,,Chaol tam hore niečo je." povedala som napoly odmrznutá. Nohy sa mi zabárali do čoraz hlbšieho snehu a vietor ma ďalej bičoval a ohlušoval pišťaním.
,,Nevyškriabeme sa tam. Vietor nás zhodí hneď, ako sa dostaneme na zraz." pozeral na jaskyňu v strmom svahu.
,,Musíme sa niekde skryť."
,,Viem. Viem ale neviem kde."
,,Musime nájsť aspoň nejaký výbežok skál. Bude to vždy lepšie ako nič."
,,Keby v tej tme aj niečo vidím."
,,Nie si sám kto sa cíti ako slepý." zafučala som a padla som do snehu, ktorý sa mi sypal do čižiem a chladil ma po celom tele.
,,Poď." podišiel ku mne a pomohol mi vstať. Chytil ma okolo pliec a spolu sme sa predierali závejmi.
,,Ch-Chaol." roztriasla som sa ešte viac, keď sa žľabom ozval otras.
,,Čo?"
,,Tam." ukázala som na valiaci sa balvan, ktorý odniekiaľ sfúkol vietor. Mesiac po ňom hádzal svetlo. Aspoň niekto sa nám snažil zachrániť životy.
,,Do pekla!" spustil vlnu nadávok keď balvan smeroval rovno na nás v plnej rýchlosti. Sneh nám, alebo aspoň mne, bol po pás a nohy som musela zdvíhať čo najvyššie, aby som sa pohla aspoň o pol metra. Zrýchlila som, hoci som nevládala a Chaol ma tlačil vpred.
,,Poď rýchlo." chytila som ho za lakeť a ťahala som ho.
,,Skrč sa!" skríkol a svojím veľkým telom ma priľahol.➳➳
Hlavu som vystrčila spod snehu a začala som lapať po dychu. Kašľala som a prerývane dýchala.
,,Chaol?" začala som hrabať v snehu a obzerať sa dookola.
,,Chaol!" hrabala som najhlbšie ako som vedela. Postupne som sa celá vyhrabala a pomedzi to hľadala Chaola. Musela sa pustiť s balvanom aj lavína. Hoci sneh bol čerstvý a lepkavý. Po stenách musela byť pod čerstvým snehom škrupina ľadu. Ďalej som vdychovala ľadový vzduch.
,,Chaol!" celé telo má od zimi štípalo a veci mi pomaly mrzli.
,,Chaol!" kričala som do vetra z celej sily. Obzerala som sa a z očí sa mi drali slzy, z vetra a možno aj z toho, že som Chaola stratila.
Masku som mala napoly prasknutú, a odlomený hrot ma porezal na líci, po ktorom mi stekal cícerok krvi.
,,Chaol!" už som strácala dôveru keď som sa predierala hore dole. Od únavy som sa zvalila do snehu a päste som si priložila na oči.Na aký fras tu išiel?! Vôbec tu nemal byť!
,,Chaol..." znovu som zašepkala do vetra, ktorý sa pomaly kľudnil, no sem tam prišiel ešte prúd jeho besnenia. Mesiac sa vynoril z mrakov a osvietil žľab. Privrela som oči keď som uvidela niečo sa v snehu lesknúť. Aj cez bolesť ktorá má pohlcovala som sa k tomu predierala. Po chvíli, keď som sa ku tomu dostala, som to schmatla do ruky. Bol to Chaolov odznak. Potiahla som a spod snehu som vytiahla kapsu. Prevesila som si ju cez plece a obzerala som sa. Začala som schádzať nižšie.
,,Och nie." zahrešila som keď sa predo mnou zjavila roklina. Bola som od jej okraju dosť ďaleko, a tak som sa začala pratať čo najďalej a preč zo zosunutého snehu.
,,Chaol." vzdychla som a sadla som si. Ruky, spojené ako keby som sa modlila som si priložila na ústa a prosila som všetkých bohov aby Chaol ležal niekde v snehu. Stále s bijúcim srdcom.
Necítila som si prsty a pomaly ani dlane a chodidlá.Je koniec... je mŕtvy.
Zatriasla som hlavou aby som tu myšlienku zahnala. Stále bola nádej že je živý. Tak ako ja.
Ako to, že ja som prežila? Cítila som, že ma sneh ťahá dole. No vyhrabala som sa. Chaol mi zachránil život. Musím ho nájsť.
Moje myšlienky preskakovali z jednej veci na druhú. Miešali sa a spájali. Vstala som a modlila som sa aby ešte nachvíľu vyšiel mesiac. Vyšiel. Ďakovala som bohom za vypočutie. Zišla som trochu nižšie a začala som hrabať všade kde mi prišlo.
,,Doriti." zasyčala som keď sa mi z prstu pustila krv. Znovu som hrabla na to miesto a zo snehu som vyhrabala dýku. Moju dýku. Vzdychla som a vložila som si ju za opasok. Vietor sa znova zaprel a z krku mi odopol plášť, ktorý odletel v prúde. Začala som sa ešte viac klepať od chladu. Ruky som si dala pod pazuchy a predierala som sa až keď som uvidela na snehu časť kožušiny, ktorá sa podobala na tu moju. Podišla som k nej a začala som hrabať. Buď bol zakliesnený, alebo bol zapnutý o krk. Rozšírila som oči a tak silno som zabárala ruky do snehu až mi z nich išla krv. Nie, rukavice som nemala keďže tie som stratila v lavíne.
,,Chaol!" skríkla som a vytiahla som ho na sneh. Nedýchal. No srdce mu bilo.Teraz ukáž čo si sa za tie roky v armáde naučila.
Zavrčalo posmešne moje svedomie.
Ukáž, čo si si o záchrane života zapamätala.
Teraz som zavrčala ja.
➳➳
Položila som ho čo najbližšie k ohňu. Už aspoň konečne dýchal. Dovliekla som ho do jaskyne ktorú som hľadala niekoľko hodín, s ním v rukách.
Sadla som si ku kapse a vytiahla som z nej jedlo. Od radosti mi zaškvŕkalo v žalúdku. Čakala som, že všetko zobrala lavína, no na prekvapenie tam bolo všetko, čo tam byť malo.
Zahryzla som sa do chleba. Jeden hryz som prežúvala niekoľko minút, len aby som si ho vychutnala. Ešte teraz som ďakovala bohom že pri nás stáli.➳➳
Celu noc som nezažmúrila oko. Nemohla som. Nedalo sa mi. Stále som sledovala Chaola a mala som pocit, že každým výdychom z neho odchádzajú kúsky života. Hľadela som na neho s prižmúrenými očami, akoby som chcela niečo vyčítať. Celu noc vonku vládla víchrica so snežením a tu ticho, ktoré prehlušovalo praskanie dreva, Chaolové ťažké vydychovanie a moje občasné zadrkotanie zubami.
Pomaly som vstala a začala baliť. Na Chaolovi boli všetky veci ktoré som našla aby ho zohriali. Bolo vidno, že sa mu o trošku polepšilo. Problém bol, že baba bola ďaleko, koňa sme nemali a moje sily boli na bode mrazu a nechať ho tu nemôžem. Vyšla som z jaskyne a obzerala som sa, kde je nejaká cesta. Bolo ticho. Po vetre a snežení nebolo ani chýru, ani slichu. Po svahoch behali horské kozy a mečali po sebe. Hneď mnou trhlo keď sa z jaskyne ozval kašeľ. Rozbehla som sa a zastavila som až pri Chaolovi. Sedel a hľadel do ohňa, do ktorého som stále niečo hádzala. V jaskyni bolo drevo, na počudovanie. Zrejme tu pred nami musel niekto byť. Stála som niekoľko krokov od neho a sledovala som ho. Po chvíli vstal a ťarbavím krokom sa ku mne ako keby rozbehol.
,,Žiješ." objal ma zrejme najsilnejšie, ako teraz vedel.
YOU ARE READING
Vojačka ✔️
Fantasy☞︎ 𝗣𝗿𝗲𝗯𝗶𝗲𝗵𝗮 𝘂́𝗽𝗿𝗮𝘃𝗮 ☜︎ 𝑀𝑎𝑙𝑎 𝑒𝑙𝑎́𝑛, 𝑧𝑎́𝑝𝑎𝑙 - 𝑡𝑖𝑒 𝑗𝑒𝑗 𝑢𝑠̌𝑘𝑜𝑑𝑖𝑙𝑖, 𝑚𝑎𝑙𝑎 𝑑𝑢𝑠̌𝑢 - ℎ𝑢𝑠𝑙𝑒, 𝑛𝑎 𝑘𝑡𝑜𝑟𝑒́ 𝑠𝑎 𝑛𝑒𝑑𝑎́ ℎ𝑟𝑎𝑡̌, 𝑚𝑎𝑙𝑎 𝑙𝑎́𝑠𝑘𝑢 - 𝑛𝑒𝑣𝑒𝑑𝑒𝑙𝑎 𝑗𝑢 𝑣𝑦𝑧𝑛𝑎́𝑣𝑎𝑡̌, 𝑚𝑎𝑙...