Vojačka ✔️

LXXXIV.

Ležala som na posteli a hľadela do stropu. Všetci traja išli na večeru a sľúbili mi, že mi niečo donesú.
Vzala som z vedľajšieho miesta na posteli dýku a začala som ju leštiť.
,,...nemyslím si." otvorili sa dvere a dnu vošiel Chaol. Nohou zatvoril dvere a niesol ku mne tácku s jedlom. Slabo sa usmial a tácku mi položil na stolík. K posteli si prisiesol kreslo a posadil sa naňho.
,,Ďakujem."
,,Oliiiiiiiiivia." zaspieval a zasmial sa.
,,Prestaň." prekrútila som oči. Odkedy Arthur odišiel sa do mňa neozval. Čo už je skoro od obedu a teraz je niečo po ôsmej.
,,Prečo keď si Olivia..."
,,Niesom."
,,...tak ti Henry povedal Cateleya?"
,,Lebo kráľovne sa Olivia nepáčilo a už sa tak aj dve volali, tak mi povedala, že sa budem volať Cateleya."
,,A prečo nechceš aby sme ťa tak volali?"
,,Pretože niektorí nevedia, že Cateleya je diabol. A nechám to tak."
,,Dobre." mykol plecami a zahľadel sa niekam nad dvere. Nastalo ticho.
,,Prečo si ho tak prebodával pohľadom?" opýtala som sa po chvíli.
,,Koho?"
,,Arthura." odtrhla som mäso od kosti. Chaol doniesol - zase - zemiaky s kuraciou nohou.
,,Nemohol som?"
,,Mne to je jedno."
,,Chvíľu som si myslel, že medzi vami niečo... je." zamyslel sa a ja som sa uchechtla.
,,Vyzeralo to tak. Naozaj." prikývol vážne.
,,Je mi to jedno. Ress s Christophom už neprídu?"
,,Nie. Povedali, že idú spať aby sme mohli ráno čo najskôr vyraziť."
,,Uhm, ty si spal... tu?"
,,Hej."
,,Kde?" nadvihla som jedno obočie. Bradou kývol na malý gauč vedľa dverí v kúte.
,,To mi chceš povedať, že si sa tam aj vyspal?" nadvihla som obočie.
,,Nie ale tak... vždy lepšie ako nič." mykol plecami a uchechtol sa.
,,Teraz budeš spať tu. Nebudeš zaspávať po ceste." posadila som sa oproti nemu.
,,Ako chceš."
,,Niečo som sa chcel opýtať, ale vypadlo mi to." doplnil a vzdychol.
,,Tak keď si spomenieš..." položila som prázdny tanier na tácku a ticho sme sedeli.
,,Keď bude možnosť, že sa budeš môcť vrátiť ma Sever, pôjdeš?"
,,To sa nemusíš ani pýtať. Pôjdem. Chcem ísť domov, k ľuďom, pri ktorých som sa stala tým, čím som dnes." slabo sa usmial.
,,Dostanem ťa na Východ a je mi jedno ako to urobím. Spravím to a ty tam pôjdeš." položila som mu ruku na rameno.
,,Nechám ťa." zasmial sa.
,,To ti radím." usmiala som sa.

➳➳

,,Čo si myslíš, akú armádu ma kráľ v priesmyku?" opýtal sa a hodil na seba perinu. Obaja sme hľadeli do stropu a rozprávali sme sa. Vonku už sadla tma a keď sa Chaol pozrel na hodinky, bolo jedenásť.
,,Nebezpečnú... keď ju skrýva."
,,Naozaj ma prekvapilo to čo povedala o tých Wyrenoch. Že ich nemá rád. Aj to o Aster."
,,Vedela som, že z Aster nebude niečo v poriadku. Kto by zavrel do väzenia vlastnú dcéru?" uchechtla som sa.
,,Asi len on." mykol plecami.
,,Ale prečo to neurobil skôr?"
,,Asi čakal na teba." uchechtol sa a pozrel sa na mňa. Pokrútila som s úškrnom hlavu.
,,Mali by sme ísť spať. Čaká nas dlhá cesta a zrejme sa už v posteli nevyspíme."
,,Máš pravdu."
,,Povieš mi ale najskôr, čo to boli za muži?"
,,Akí?"
,,Tí, keď sme tu išli. Čo som ťa skoro... podrezal."
,,Och... to boli Tieňový vojaci."
,,Niečo viac? Čo sú zač?"
,,Raz to zistíš, pretože podľa mňa ich kráľovná pošle proti kráľovi... Chaol!" zvolala som jeho meno a posadila som sa.
,,Čo?" trhlo ho a zdvihol sa na lakte.
,,Mám nápad!"
,,Vážne?" uchechtol sa.
,,Mohol by si prijaviť trochu viac zájmu." spadla som do vankúša.
,,Vážne?" povedal zaujato.
,,Áno. Ale nepoviem ti to."
,,Do pekla. Prečo zase?"
,,Ráno som ti to vysvetlila." otočila som sa mu chrbtom.
,,Aj ja som ti niečo povedal." ruku mi položil na rameno a otočil ma späť na chrbát.
,,Nechcem ti to povedať. Potom to pokašlem."
,,Nič nepokašleš. Verím ti."
,,Lenže tu je problém, že ja si neverím." zamrmlala som. Slabo prikývol a ruku stiahol ku sebe a ľahol si späť.
,,Odkiaľ je Ress?" zmenila som tému.
,,Z Juhu."
,,Vieš čo by ma zaujímalo?"
,,Nie."
,,Christoph je z Východu a ženu mu zabil váš kráľ."
,,A?"
,,Nič len..." nemohla som nájsť slová a tak som iba rozhodila rukami.
,,Možno bola taká ako ty a chceli ho tiež zabiť no... jemu sa to podarilo skôr ako im." zamrmlal. Prikývla som.
,,Poď spať." povedal odrazu.
,,Dobrú noc."
,,Dobrú noc." zašepkal a hlavu som otočila k oknu.

➳➳

,,Stávame spáči!" vytrhlo ma zo spánku búchanie železa o drevo.
,,Do pekla, aký somár...? " zahľadela som sa na Christopha, ako stojí pri dverách a bije rukoväťou o dvere.
,,Vstávať." rozkázal a zatvoril dvere. Pozrela som sa na Chaola. Pretieral si oči a vrčal.
,,Rozdrapím ťa, ty zmrd!" vyštekol.
,,Sme dvaja." uchechtla som sa a obliekla som si nohavice. Skôr ako vstal, som si rýchlo prezliekla jeho košeľu za moju. Pod ňu som si dala vlnený nátielník. Na košelu tuniku, koženú bundu a na ramená som si pripevnila plášť. Obula som si čižmy, dala som si chrániče so smrtiacimi, jedovými hrotmy a s kuľhaním som vyšla von ovešaná kapsamy s Chaolom v pätách. Zabuchol dvere a kráčali sme dole schodmi.

➳➳

,,Christoph, roztrhám ťa." zavrčal Chaol.
,,Chcel som urobiť niečo horšie, ale rozmyslel som si to." mykol plecami a zvalil sa na lavičku pri stole. Čašníčka doniesla misky s jedlom a položila ich na stôl.
,,Poprosím tri pivá." zdvihla som ruku. Prikývla a odišla.
,,Sme štyria." poznamenal Christoph.
,,Kto povedal, že som objednala tebe?" nadvihla som obočie a Chaol s úsmevom pokrútil hlavou.
,,Ako noha?" opýtal sa Ress.
,,Bolí a ešte aj dlho bude."
,,To áno. Máme tri kone takže na jednom budú musieť ísť dvaja." poznamenal Ress.
,,Pôjdem s Christophom, keď už ma má tak rád." uškrnula som sa a čašníčka položila tri krígle na stôl. Kývla som na troch mužov a krígle postavila pred nich. Vďačne som prikývla. Usmiala sa a odišla.
,,To máte za to, že ste sa o mňa starali." mykla som plecami, rýchlo som zjedla svoju porciu a potom som ako prvá išla do stajne za hostincom.

➳➳

,,Môžeme ísť." vyskočila som opatrne do sedla. Kone som osedlala, vyviedla zo stajne a uviazala pred hostinec a čakala som na mužov.
So smiechom vyšli z hostinca.
Vydýchla som, skontrolovala a popravila som si všetky zbrane a potom do sedla za mňa vysadol Christoph.
Všetko pohádzali do jazdeckých káps za sedlami, odviazali kone a pomaly sme vykročili.
Christoph držal uzdu popri mojich bokoch a ja som sa držala dlhej hrivy.
,,Ďakujeme." uchechol sa Chaol.
,,Za?" nadvihla som obočie.
,,Že si nám osedlala kone. Čo by si ale robiť nemala." kývol k mojej nohe. Mávla som rukou a vydýchla som.
Obrovské kone, všetky čiernej farby zabárali kopytá do hlbokého, čerstvého a vŕzgajúceho snehu.