Vojačka ✔️

CIX.

Vleteli sme do lesa s kráľom v pätách. Pomaly ale isto nás dobiehal.
V hlave sa mi vlnila myšlienka, ktorá kričala, že sa niečo deje, pretože tento plán vychádzal bez náznaku problému. Alebo sme proste mali len šťastie.
Kráľ nás prenasledoval a zrejme ho nenapadlo, že ho vediem do srdca pasti.
Kôň dychčal a moje srdce mi bilo do rebier, akoby chcelo vyskočiť. Ruky som mala biele s malými fialovými fliačikmy. Rukavice som nechala vo väzenskej veži.
,,Ešte trochu." potľapkala som koňa po spotenom krku a neďaleko pred nami sa začala odhaľovať lúka. Znovu som sa obzrela. Kráľ bol neďaleko nás a v očiach mal blesky. To som videla už z diaľky.
Niekto s kráľom bol, keďže tam obďalieč niekto cválal a nepatril k nám. A tým som si bola sakramentsky istá, že nebol od nás.
Vbehli sme na lúku a namiesto toho, aby som koňa zastavila, som z neho skočila a váľala som sudy.
Vyhupla som sa na nohy a v hlave sa mi krútilo. Popri páde som medzi kríkmi zahliadla Andrewovu tvár.
Kráľ zoskočil do snehu a nazúrene ku mne kráčal.
,,Daj mi ten prsteň!"
,,Nie." cúvala som aby som ho dostala tam, kde trebalo. Vytiahol meč.
,,Ty si oslobodila Aster?!"
,,Dajme tomu." teraz som stála na spúšťači lukostrelcov ja.
,,Takže si sa mi vzbúrila!"
,,Keby len ja, ale polovica kráľovstva. Dokonca vlastná krv." zasmiala som sa a ustúpila som o dva kroky.
,,Bojíš sa ma, že toľko cúvaš?!" zasmial sa a natiahol druhú ruku, aby som mu dala prsteň.
,,Nie, vy by ste sa mali báť mňa." žmurkla som a šíp sa mu zapichol medzi rebrá. Zakňučal, pustil meč a kľakol si.
,,Čo to..."
,,Viem, že chcete rozpútať vojnu. Poslala ma baba Železnonechtá, lebo ste jej zabili sestru. Toto je odplata." teraz som si spomenula, že mi dala chrániče a ja som ich dala s ostatnými zbraňami do chodby v mojej komnate.
,,Zabijem ťa!"
,,Asi ťažko. Skončite to." zavrčala som a z jeho tela sa stalo sýto. Krv mi ostriekala nohavice a kráľove telo padlo na zem. Vydýchla som a vystrela som sa. Pozrela som sa do diaľky pred seba. Na odhalenom konári sa myklo telo a pustilo tetivu.

POHĽAD CHRISTOPHA

,,Aurora!" vybehol som a Andrewov muž zostrelil muža zo stromu. Bol s kráľom. Rozbehol som sa k nej. Šíp ju prestrelil. Prešiel jej cez rebrá a zabodol sa do koreňa stromu. Padla vedľa kráľa. Kľakol som si a položil som si ju na stehná. Bublala jej z hrude krv... presne zo srdca.
,,Aurora!" zašepkal som.
,,Chris..." slabo sa usmiala a oči zhasli. Po chvíli zbledla a pery jej sfialoveli.
Na rukách som mal jej krv.
,,Prečešte to tu!" zavelil Andrew.
,,Nie... nie!" skríkol som a z oka mi vyšla slza.

Je mŕtva.

,,Je mŕtva." zašepkal som.
,,Je mŕtva!" zreval som. Odhodil som svoju masku a čelo som si oprel o to jej.
,,Nesmieš byť mŕtva Aurora." zatvoril som oči.

POHĽAD ANDREWA

,,Je mŕtva!" zreval a mnou trhlo. Nohy mi zmeraveli a zahľadel som sa na šíp v storme z ktorého pierok kvapkala krv.
Pokrútil som hlavou a pozrel som sa na nich. Pobozkal ju a stále stískal jej blednúcu ruku.
Po chvíli sa spomedzi ich pier začala objavovať žiara. Zelená žiara. Žiarila ako šialená, až zrazu vybuchla a všetkých nás odhodilo.
Rýchlo som sa postavil na nohy. Žiara ustála až po chvíli. Christophov plášť vial na strome.
Pustil ju, zvalil sa na chrbát. Skrúcal sa a päste zarýval do snehu. Rozbehol som sa k nemu.
,,Nepribližuj sa!" povedal priškrtene. Z úst mu išla krv, až vypľul dva zuby. Skríkol.
Vlasy sa mu ponorili do zeleného obalu a keď zmizol, mal dlhé, priam biele vlasy s vrkôčikmi na ktorých konci boli malé, zlaté ozdôbky so zelenými a modrými drahokamami.
,,T-ty si Wyren...?" preglgol som a on začal kričať ešte viac. Z ďasna, z ktorého prúdia krv sa začali tlačiť dva dlhé tesáky.
Priam reval a jeho rev triasol lesom. Nevedel som, čo mám robiť. Moje nohy akoby prirástli k zemi. Vybuchla z neho modrá žiara, ale nie už taká silná ako tá zelená. Bola ako vietor a všetky plášte plieskli vo vzduchu.
Rev po chvíli ustál.
Obrátil sa na brucho, kľakol si a podopieral sa rukami, hľadel do zeme a dychčal. Po chvíli sa akoby nič postavil na nohy. Ešte chvíľu ťažko dýchal a z výšky hľadel na Auroru. Ťarbavo k nej podišiel a potom sa zohol. Vzal krvavú Auroru do rúk a zahľadel sa na mňa.
,,Poď so mnou," povedal, zatiaľ čo mu z kútikou tiekla na bradu krv a pomaly zaschýňala.
Toto vôbec nebol Christophov hlas. Bol trochu hrubší, vážnejší a jedno slovo pomedzi tesáky dokázalo zabiť.
,,Kam?"
,,Nedržuj." vykročil ku kráľovmu koni, vysadol naňho akoby vôbec nemal Auroru v rukách a namieril ho na hrad.
Vyskočil som na koňa na ktorom prišla Aurora a uháňal som za ním.
Až teraz som si všimol dierky, ktoré sa mu spravili na tunike, keď mu ešte viac narástli svaly.

➳➳

Neviem ako, ale vyhli sme sa všetkým vojakom a prišli sme k malej diere v kamennej stene. Zoskočil z koňa, strčil mi opatrne mŕtve Aurorino telo do rúk a búchal ramenom do kmeňov. Povolili sa, vytvoril väčší priechod, vzal mi Auroru a rozbehol sa hore schodmi. Lietal tmavými chodbami akoby tu už bol. Ani raz sa nezastavil aby porozmýšľal kam má ísť.
,,Ak umriem, nechaj ma tu. Zachráň hlavne ju." zavrčal a vošiel do miestnosti, po ktorej stenách boli obrazy mužov a žien, ktorý vyzerali podobne ako Christoph...

Svätyňa Wyrenov... ale... ale prečo tu?

Položil ju na zaprášený koberec. Zohol sa nad ňu a pobozkal ju. Potom jej jednu ruku položil na prestrelené srdce a druhú na čelo.
,,O mňa sa nestaraj a ani jej o mne nič nehovor. Vrátim sa a všetko jej poviem ja. Budeš mlčať." venoval mne, no stále hľadel na ňu.
,,Dobre." prikývol som. Hľadel jej do zavretých oči a vyzeral, akoby s v mysli niečo hovoril. Po chvíli z každého obrazu začalo vychádzať belasé svetlo.
Zbadal som ako mu žiarí chrbát a hruď presne tam, kde má Aurora rany. Obrazy žiarili čoraz viac. Miestnosťou sa pohybovali nepríjemné vibrácie. Zahalilo ju svetlo z obrazov a všetko sa stratilo. Vibrácie zosilnel a ruky som si pritlačil k hlave.

➳➳

Zavrčal som a odlepil som sa od zeme. Pošúchal som si čelo a zdvihol som pohľad. Christoph ležal vedľa Aurori. Okamžite som sa postavil a utekal som k nim. Pozrel som sa na Auroru. Hrudník sa jej pomaličky zdvihál. Stále bola biela a pery mala fialové. Prsty som jej pritlačil tam, kde bola rana. Nič tam nebolo, len krvavý fľak. Zamračil som sa a Christopha som otočil na chrbát. Prsty som mu pritlačil k zápästiu a potom pod ohryzok. Snažil som sa nahmatať tep no nedarilo sa mi to. Hrudník sa mu nedvíhal a ani srdce mu nebilo.
Bol mŕtvy.