Vojačka ✔️

LVI.

,,Už môžme?" ozval sa spoza mňa. Nočný studený vietor mi strapatil vlasy. Prsty som zaryla do kamenného zábradlia.
,,Nie." vyštekla som.
,,To je jedno. Musíme ti niečo povedať."
,,Nezaujíma ma nič, čo chcete. A vypadnite."
,,Neodídeme."
,,Ja určujem kto tu bude mať vstup a kto nie!"
,,Sme si toho vedomí, ale malo by ťa to zaujímať."
,,Ak ste ma prišli ľutovať, je neskoro. Henry vás už predbehol."
,,Neprišli sme ťa ľutovať." vzdychol Ress.
,,Tak čo chcete?!" zvŕtla som sa a zahľadela som sa na tri mohutné postavy.
,,Pozri." Chaol sa postavil pred kozub a zahľadel sa do ohňa.
,,No." oprela som sa o zábradlie.
,,Poď sem." kývol hlavou Ress.
,,Nejdem."
,,Zavri tie dvere a poď sem." zavrčal Chaol stále hľadiaci do ohňa.
,,Nie! A hovor lebo vás odtiaľ vyhodím vlastnoručne." pomaly som vošla do izby.
,,Je mi ľúto čo sa ti stalo ale..." vzdychol Chaol.
,,Začínaš?!" ani neviem ako a už som stála pred ním. Boľavými rukami som mu zdrapila golier a s hnevom v očiach som hľadela do tých jeho, v ktorých sa odrážal oheň. Vrčala som a sval nad perou sa mi šklbal.
,,Kľud." chytil moje ruky za zápästia a pomaly si ich dával dole z golieru.
,,Neľutuj ma!" buchla som ho päsťami do hrude a sykla som od bolesti. Ani ho netrhlo. Z očí mi znovu začali stekať slzy a cez obväzy už presakovala krv. Od rána som ich mala na rukách. Nikoho som tu nepustila a ani ja som von nevyšla.
,,Nebudem ťa ľutovať... ani oni ak to nechceš."
,,Opovážili by ste sa." potiahla som nosom a odkráčala som k posteli.
,,Neopovážili." uchechtol sa Ress a ponorila som sa medzi vankúše.
,,Nebola som to ja." ruky som si priložila na oči a vydýchla som.
,,My vieme." povedal Ress.
,,Ale zaujímalo by ma kto to bol." povedala som veselo.
,,Čo si zrazu taká veselá?" uchechtol sa Ress.
,,Lebo ak by to neurobil on a Davis ďalej provokoval, urobila by som to sama."
,,Po hrade sa túla Wyren." povedal Chaol a bolo po zábave. Vyletela som na nohy a srdce sa mi rýchlo rozbúchalo.
,,Č-čo?" vykoktala som.
,,Wyren zabil Davisa. Mal pohryzenú celú ľavú ruku."
,,A to ste zistili kedy?" nohy sa mi roztriasli.
,,Vyhrnuli mu rukáv lebo jeden vojak keď ho zdvíhal tak tam cítil nejaké diery. Po celej ruke mal hlboké hryzné rany."
,,A ak dobre vieme, wyreni majú dlhé očné zuby." doplnil Chaola Ress.
,,Nekrvácal?"
,,Nie. Aj to nám príde divné."
,,Uhm." roztriasla som sa a rozbehla som sa k dverám. Okamžite som ich zamkla a pod kľučku som zatlačila stoličku.
,,Čo robíš?" zasmial sa Chaol. Christoph bol celý čas ticho, akoby o tom Wyrenovi vedel už dávno. Alebo sa so mnou nechcel rozprávať...
,,Ide si po mňa." preglgla som.
,,Prečo by si mal ísť práve po teba?" opýtal sa Chaol.
,,Ja... zabila som Wyrena."
,,Čo?!" vyvalil oči Ress.
,,Dvoch... dvoch Wyrenov." sklonila som hlavu a ruky som si pritlačila na tvár.
,,Kedy?" opýtal sa potichu Chaol.
,,Vtedy keď som išla do Ronoru. Tých dvoch o ktorých som ti hovorila."
,,Povedala si, že si ich nezabila." vdýchol, no akoby zabudol vydýchnuť.
,,Klamala som. Zabila som ich a hodila som ich do vody." chytila som sa za hlavu.
,,Prečo?" zavrčal Christoph. Asi som mala byť rada že neprehovoril. Tento tón sa mi absolútne nepáčil.
,,Bola som nahnevaná."
,,To len preto, že si bola nahnevaná si ich zabila?" kráčal ku mne.
,,Keď som tam tak dlho išla a potom tam bola ta rieka, myslela som, že je to všetko len výmysel. Tí dvaja čo tam potom prišli... zaútočili na mňa. Boli ozajstní." potiahla som nosom a ľavou rukou som si pošúchala čelo.
,,Ako si to zistila?" Christoph ku mne pristúpil, sekeru mi pritlačil k hrdlu a ľavou rukou ma chytil za plece. Prstami som oblapila čepeľ sekery a snažila som sa odtlačiť si ju od hrdla.
,,Nebuď agresívny!" okríkla som ho s trasľavým hlasom.
,,Ako si to zistila?" zopakoval pokojnejšie a sekeru sklonil.
,,Do jedného som zapichla dýku a začala sa z neho liať čierna krv a z toho druhého m-modrá."
,,Modrá?!" skríkli všetci naraz.
,,A-áno." preglgla som.
,,Modrá! Si ty normálna?!" sotil ma ku kreslám.
Buď ma chcel zabiť alebo ma len chcel dostať ďalej od dverí...
Ress ma našťastie chytil, inak by som zhodila malý stôl na ktorom bola váza rovno do kozubu.
,,Nevedela som to!" srdce mi išlo vyskočiť z hrude.
,,Zabila si princa." zavrčal Christoph.
,,Č-čo?" znovu som sa celá roztriasla.
,,Princa a jeho sluhu." dodal Chaol.
,,Nie... nie to nemohol byť princ... nie." krútila som hlavou. Už keď som nastúpila k vojakom som si povedala, že nikdy nesmiem klesnúť tak hlboko, aby som zabíjala ľudí z kráľovskej rodiny. Bolo mi jedno či to dostanem za úlohu, nemohla som.
,,Mohol. Teraz sa čuduj že prečo idú po teba. Zabijú ťa. Nie len teba ale aj nás... nie nás troch, ale nás ako celý hrad. Vyzabíjajú celý Sever a Východ... ak už nezačali." rozhadzoval pravou rukou v ktorej mal sekeru.
,,Prečo?"
,,Lebo ťa tam budú cítiť."
,,Nie." znovu som zavrtela hlavou.
,,Je na teba naozaj spoľah." pokrútil hlavou.
,,Ukľudni sa." vyštekol Chaol na Christopha.
,,Ja sa mám ukľudniť? Ja som nezabil princa Wyrenov." zavrčal a sekeru skryl pod plášť.
,,Ona ale netušila že to je ozajstný Wyren a nie ešte princ."
,,Nemusí hneď všetkých zabíjať!" skríkol.
,,Je to jej práca!" Chaol mu krik opätoval.
,,No a?!"
,,Ja ti dám no a! Nemôže za to!"
,,Má pravdu." zašepkala som a obaja na mňa upreli pohľady.
,,Kto?" spýtal sa Ress.
,,Christoph." vydýchla som a zahľadela som sa von oknom. Chaol si niečo zamrmlal. Nastalo ticho.
,,Mali by sme ísť." kývol hlavou k dverám Ress.
,,Nie." zašepkala som.
,,Prečo?" otočil sa Chaol. Christoph to nepočul... alebo sa aspoň robil, že to nepočul... odsunul stoličku, odomkol dvere a vzápätí ich hneď aj zabuchol. Ale až priveľmi silno zabuchol. Pokrútila som hlavou a posadila som sa na stôl. Prikývol a obaja sa vybrali na odchod.
,,Ress." zastavila som ho pri zatváraní dverí.
,,Hm?"
,,Dneska nechcem pred dverami žiadne stráže. Prosím."
,,Neviem či to budem môcť uskutočniť." pozrel na Chaola.
,,Porozmýšľam." kývol Chaol.
,,Dobre." prikývla som a zviezla som sa na kreslo. Jemne zabuchli dvere a nastalo ticho. Vzdychla som si a hľadela som von oknom.

Idú si po mňa a bezo mňa neodídu.