Vojačka ✔️

LXXVIII.

,,Prečo ste nás sledovali? Mali ste sa ukázať."
,,Nie, poslali by ste nás preč. Chceli sme ísť a dostali sme povolenie od kráľa, že budeme za vami keby ste plánovali niečo zvrtnúť." povedal Ress.
,,Ja som ti to hovorila." otočila som sa na Chaola.
,,Ktorý z vás to bol čo má videl na strome?"
,,Ja." povedal Christoph.
,,Mohla som ťa zabiť keby nespadne ten sneh. Mal by si si dávať väčší pozor." uškrnula som sa.
,,Máš pravdu. Nabudúce ťa zabijem ešte predtým ako niekam pôjdeš."
,,Hahaha."
,,Keď som videl ako si preskočila na ten strom a ako si uháňala." rozosmial sa.
,,Veľmi zaujímavé. Choďte prvý." prekrútila som oči a pustila som ich pred seba.
,,Prečo?"
,,Mám vysoké čižmy a vôbec sa mi do nich nesype sneh." hodila som na nich úškľabok.

➳➳

,,Chaol? Myslíš že to tu znovu bude?" opýtala som sa keď sme sa po dlhej dobe dostali ku gejzírom.
,,Dúfam že nie."
,,O čom hovoríte?"
,,O koňopsisku." povedali sme naraz.
,,To je?" rozhodil rukami Christoph.
,,To obrovské stvorenie... hm... malo vypálenú srsť lebo vletelo na gejzír vtedy, keď vybuchol." vysvetlila som.
,,Ty myslíš to, čo vyzeralo ako medveď?" opýtal sa Ress.
,,Hej."
,,Christoph..." nadvihol obočie Ress a zahľadel sa na neho s úškrnom.
,,Heh." uchechtol sa.
,,Čo?"
,,Zabili sme to."
,,Naozaj?"
,,Hej. Zožralo nám to koňa." zavrčal Ress.
,,Vy ste s koňmi išli aj po tom chodníku?"
,,Nad priepasťou? Nie. Ale prespali sme sme tam a ráno keď sme sa zobudii, už sme len videli ako od nás niekam uháňa a kôň bol roztrhaný na márne kúsky. Druhý ušiel s vašimi." povedal Christoph.
,,Myslíš, že zožral aj ich?" zahľadela som sa do hlbokých stôp pod mojimi nohami ktoré nechával Chaol.
,,Neviem." povedal a ozval sa výbuch. Gejzír vystrelil vodu niekoľko metrov do výšky.
,,Dúfam že nie." zašepkala som a predstavila som si tú dlhú cestu späť bez koní.
,,Ako ste prešli cez Troglinov?" zastal Chaol a ja som do neho nabúrala.
,,Ďakujem." uškrnula som sa na Christopha keď zabránil môjmu pádu do snehu.
,,Žiadnych sme nestretli. Nešli sme cez ich les."
,,Kadiaľ ste išli?"
,,Neviem ako ste išli vy, no my sme išli cez Landsko a dostali sme sa potom k nejakej rokline no a potom sme sa stretli." vysvetlil Ress.
,,My sme išli cez Troglinov." mykla som plecami a spomenula som si na Aerona a Aelina.
,,Prežili ste." povedal Christoph akoby som si nevšimla.
,,Vďaka kentaurom." povedal Chaol.
,,Stretli ste kentaurov?"
,,Hej, nepočul si? Povedala som babe že chcú obnoviť štíty."
,,Zabudol som."
,,Keby niet ich, asi by sme tu neboli."
,,Prečo máš krátke vlasy?" opýtal sa po chvíli ticha Christoph.
,,Ako si si všimol?" mala som na hlave kapucňu a vlasy som mala skryté.
,,U baby som si všimol."
,,Och, aha. Kentaur... mi ich odsekol."
,,Prečo?" zablyslo s mu v očiach. AJ cez masku som to videla.
,,Lebo... bol sprostý." mykla som plecami. Vôbec sa mi o tom teraz nechcelo rozprávať. Najradšej by som už bola doma... no... na Juhu.

➳➳

,,Pôjdeme do tej jaskyne a tam prespíme. Za úsvitu budeme pokračovať." zavelil Chaol a po jeho slovách sa začal zdvíhať vietor.
,,Zase je to tu." zašomrala som a začala som sa driapať po skalách do jaskyne v ktorej sme predtým s Chaolom prespali.

➳➳

,,Založ oheň, my o chvíľu prídeme." povedal Christoph a Ressa s Chaolom ťahal preč.

To ma tu akože necháte samú?

Hneď som túto myšlienku polkla a len som prikývla a prekrútila som oči. Po tom, ako zmizli som začala loziť po jaskyni s fakľou a hľadala som drevo, ktorého tu minule bola ešte ako taká kopa. Na jednú noc by stačila.
Po chvíli som na neho naďabila. Nabrala som si do rúk niekoľko klátov a vydala som sa na cestu späť. Niekoľko krát som skoro spadla, kedže som si nevidela pod nohy, no ustála som to. 
Drevo som hodila na kopu a založila som vatru. Vonku bola čoraz väčšia tma a ich stále nebolo. Sem-tam som vykukla a chvíľu som sa rozhliadala či ich niekde neuvidím, no nikde nikto.

Oni odišli alebo čo?

Zavrčala som a moje vrčanie sa ozývalo po jaskyni. Teda... dúfala som, že bolo len moje a že som tu bola sama len s pukajúcim ohňom. Z kapsy som vytiahla jablko a pár hltmi som ho zjedla. Hľadela som do ohňa s pomaly zatvárajúcimi sa očami.

Nesmieš zaspať. Mohli odísť a teraz sa musíš chrániť pred čakajúcimi hrozbami, pretože ťa pred nimi nikto neupozorní.

Hučala som v sebe aby som nezaspala.

➳➳

,,Už spí." vytrhol ma hlas zo spánku. Zahľadela som sa na rozmazané postavy a po chvíli, keď si môj zrak zvykol na prítmie predo mnou stáli Christoph, Chaol a Ress s horskou kozou na chrbte.
,,Kde ste boli?" žmúrila som a čakala som, kedy budem môcť znova zaľahnúť.
,,Boli sme chytiť večeru a raňajky." povedal Chaol a Ress hodil kozu na zem a začal ju párať.
,,Mohli sme mi povedať kde a načo idete. Už som si myslela, že ste sa na mňa vysrali a mala som sama vymyslieť a doručiť novinky o Wyrenoch kráľovi a potom som si zase myslela, že ste odišli preto, aby ste kráľa varovali predo mnou a pred tým, že ho chcem zabiť a k tomuto sa vzťahuje jedna otázka."
,,Pýtaj sa." nabiedol ma Christoph.
,,Do pekla." vyštekol Ress keď na neho vystriekla krv.
,,Môžem vám veriť?"
,,Áno." povedal Chaol.
,,Mne tiež."
,,Ress?"
,,No?"
,,Niečo sa pýtala." zasyčal Christoph a pozorne si ho prezrel.
,,Čo?"
,,Môžem ti veriť?" zopakovala som.
,,Áno." povedal hneď.
,,Prečo?"
,,Čo prečo?" nadvihol obočie Chaol.
,,Prečo vám môžem veriť." stíchli. Presne toto som čakala. Mlčali a ticho prerušovalo len praskanie tenkých kostí, ktoré Ress lámal keď sa zaprel do kozy aby odtrhol mäso.
,,Takže teraz mi nezostáva asi nič iné... viete toho až príliš." pokrútila som dýku v ruke no hneď som si to rozmyslela a ľutovala som, že som to povedala nahlas. Mohla som ich zabiť v spánku.
,,Chcem zabiť kráľa pretože..." vydýchol Christoph a hľadel mi hlboko do očí.
,,Pretože?" zavrčala som.
,,Zabil ženu, ktorú som miloval." koniec vety zašepkal a maska to skoro neprepustila, no rozumela som.
,,To mi je... ľúto." sklonila som hlavu.
,,Nezaslúži si žiť, ak kvôli nemu umierajú nevinní ľudia." vyštekol Chaol.
,,Vždy keď sme boli v boji, zabil len tak nevinného človeka. Bolo mu jedno či bol z jeho miest alebo nie. Prosto prišiel a prebodol ho akoby sa nechumelilo." prestal rezať Ress a oprel sa päsťami o kolená.
,,Musel mať dôvod." povedala som bez citu.
,,Chcel mať rešpekt. To je jediný dôvod." vrátil sa k rezaniu a potom na dlhý konár napichol kus mäsa a podal ho Christophovi a ten ho držal nad ohňom. Rezal omnoho zúrivejšie.
,,Alebo tých ľudí poznal a nechceli platiť dane..."
,,Moja sestra bola poctivá! Vždy platila dane! Bola nevinná! Pomáhala vždy keď sa dalo! Ošetrovala jeho vojakov a on ju za to prebodol akoby bola zviera! Nechcela žiadne peniaze od vojakov za to, že im zachránila život. Nikdy. Naši muži boli vždy vďaka nej silní a aj tak ju ten somár zabil! Vedel koho zabil, no bolo mu to jedno! Ak ho pôjdeš zabiť, chcem mu rukoväťou preraziť lebku, tupšiu bolesť už nezažije." vyskočil na nohy, nožom ukazoval na mňa a kričal. Ku konci mu v očiach horeli plamene zúrivosti. Vykoľajene som sa na neho dívala. Vymenil sme si pohľady a potom zhlboka vydýchol.
,,Prepáčte." vzdychol a kráčal von z jaskyne.