Vojačka ✔️

XXXV.

,,Pomôžeš mi s ňou, dobre?"
,,Prečo ma vždy musí niekto zobudiť?" vzdychla som si, no oči som mala vždy zatvorené. Ozvak sa tichý smiech.
,,No... dobre."
,,Pokúsim sa." odpovedal dievčenský hlas.
,,Ďakujem."
,,W-William?"
,,Áno?"
,,Pomoc William." chytila som sa za hlavu.
,,Do šľaka! Kde to je?!" zreval a mne išla vybuchnúť hlava.
,,Pšššt." sadlo si ku mne dievča a chytilo ma za ruky.
,,Au au au.." zatvorila som oči a pišťanie sa vrátilo.

No čo? Už si si to rozmyslela?

,,Nie a ani si to nerozmyslím!"

Pozri, ovládajú ťa!

,,Nie!"

Nikdy neklamem.. Aurora.

,,N-n-niesom Aurora!" skríkla som a vstala som z postele. Ostala som stáť neďaleko postele. Otvorila som oči a ďalej odo mňa stál Morgan.

Nikdy neklamem!

,,Klameš!"

Veríš im?

,,Áno! Viac ako tebe!"

To je síce zlaté, ale ublížia ti.

,,Nie, neublížia."

Ale ublížia, vieš to len tomu nechceš uveriť. Myslíš si, že sú dobrý a že ti chcú pomôcť, no ty si sa ešte asi nenaučila, že ľudia sú perfektný klamári, že nie?

,,Oni nie sú taký!"

Prečo si myslíš že ťa tu, v tejto komnate držia ako v klietke? Boja sa že újdeš a zničíš všetko, lebo vedia čoho si schopná. Neboja sa o teba, boja sa o svoje životy! Nepamätáš ako ti Morgan klamal?

,,P-pamätám." zastala som uprostred izby a hľadela som pred seba. Na tri postavy. Dve dvôležité.

Prečo si myslíš že ťa tu William drží? Chce aby si konečne zdochla. Ty si myslíš, že ťa chráni a naozaj veľmi dobre to hrá, no on si len chce urobiť dobré meno pred svojím budúcim kraľovaním.

,,To nie je pravda.." zašepkala som.

Chcem ti pomôcť no ty mi neveríš a hovorím pravdu. Im veríš a oni klamú. Prečo si myslíš, že Morgan tak ku tebe včera utekal? Lebo vedel že bude za hrdinu keď ťa pred niečim zachráni tak ako William.

,,Nie.."

Áno, pomocou mňa vidíš realitu. Preto ti dávajú ten hnus vždy keď sa vrátim, aby si pravdu nevidela. Neboja sa o teba! Naozaj! Chcem ti pomôcť!

,,Chceš mi pomôcť.." začala som cúvať. Snažili sa ku mne dostať no vždy som sa nejako ubránila.

Vrátim ti všetko čo si mala predtým, ako si zlomila orchideu. Dám ti viac! Budeš slobodná a oni budú trpieť pretože ti celé roky klamali!

,,J-ja.."

Budem tvoj rozum. Spolu budeme rozhodovať o životoch iných. Ľudia z nás budú mať rešpekt. Budú sa ti klaňať, pretože sa budú báť! Nebuď nula tak ako si myslia! Újdi teraz za hviezdou a budeš šťastná!

,,A kde je?" začala som sa obzerať po izbe.

Choď k oknu, dcéra moja!

,,Dobre." prikývla som a rozbehla som sa k oknu. Otvorila som ho a predo mnou sa znovu zjavila hviezda.
,,Morgan chyť ju!" rozkázal William. Morgan ma zdrapil okolo pásu.
,,Nie!" začala som kopať nohami a snažila som sa od neho dostať. Dievča zatvorilo okno a William mi dal do úst tú tekutinu.
,,Nie!"

➳➳

,,Ja to už nedám."
,,William, chcel si jej pomôcť tak sa na to teraz nevykašli."
,,Musím ísť na ten Juh, nemôžem sa na to pozerať."
,,Kto si?" posadila som sa a pozrela som sa na dievča vedľa Williama.
,,J-ja.. no.."
,,Jeho snúbenica?" zahľadela som sa na ich prstene.
,,Nie." zasmiala sa a ja som sa ešte viac zamračila a pozrela som sa na Morgana sediaceho na stoličke oproti Williamovi.
,,Je to moja sestra."
,,Sestra?" vyvalila som oči.
,,Áno, moja sestra Elizabeth."
,,Och.. aha.." znovu som sa zahľadela na Morgana. Skúmal ma pohľadom a keď zbadal, že na neho hľadím, slabo sa usmial.
,,Morgan? Kto je tá Aurora?" opýtal sa William.
,,Je to nebohá dcéra kráľa Magnusa."
,,Ale veď on nemal dcéru."
,,Mal, ale vtedy akurát platil zákon, že sa musí narodiť princ a narodila sa princezná tak ju museli.. no viete čo. Odniesť do lesa aby ju vlci roztrhali."
,,Naozaj?" Elizabeth sa vystrašene pozrela na Williama a chytila ho za ruku.
,,Naozaj. Tak Auroru odniesli a bolo."
,,Ale prečo si povedala, že nie si Aurora?" zahľadel sa na mňa.
,,Lebo ňou niesom." prekrútila som oči.
,,To mi je jesné, že ňou niesi." slabo prikyvoval.
,,Tak hnusne si to povedať nemusel." prekrížila som si ruky na hrudi a zviezla som sa po čele postele.
,,Prepáč... no a kedy ideme na ten Juh?"
,,Idete na Juh?" zvískla Elizabeth.
,,Hej a ty nepôjdeš."
,,Prečoooo? Chcem vidieť Henryho."
,,Hovorím ti, že nikam nepôjdeš. Budeš doma. Ideme len my traja. Skon.."
,,Idem aj ja!"
,,Skončil som Elizabeth! Nevytáčaj ma ešte aj ty!"
,,Ja ťa vytáčam?" naklonila som sa aby som mu videla do tváre.
,,Nie." odpovedal po chvíli dumania.
,,Ten hlas mal pravdu." odkryla som perinu a stúpila som na koberec.
,,Aký hlas?"
,,Ten čo mi neklame, William."
,,Ja ti klamem?!"
,,Mám taký pocit." obula som si čižmy.
,,A kam sa teraz ako chystáš?"
,,Chcem byť konečne voľná."
,,Ideme na Juh, potom môžeš byť voľná koľko chceš, teraz budeš počúvať."
,,William si v poriadku?" vstala aj Elizabeth a postavila sa pred Williama.
,,Som." hľadel ponad ňu na mňa.
,,Nikdy si takto nehovoril."
,,Bojí sa o ňu, takto bude hovoriť keď bude kráľ." dvere sa otvorili a dnu vošli králi. Morgan sa poklonil a zostal stáť v pozore.
,,Vojačka, dlho som ťa nevidel." pristúpil ku mne jeden z kráľov. Začala som cúvať. Vyjavene na mňa hľadel.
,,Zatvorte dvere!" zakričal William a stráž zabuchla drevené dvere. Môj únik sa nevydarí. Vzdychla som si a zahľadela som sa na Williama.
,,Čo sa deje?" opýtal sa kráľ.
,,Otec musíme ísť na ten Juh, je to čoraz horšie."
,,Ako myslíš William." pošúchal si čelo.
,,Môžem si zobrať Morgana?" pozrel na kráľa neďaleko mňa.
,,Samozrejme,"
,,Ďakujem. Sluha!" zakričal a dnu vošiel sluha.
,,Áno vaša výsosť?"
,,Choď do stajne a povedz nech na zajtra ráno pripravia tri kone a potom choď do kuchyne a nech pripravia nejaké jedlo a nech ho dajú do tašiek."
,,Ako si želáte." poklonil sa a odišiel.
,,Zajtra ráno odchádzame vojačka a žiadne námietky nechcem počuť."