Vojačka ✔️

IV.

Zimný ples sa nezastaviteľne blíži.
Služobníctvo čuchá koberce, mení čisté závesy za ešte čistejšie, upratuje aj tak čisté komnaty a mne sa v mojej malej komnate strieda slúžka za slúžkou a nosia mi šaty ktoré si budem môcť obliecť.
Nikde nemôžem ísť, jedine len tak z jednej strany mojej izby na druhú.
,,Čo tak tieto?" opýtala sa v poradí aspoň desiata slúžka a otáčala predo mnou svetlomodré, dlhé šaty, lemované strieborno-modrými listami a korzetom bez ramienok.
,,Môžu byť," vydýchla som nakoniec. Už sa mi to vôbec nechcelo hniť.
,,Dobrý výber," pochválila ma a prevesila šaty cez vyčistený stôl. Ktorý bol aj predtým čistý, no aj tak ho dôkladne vyčistili.
,,Ples je o štyri dni?"  potrebovala som sa uistiť.
,,Áno," prikývla.
,,Vďaka," kývla som a začala som si obliekať svoje veci nachystané na stoličke neďaleko stolu.
Košeľa, kožená vesta podšitá čiernou kožušinou z ovce nohavice a kožené čižmy až nad kolená.
Všetko v čiernej farbe spolu s plášťom zo včera večera.

➳➳

,,Morg?" ozvala som sa potichu, keď som sa ocitla pri jeho lôžku.
Rukou mal prekryté oči a oddychoval.
Toto je zrejme jediný čas, kedy môže poriadne oddychovať.
,,Hm?" ani sa nepohol.
,,Ako si na tom?"
,,Dobre. Choď si po svojom."
,,Prišla som sa na teba len pozrieť..."
,,Dobre, terat môžeš ísť,"
,,Čo som zase urobila?" pohodila som rukou. 
,,Proste choď preč, nechcem aby si tu chodila," mávol rukou.
,,Ako chceš," zvŕtla som sa na päte a kráčala som preč.
Pri dverách som sa otočila. Dlane mal položené na tvári a šúchal si ju, potom sa uložil tak ako predtým.

➳➳

Čo mu zase je?

Sadla som si na lavičku v záhrade, meč som si položila na kolená a z koženej tašky, pre ktorú som sa zastavila v izbe, som vybrala brúsku a začala som si brúsiť meč spolu s hrotmi šípov.
,,Nemali by ste tu byť," ozvalo sa z balkóna za mnou. Ihneď som sa otočila.
,,Ako?"
,,Nemali by ste tu byť. Niektoré kráľovské rodiny sú už tu," kývla hlavou k mladíkovi, ktorý sa prechádzal pomedzi opadnuté kríky a obzeral si záhradu a východnú časť hradu.
,,O chvíľu," zohla som sa k svojmu meču, dala som si kapucňu a ďalej som ho brúsila. Kapucňu som stiahla najviac ako sa dalo.
,,Ehm..." ozvalo sa spredo mňa.
Zdvihla som spod kapucne zrak, no nezdvihla som hlavu a uvidela som vestu s plno vyšívanými znakmi zlatou niťou.
Okamžite som vyskočila na nohy a dala som sa do pozoru. Len tak tak som zachytila meč, aby nespadol.
,,Pohov," zasmial sa. Kývla som hlavou a posadila som sa späť.
Meč som strčila do pošvy, ktorá mi ležala pri ľavej nohe.
Chytila som tulec so šípmi, ktorý sa mi opieral vedľa pravej nohy o lavičku, vytiahla z neho pár šípov a položila si och na stehná.
,,Môžem?" opýtal sa.
,,Samozrejme," kývla som hlavou a trochu sa posunula.
Usadil sa vedľa mňa a hoci som naňho ani nepozrela, cítila som, ako na mňa hľadí.
,,Teraz zrejme treba veľa zbroje..." prehovoril.
,,Teraz nie, ale musíme byť v strehu, hlavne cez ples," prikývla som a vzala jeden šíp a začala ho brúsiť.
,,To verím," prikývol.

Mohol by si odísť?

,,No tu si!" odniekiaľ sa ozval dievčenský hlas. Obaja sme na ňu zdvihli hlavy.
Hlavou som naznačila poklonu, keď jej na mňa zletel pohľad.
,,Potrebuješ niečo?" opýtal sa. Princezná sa na mňa pozrela a kývla bradou. Hneď na to sa pozrela na princa.
,,Už ťa hľadajú," prekrútila oči.
,,Idem," vydýchol, prikývol a vstal.
,,Pohni," otočila sa a kráčala v mohutných, svetlo ružových šatách preč.
,,Tešilo ma," kývol hlavou a odišiel za ňou.
Vydýchla som a pre istotu si začala odkladať veci. Ak by sa v diaľke objavil další člen nejakej kráľovskej rodiny, ktorý sa rád zhovára v prítomnosti niekoho iného sám so sebou.

➳➳

Naschvál som išla do severného krídla, v ktorom sa nachádzajú ošetrovne.
Len som nakukla do dverí a hneď som ho zbadala.
Sedel na posteli chrbtom ku mne a rozprával sa s veliteľom.
Ten sa niečo obzrel a zrak mu padol rovno na mňa. Naše pohľady sa stretli, no skôr, ako som stihla naznačiť, aby bol ticho, sa otočil k Morganovi a niečo mu povedal. Pomedzi to kývol hlavou na mňa a Morg otočil pohľad. Okamžite som sa stiahla a chvíľu som len tak stála a čakala, či ma náhodou aj nezavolá.
Keď sa niekoľko dlhých sekúnd neozval žiaden hlas čo by ma volal, vykročila som po chodbe v tichosti preč.

➳➳

Zastavila som pred dverami tanečnej sály. Sály, v ktorej sa bude konať ples.
Premohla som sa a chytila som kľučku.
,,...pošlite tam vojakov nech ich zajmu alebo čokoľvek. Ak ich aj zabijú, tak sa nič nestane," odniekiaľ sa začali vynárať hlasy, ktoré sa postupne približovali.
Rychlo som stlačila kľučku. Zamknuté.
Prekrútila som oči a prebehla krížom cez chodbu a ukryla sa za dlhý červený záves.
,,Áno, vaše veličenstvo,"
,,A čo najskôr. Skôr ako sa dostanú k hradbám,"
,,Rozkaz, pane," zaznel veliteľov hlas.
Okolo mňa po chvíli prešli kroky a keď už nastalo úplné ticho, vykročila som spoza závesu a mierila som si to do zbrojnice.

➳➳

,,...treba ísť k hradbám. Južania si zrejme nedajú pokoj,"
,,O čo ide?" šepky som sa opýtala Leona.
,,Južania sa rozmiestnili po lese pred hradbami. Toho, čo včera Morgan ušetril, sme dnes ráno vypočuli. Vykecal sa,"
,,A čo také?"
,,Že nechcú zajať prichádzajúce kráľovské rodiny ale... teba," vydýchol.
,,Chápem," prikývla som.
,,Poď, musím ti niečo povedať," potiahol ma za plášť a kráčal ďalej.

➳➳

Zatiahol ma niekam za roh na chodbu.
Plecom sa oprel o stenu a zahľadel sa mi do oči.
,,Tak?" nadvihla som obočie.
,,Veliteľ má plán," povedal a ruky si prekrížil na hrudi.
,,Uhm?" nadvihla som jedno obočie.
,,Máš vraj odísť,"
,,Heh... čo?" nadvihla som aj druhé obočie.
,,Počul som to keď som mal obhliadku a išiel som okolo kráľovej pracovne,"
,,Naozaj?"
,,Naozaj,"
,,Je stanové kam?"
,,Neviem..."
,,Počul si aspoň kedy?"
,,Dohodli sa po plese, teda ak som dobre počul,"
,,Dobre, ďakujem,"
,,Uhm," prikývol.
,,Som rada že si mi to povedal, Leon,"
,,To bolo to najmenej, ale poradím ti,"
,,Áno?"
,,Nasmeruj sa a snaž sa ísť na Východ,"
,,Prečo? Tam bude zima a..."
,,Áno, ale ľudia tam sú prívetiví,"
,,Ďakujem, Leon," slabo som sa usmiala.
,,Nemáš zač, teraz budem musieť musím ísť. Ak budem mať niečo nové, prídem,"
,,Uhm," prikývla som a vykročila som do časti hradu pre vojakov.