniesli dvaja vojaci spolu s vedrom krvi, ktorú okolo nej mali vyliať aby ju vlci lepšie našli. Keďže sa tento zákon o trinásť rokov zrušil a od odnesenia princeznej Aurory sa už nič také nezopakovalo, koluje legenda že duch princeznej dospel a chodí po lese a zabíja všetkých ľudí, od detí po starcov. Ako pomstu za zákon.

➳➳

Vydala som sa na predvečernú prechádzku po meste. Vládol tu kľud. Len zopár najatých ľudí odpratávalo mŕtvoly z cesty a hádzali ich do voza. Chodila som okolo domov, vyťahovala z nich šípy a ukladala som si ich do tulca. 
,,Zase si tu?" vyšiel spoza rohu Morgan.
,,Som doma predsa."
,,Tak som to nemyslel." slabo sa usmial.
,,Viem." kývla som hlavou a prešla som k oproti stojacemu domčeku, v ktorom bolo pár šípov.
,,Načo to robíš?" oprel sa až bolo počuť náraz brnenia o drevo.
,,Vždy sa niečo hodí. Keď je málo vojakov, nech je aspoň veľa šípov." nastalo ticho. Zahľadela som sa na neho a čakal, čo z neho vypadne.
,,Prečo si vždy taká zamyslená?" opýtal sa odrazu.
,,Ja? Nie." odfrkla som a vykročila.
,,Ale áno. Vždy, keď sa s tebou niekto rozpráva tak proste.. kašleš na neho a nepočúvaš ho."
,,Odpovedám ti a robím si svoju robotu. To nie je kašľanie na teba a nepočúvanie." zahľadela som sa ponad plece na neho.
,,Ako myslíš. A, heh, už si o tom počula?"
,,O čom zase?" obrátila som oči v stĺp.
,,Za dva týždne je zimný ples." povedal a podbehol vedľa mňa.
Oslava zimného slnovratu. Koná sa vždy, nech sa deje čo sa deje, ešte aj cez vojnu. Akurát vtedy to nie je také veľkolepé.
Pri tejto slávnosti sa ľudia chodili modliť k bohom aby im pomohli pri nejakých bojoch alebo prežiť zimu.
Chodilo sa do menšieho chrámu za hradbami, hlbšie v lese.
No odkedy ho južania trikrát skoro takmer zvalili sa kráľ rozhodol ho viac neopravovať a teraz sa buď všetci modlia doma pri sviečkach alebo tí vernejší bohom idú do pomaly chátrajúceho chrámu.
,,Och nie." vzdychla som. Nenávidím plesy.. to zase bude.

Samé pretvarovanie.. už sa neviem dočkať.

A ku tomu všetkému musím hrať dámu zo šľachty. Kráľovna nechce aby som robila slúžku - ževraj som na ňu až priveľmi svalnatá a vojačku tiež nie. A nechce aby som strážila dvere.. chce, aby som aspoň niekoľkokrát bola oblečená ako dáma a nie ako vojak. Málokto totiž vie, že som vojačka, a tak by to malo zostať. Aby si náhodou nemysleli, že sme tak slabí, že v armáde máme ženu.
,,Chcem sa stratiť." zaskučala som a zabočila som doľava, na cestu na hrad.
,,To ti verím." zasmial sa.
,,Nesmej sa mi," zavrčala som.
,,Uvoľni sa." prekrútil oči a zase ma objal okolo pliec.

➳➳

,,Čo to bolo?!" strhlo ma keď sa niekde medzi domami zosypalo drevo.
,,Asi len nejaká mačka uvoľnila kolík a drevo spadlo..."
,,Ako môžeš byť v takej situácii v akej sme posledné dni taký kľudný?!" kráčala som s vytaseným mečom za zvukom.

➳➳

,,Vidíš niečo?" zašepkal keď som zazerala za roh.
,,Niekto tam je." odšepkala som a vykročila som.
,,P-p-pre-prepáčte!"
,,Bohovia." prekrútila som oči. Predo mnou stál skrčený, vystrašený starec.
,,Ja.. ja som si len ch-chcel zobrať d-drevo."
,,Ale viete, že v takejto neskorej hodine už je zakázané chodiť čo i len pred dvere..." kývla som rukou k domčeku.
,,S-samozrejme. Odviedli mi syna, musím si to ponosiť sám. Prepáčte."
,,Podrž." podala som Morganovi tulec, ktorý som niesla v ruke a začala som si naberať drevo do rúk.
,,Nie, nie! Musím ja!" zhíkol starec a okamžite mi bral drevo z rúk.
,,Chcem vám pomôcť tak nevymýšľajte." nabra som si ďalšie klátiky a počkala som kým starec vojde.
,,Aha?" nadvihla som obočie keď som vošla do domčeka a videla som niekoho, kto tu nemal čo robiť.