Vojačka ✔️

LXXXV.

NA DRUHÝ DEŇ

,,Chaol, nejdeme okolo rokliny. Rozumieš?" chrbát som mu pritlačila k hrudi a zašepkala som.
,,Rozumiem." odšepkal a prikývol.
,,Ideme dole do rokliny? Kone aby sa napili." ozval sa Christoph. Chaol sa potichu zasmial a ja som prekrútila oči.
,,Nie, nejdeme." odvrkla som.
,,Prečo zase?"
,,Môžu sa napiť aj snehu a v rokline sú kentauri, ktorí ma chcú zabiť."
,,Aha." kývol hlavou.
,,Myslíš, že ich to ešte neprešlo? Podľa mňa už Bucka potrestali."
,,Neviem ale je mi to jedno. Nejdeme tam."
,,Dobre." prikývol.
,,Pôjdeme cez Landsko. Povediete nás." povedala som nahlas.
,,Uhm." prikývol Ress. Líca sme mali všetci vyštípané od nočného mrazu, ktorý vládol v lese.
Ja som mala končeky vlasov zamrznuté ako cencúle a tak som si nemohla ani prerobiť vrkoč.
,,Čo keď Aelin s Aeronom vedia, že sme tu?"
,,Ako by to zistili?"
,,Podľa mňa majú okolo rokliny, v lese hliadku a tá by im už zvestovala kto sa tu prediera." chytila som hrivu a zaplietala som ju do vrkôčikov.
,,Podľa mňa by tu už ale boli."
,,Keď niekde nečakajú." vydýchla som.
,,Dúfam že nikde nebudú. Nemám náladu na vadenie sa s nimi."
,,Tú, ako vidím, nemá ani jeden z vás. Frfľoši." uškrnula som sa a udrela som ho hánkami do ramena. S úsmevom pokrútil hlavou a pomrvil sa, aby sa lepšie usadil v sedle.
,,A čuduješ sa? V tej zime sa nedalo spať." zamrmlal.
,,Jakeby som ja spala."
,,Ty si spala najdlhšie z nás všetkých. Mám len taký pocit, alebo si spala celú noc?"
,,Dvakrát som sa zobudila a to som myslela, že už nezaspím."
,,No. Ja som pol noci predriemal."
,,Ale len preto som spala, lebo vaše teplo išlo ku mne."
,,Nabudúce si ľahnem ďalej."
,,Už teraz si bol ďaleko." uškrnula som sa.
,,Mám ísť bližšie?"
,,Nie. Aj na druhú stranu vatry si potom môžeš ľahnúť." zasmiala som sa.
,,Kedy potom?"
,,Keď založím vatru a pôjdeme spať."
,,Aha no." uškrnul sa. Prekrútila som oči a popravila som si dýky v čižmách.
,,Si po zuby ozbrojená. Ako sa v tom môžeš hýbať?"
,,Za niekoľko mesiacov sa naučíš." mykla som plecami.
,,Mne stačí meč s tulcom a lukom."
,,Pre mňa to je zase málo."
,,Vidím, že tu platí že laždému vyhovuje niečo iné." mykol plecami.
,,Tak." prikývla som.

➳➳

,,Som jediná, ktorá počula bojový pokrik?" obe dýky som vytiahla z čižiem a začala som sa obzerať.
,,Aj ja som niečo počul." zavrčal Ress.
,,Kentauri." zašepkal Christoph.
,,Idú na nás?"
,,Nie. Aspoň keď sa tým tam uhneme, tak po nás nepôjdu." ukázal na niekoľko kentaurov, utekajúcich naším smerom. Zbrane mali vytasené a brnenia sa im leskli. Šmykom sme sa vrhli medzi stromi. Nešli po nás.
,,Niečo sa muselo stať keď tu zavýjajú bojové vreskoty a po nás nejdu." zamyslela som sa.
,,Pôjdeme za nimi?" opýtal sa Christoph so sekerami v rukách.
,,Nie... alebo áno." rozmyslela som si to, keď sa ozval ďalší pokrik a trúbenie z rohu.
,,Nemali by sme tam ísť." pokrútil hlavou Chaol.
,,Tak počkajte tu, idem sa tam len pozrieť. Nakuknem a vrátim sa."
,,Tak to radšej poďme všetci lebo ty sa zapojíš do boja." uchechtol sa Ress a keď dohovoril, z lesa sa ozvalo hnusný ryk.
,,Zdá sa mi to alebo to je naozaj troglin?" preglgla som a chcela som zoskočit, no Chaol ma chytil za bok a tak som akurát ostala sedieť. Zavrčala som na neho ho on len pokrútil hlavou.
,,Je blízko." povedal Christoph.
,,Mali by sme ísť." potiahol Chaol opraty a kôň cúvol. Začali sa ozývať otrasy po celej zemi. Kone sa začali plašiť.
,,To nie je dobré." nadvihla som obočie a z lesa vyskočil troglin. Zaričal na celý les a potom sa rozbehol na nás. Christoph sa na neho rozbehol s už vytaseným mečom, no troglinovi hlavou preletel šíp a spadol s ďalším rykom na zem. Christoph mu stihol porezať už len rameno. Z lesa vyskočili dvaja kentauri s napriahnutými lukmi.
,,Kto ste." zavrčal hnedý kentaur. Na hlave mal prilbu, ktorá mu zakrývala líca aj nos, takže mu nebolo vidieť do tváre. Ten druhý, strakatý bol vyzbrojený tak isto.
,,Nikto, len tadiaľ prechádzame." prehovorila som kľudným hlasom a oči mi vždy blúdili k troglinovi a jeho vytekajúcej krvi.

Čo sa tu, do pekla, stalo?!

,,Tak to vám radím, aby ste sa otočili." vyštekol strakatý.
,,Prečo? Ušli vám?" kývla som bradou na troglina.
,,Áno." už pomaly vchádzali späť do lesa.
,,Je tam Aelin a Aeron?"
,,Kto ste?" opýtal sa druhýkrát hnedý a prebodol ma pohľadom.
,,Ich veľmi dobra kamarátka." úškrnula som sa.
,,Áno sú tam." skočili do lesa a uháňali preč.
,,Ak im ušli troglini, musíme im pomôcť." otočila som sa na mužov v čiernych plášťoch. Podobali sa na tú beštiu čo ma skoro podrezala.
,,Prečo by sme mali? Najprv ťa chcú zabiť a teraz im chceš pomôcť? Čo keď jedného vypustili, lebo vedeli že si tu a chcú ťa doviesť za nimi aby ťa prepichli jedovým šípom?" zavrčal Christoph.
,,To môže byť pravda." poznamenal Ress.
,,Nie, nie ak sa im prerušili štíty a troglini tu behajú hocikade. Rozmýšľate. Ak ich nezabijeme, budú behať po každom kráľovstve a zabíjať! Naše... teda vaše rodiny. A to nechcete aby vaša rodina zomrela pod rukami troglina." prebodávala som ich pohľadom.
,,Prečo musíš byť vždy taká presvedčivá?" zavrčal Chaol a pobiedol koňa aby vykročil.
,,Posledný raz som ťa počúvol." vydýchol Christoph a s Ressom sa vydali za nami.

➳➳

,,Aha, tam sú." kývla som bradou na blonďavého bojovníka, ktorý prilbu nemal. Aelin... alebo Aeron.
,,Nebudeme sa rozdeľovať. Jasné? Pre prípad, žeby sa trebalo pozbierať na útek." povedal Chaol a my sme len potichu prikývli.
,,Musíme ísť bez koní, budú sa plašiť a tak veľa nezabojujeme." poznamenala som a skočila som do snehu na jednu nohu. Teraz mi už Chaol nebránil a zoskočil za mnou. Koňa uviazal o konár. Ale tak, že keď k nemu príde troglin, bude sa vedieť odtrhnúť. Tak to urobili aj Christoph s Ressom.
,,Poďte." pripravila som si tulec a zo sedla som odopla kušu. Dala som do nej šíp a priložila som si ju k ramenu. Prikývla som a potom som skočila do kríku.
,,Mala si ísť na strom." čupel vedľa mňa Christoph s lukom.
,,Budem bojovať aj s mečom."
,,Ako chceš." zavrčal a vystrelil šíp. Ten za zabodol troglinovi do srdca. Nepadol. Akurát sa rozbehol na nás. Kušu som si dala k ramenu a nasmerovala som hrot na jeho hlavu. Potom sa tetiva uvoľnila a šíp prestrelil troglinovi hlavu a trčali mu z čela len čierne pierka. Troglin sa zvalil s rykom na zem a kentauri sa obzreli. Vystrela som sa a usmiala som sa na nich.
,,Neznamená, že keď sme tu, tak som vám odpustila to, že ste ma chceli zabiť. Sme tu, aby sme pomohli kráľovstvám, nie vám." zakričala som aby zreteľne rozumeli. Z lesa sa vynoril Aeron a zabodol do mňa pohľad.
,,Aelin!" zakričal no nespúšťal zo mňa pohľad.
,,Čo?!" odkričal namosúrene a vystrelil na troglina šíp a ten spadol zo stromu aj s väčšinou konárov.
,,Trogloni ušli s nimi." Aeron hodil dýku a zapichla sa troglinovi medzi oči. Podišiel k nemu a vytiahol ju. Kvapkala z nej krv.
,,Snažte sa im poodsekovať chvosty a potom im prepichnite hlavy!" vydával rozkazy a potom sa rozbehol za troglinom. Prebehol mi mráz po chrbte a s kuľhaním som sa vydala za mŕtvym troglinom a vytrhla som mu so zaprašťaním šíp z hlavy.