Vojačka ✔️

CVI.

A znovu v starých koľajach.
Od kapitána stráže som dostala za úlohu obchádzku po severnej časti mesta.
Po mojom boku - dva metre odo mňa - išiel Finn. Tridsaťdva ročný ryšavý vojak, ktorý na mňa pozeral pohľadom ktorý hovoril, že ak zájdeme za najbližší roh, rozseká ma na franforce a nezostane zo mňa ani mastný fľak, hoci som mu neverila.
Keď som sa tak obzerala po pár budovách, ktoré napol hnili, uvedomila som si, že ak sa môj plán presunie a budem musieť ešte raz dostať obhliadku, už nikdy nechcem dostať na starosť severnú časť.
Prešli sme už okolo štyroch bordelov a ulice sa hýrili kurtizánami, ktoré si potrebujú zarobiť.

Volili byť slúžky...

Jeden z bordelov mal otvorené okno na poschodí a ozývali sa z neho nekalé zvuky, ktoré sa mi ani trochu nepáčili.

Nemohli si zavrieť aspoň to okno?

Finn neprehovoril odkedy ma k nemu pridelili, za čo som rada, lebo konečne nemusím na nič odpovedať.
Ticho prerušoval len vŕzgajúci sneh, ktorý sa pomaly roztápal. Blíži sa letný slnovrat a snehu je toľko, že sa bude topiť ešte niekoľko mesiacov po ňom.
Niektoré kurtizány po nás žmurkali, kedže vedeli, že vojaci majú a sú ochotní zaplatiť viac ako obyčajní muži. Problém bol v tom, že aj mňa považovali za muža, kedže som vlasy mala skryté pod kapucňou a na tvári šatku, ktorá mi zakrývala nos a ústa. Brnenie som vymenila za starý dobrý plášť, nohavice, hrubú tuniku a aby sa nepovedalo, dala som si reťazový vrch.
Od brnenia som mala na niektorých častiach tela modriny od takého dlhého cválania na koni.
,,Prečo máme obhliadku práve tu?" zastavila som pred jedným z bordelov a prečítala som si názov na drevenej tabuli.
,,Kam ideš?" opýtala som sa ho keď vykročil k dverám Ľalie.
,,Skontrolovať to tam," zachripel.
,,Ja tam nevojdem."
,,Buď tam vojdeš alebo budeš mať problém. Vyber si." položil ruku na kľučku.
Zamrmlala som nadávku a vykročila som k nemu a zavrela za nami dvere.
Veľká miestnosť bola ponorená do šera, vládla v nej vínová a ružová vôňa a miestnosť bola zladená do červeno-rúžova. Popri stene viedli schody na poschodie. Okolo štyroch stien bol balkón, z ktorého sa vchádzalo do deviatich izieb. Akurát, keď som pozerala na balkón vybehla z jednej izby polonahá kurtizána a vbehla do druhej izby.
Posadila som sa o stoličku ďalej od Finna. Podišla k nemu žena v červenom korzete a čiernej krátkej sukni.
,,Čo to bude?" opýtala sa a nahla sa tak, aby jej bolo čo najviac vidieť do obrovského výstrihu. Prekrútila som oči.
,,Všetko je tu v poriadku?" opýtal sa a radšej sa pozrel inde.
Ja som hľadela do dreveného pultu, lebo kebyže venujem ešte trochu pozornosti tejto miestnosti, mužom pískajúcim a tlieskajúcim na tancujúce ženy niekde v háji na druhej strane miestnosti, tak ma strelí o zem.
,,Áno, každý si robí to, čo má," zapriadla.
,,Dobre, tak..."
,,Čo to bolo?" vystrela sa čiernovlasá žena a zahľadela sa na dvere, keď sa z jedných ozval krik, ktorý zrejme už napatril do ich normy...
,,Choď tam, vojačka." uchechtol sa.
,,Nejdem," zavrčala som.
,,Vypadni, lebo budeš mať problém!"
,,Ty raz budeš mať problém a to ti sľubujem!" pokývala som mu dýkou popred nos a potom som sa rozbehla po schodoch hore k dverám, z ktorých sa ozval krik.

Do pekla.

Dvere boli zamknuté.
Skrútila som pery a potom som pätou, celou silou kopla do oblasti kľučky a zlomila tým zámku. Dvere sa otvorili.
Pri stene ležala schúlená plavovlasá, kučeravá kurtizána a zo zápästia jej kvapkala krv.
,,Čo jej robíš?!" zavrčala som a vošla som dnu.
,,Nechce splniť to, čo od nej chcem!" ukázal na ňu nožom a chcel jej streliť facku. No stihla som zareagovať.
Chytila som ho za zápästie a zahľadela som sa mu do bledých očí.
,,Ak nechce splniť to, čo chceš, je tu kopa iných... kurtizán," usmiala som sa.
,,Nájdem si ťa," zavrčal na ňu, pozbieral si veci a potom zmizol.
,,Ďakujem," povedala cez slzy.
,,Čo chcel?"
,,Ale nič." pokrútila hlavou a obliekla si krátku červenú sukňu.
,,Dobre..." mykla som plecami.
,,Pomôžte mi, prosím," zašepkala a zatvorila dvere.
,,Prečo?" zamračila som sa.
,,Dostante ma odtiaľ."
,,Ešte raz, prečo?"
,,N-nechcem tu byť."
,,Tak prečo tu si?"
,,Lebo kebyže odídem, zbičujú moju sestru... celú moju rodinu."
,,A prečo tu si... vôbec?"
,,Dali ma tu moji rodičia, kedže som z chudobnej štvrte a treba nám peniaze."
,,Uhm. A čo ťa môže vyslobodiť?"
,,Ak zarobím toľko, koľko som dostala za úlohu. Čo pochybujem, lebo päť kurtizán to už splnilo, ale prepustili len jednu, lebo otehotnela."
,,Len toto?"
,,Potom kebyže sa vydám. Ale musí to byť z lásky. Ale kto by si chcel za ženu vziať kurtizánu?"
,,Tie peniaze nezarábate pre seba?" nadvihla som obočie.
,,Ani nie, kedže dostaneme len štvrtinu toho, čo za deň zarobíme a to nie je veľa."
,,Och... ak na niečo prídem, pomôžem ti, ale dovtedy musíš byť tu a... počúvať."
,,Dobre, ďakujem." prikývla a utrela si mokré líca od sĺz. Otočila som sa a zišla som dole.
,,Čo si tam tak dlho robila?" uškrnul sa Finn.
,,Nič." vyštekla som a ďalej som po obhliadke išla len ja.
Nepochybovala som, že sa Finn vrátil na hrad.

➳➳

,,Daj mi ten prsteň." vletela som izby, ktorú mi určil Anthony. Andrew sedel na kresle a leštil si sekery.
,,Čo?" zahľadel sa na mňa.
,,Daj mi ten prsteň. Rýchlo."
,,Prečo?"
,,Do pekla. Mám obhliadku na druhej strane mesta tak si pohni!" zavrčala som.
Zamračil sa a z prstu si stiahol prsteň. Podal mi ho a hodila som ho do vrecka koženej bundy.
,,Kedy na to ideme?"
,,Zajtra."
,,Naisto?"
,,Áno. Buďte sakramentsky pripravení. Príde za vami Christoph a ukáže skupinke kde ho budete čakať a potom príde a zoberie vás a Tieňových vojakov na vaše miesta. Hneď zajtra ráno. Budete tam čakať až pokým neprídem. Už sa neuvidíme, lebo z hradu do zajtra nevykročím, keďže to bude už podozrivé. Rozumieš?"
,,Rozumiem."
,,Ideme do toho." kývla som hlavou
,,Veľa šťastia."
,,Veľa šťastia." kývla som hlavou a vybrala som sa späť k svojej práci.