Vojačka ✔️

LVIII.

,,A kde máš ten rubín pán bohatý?'' opýtala som sa keď sme sa už niesli po moste v sedlách.
,,Tu.'' začal hľadať v kapse. Nadvihla som obočie keď mi ho strčil pod nos.
,,Ja som si myslela, že si zo mňa uťahuješ.'' uchechtla som sa.
,,Uťahoval som si z teba niekedy?''
,,Za tie dni čo tu som si ešte akosi nestihol.''
,,Máš pravdu.'' zasmial sa.
,,Chaol?'' opýtala som sa po dlhom tichu.
,,Hm?''
,,Miloval si niekedy niekoho?''
,,Prečo sa pýtaš?" nadvihol obočie.
,,Lebo ma to zaujíma.'' mykla som plecami.
,,Hej... ale to už dávno." zatriasol hlavou.
,,Už nie?''
,,Nie." pokrútil hlavou.
,,Viem čo sa... nie poviem ti to potom.''
,,Hovor." zavrčal.
,,Nie."
,,Kto ti o tom povedal?"
,,Niekto.''
,,Hovor."
,,Kľud.'' vyštekla som a ďalej som ho ignorovala.

➳➳

Koňa som uviazala o drevený plot a kráčala som k dverám krčmy. Chaol ma naštvane následoval. Počkala som kým nepristúpi k dverám aj on a potom som ich otvorila. Hoci bolo niečo pred obedom, v krčme to vyzeralo akoby bol večer. Pohľady od stolov sa na nás upriamil a rozhovori stíchli. Nadvihla som bradu a s vlajúcim plášťom som kráčala k krčmárovi za dreveným pultom.
,,Nalejem vám niečo?'' utierku si hodil cez plece a oprel sa o pult.
,,Mne pivo...'' ozval sa Chaol.
,,Neprišli sme tu piť ty blázon!''
,,Ale ja sa chcem napiť."
,,Jedno pivo a pre vás?'' otočil sa na mňa.
,,Informácie o niekom, kto pozná Wyrenov.'' všetko znovu stíchlo, no vzápätí zavládlo šepkanie.
,,Čo za to?"
,,Toto." pozrela som na Chaola. Naklonil sa aby mohol ľahšie vytiahnuť rubín. Potom mu ho položil rovno k rukám. Schmatol ho a obzeral.
,,Je pravý!" vyhrkol.
,,Kráľovská stráž nikdy nedáva falošné rubíny.'' uchechtol sa a krčmár zaostril.
,,Ste zo stráže?'' nadvihol obočie.
,,Áno." odpovedali sme jednohlasne.
,,Tak vám to teda poviem."
,,Bolo by na čase začať." prikývla som a otočila som sa na stoličke. Pohľadom som skúmala každý kút krčmy a chlapi v nej akoby zamrzli. Dorazila som až ku kútu, kde sedel jeden muž. Mal rovnakú masku a aj tú rukoväť som už niekde videla.

Ja toho Christopha prizabijem!

Napravil si masku a ďalej hľadel pred seba. Otočila som sa ku krčmárovi a započúvala som sa.
,,V horách, niekoľko týždňov odtiaľto žije baba Železnonechtá. Je to čarodejnica, tá vám bude vedieť pomôcť."
,,Ako sa tie hory volajú?" opýtala som sa.
,,Nemajú presný názov, no niektorí ľudia ich volajú Hory gejzírov a vykríkov.''
,,Vykríkov?" nadvihla som obočie.
,,Áno." prikývol a načapoval zo súdu ďalší krígeľ piva.
,,Nájdeme na mape." povedal Chaol a odpil si.
,,Ten muž je s vami?" kývol hlavou k stolu.
,,Kto tam je?" opýtal sa Chaol s krígľom pri ústach.
,,Christoph."
,,To je kto?" vzdychol.
,,Muž z hradu... ten ktorý ma včera skoro zabil." prekrútila som oči a Chaol sa na chvíľu zamyslel.
,,A ten tu čo robí?" došlo mu. Krígeľ stále držal pri ústach, akoby naň zabudol.
,,Sedí tu väčšinou každý deň." mykol plecami krčmár a preletel pohľadom po pulte a potom ho pretrel.
,,Veď je ešte len ráno. Nemal by byť v hrade?" opýtala som sa Chaola.
,,Idem za ním." vstal.
,,Nie, idem ja. Ty zisťuj ďalej." zamrmlala som, naspäť sa posadil a ja som vykročila ku Christophovi. Sadla som si oproti nemu a keď pohľadom, ktorým stále uprene hľadel pred seba uvidel mňa, okamžite ho odvrátil k oknu. Len by ma zaujímalo, ako to pivo cez masku pije?
,,Čo tu robíš?" opýtala som sa bez citu a ruky som si položila na kolená.
,,Skôr čo tu robíte vy." zahľadel sa na mňa a bradou kývol na Chaola.
,,Nebudem ti klamať, prišli sme si po niekoho, kto vie niečo o wyrenoch." mykla som plecami.
,,Taký nie je." mľaskol. Vstala som.
,,Ale je. A láskavo odtiaľto odpáľ do hradu keď nechceš mať problémy." odkráčala som späť k plutu. Cítila som ako sa na mňa díva. Prekrútila som oči a posadila som sa na stoličku.
,,...nie úplne, ale pod nimi. Ževraj na okraji priepasti."
,,Odkiaľ to viete?" skúmal ho pohľadom.
,,Jeden muž čo tu chodil... chcel zistiť či ho náhodou manželka nepodvádza."
,,Žije?" zapojila som sa do debaty.
,,Nie, pred piatimi rokmi umrel na infekciu. Väčšinou, kto tam ide sa už nevráti a keď áno, skončí ako on... s infekciou alebo chorobou ktorú dostane."
,,Asi nikam nej..." otočil sa Chaol no skočila som mu do reči.
,,Ideme tam a nezaujíma ma čo sa mi stane. Pôjdem aj sama." zoskočila som zo stoličky a kráčala som von. Odviazala som uzdu a už som uháňala späť do hradu. Zastavila som na kamennom moste, na ktorom sa dupot kopýt príjemné ozýval. Zahľadela som sa do priekopy, hlbokej až niekam do pekla. Striaslo ma keď som si spomenula kam William zletel. Silno som zatvorila oči a zatriasla som hlavou. Švihla som uzdou a snažila som sa dostať čo najskôr do hradu, preč od tej priekopy. Na nádvorí sa všade ozýval dupot. Vojaci vodili kone z jednej strany na druhú, koče sa otáčali, vojaci pobehovali a ja som stála uprostred toho všetkého a sledovala som to. Zamyslene som hľadela na zem medzi koňskými ušami.
,,Prečo si tak rýchlo ušla?"
,,Bohovia!" skríkla som a ruku som si priložila na srdce. Niektorí vojaci sa až obzrel a niektorí rozosmiali. Spoza Chaola sa vynoril Christoph, ktorý upaľoval do hradu.
,,Odchádzam zajtra ráno, nepýtam sa či ideš." zoskočila som na mačacie hlavy a uzdu som podala sluhovi. Otočila som sa tak prudko, až som sa skoro zamotal do plášťa. Preplietla som nohami a ďalej som kráčala akoby sa nič nestalo.
,,Idem s tebou a ani sa ma to pýtať nemusíš." uistil ma. Len som mykla plecami a kráčala som do kráľovnej pracovne.

➳➳

,,Ďalej!" ozval sa hrubý, tlmený hlas. Vkročila som dnu a hneď som sa poklonila.
,,Čo potrebuješ?" zdvihol hlavu od papierov a odložil pečať.
,,Potrebujem ísť na výpravu. Zistiť čo ten Wyren presne chcel."
,,Kam na výpravu?"
,,Hovorí vám niečo Hory gejzírov a vykríkov?"
,,Och áno. Myslíš že sa odtiaľto vrátiš?" uchechtol sa.
,,Budem sa snažiť."
,,Koho berieš zo sebou? Kto to vždy otravuje..." zasyčal keď sa ozvalo klopanie.
,,Ďalej!" vyštekol a mňa vystrelo. Dnu vstúpil Chaol a Ress. Ressa som okamžite prebodla pohľadom a potom som sa zahľadela von oknom, ktoré bolo za kráľovým chrbtom.
,,Chaola, vaše veličenstvo."
,,Len Chaola?"
,,Hm... áno." prikývla som a Ress sa zamračil, mykla som plecami a slabo som sa usmiala.
,,Kedy chcete odísť?"
,,Zajtra ráno."
,,Dobre, povedzte sluhom nech pripravia kone a kuchárkam nejaké jedlo. Aspoň niekto sa našiel, kto sa chce zaoberať tým porazeným, drzým wyrenom!" schmatol pečať a udrel ňou do papiera a potom sa začítal, to bol znak, že nás už prepustil. Poklonila sme sa a hneď sme sa vyrútili von.
,,Zajtra ráno." pripomenula som Chaolovi a rozbehla som sa chodbou do svojej komnaty.