Vojačka ✔️

XXXVI.

,,Dajte si pozor!" zakričala za nami kráľovná Východu. William prikývol a kôň sa pohol. Vzdychla som si a následovala som ho. Za nami sa pohol aj Morgan a pribehol ku mne.
,,Vojačka?"
,,Hm?"
,,Si na mňa naštvaná?"
,,Za čo?"
,,Za to čo sa stalo na plese." zašepkal.
,,Ehm.. nespomínam si čo sa stalo Morgan."
,,A keď si spomenieš, budeš?"
,,Podľa toho čo sa stalo."
,,Uhm." prikývol a princ na nás otočil hlavu. Sklonila som zrak a namotávala som si hrivu koňa na prst.
,,Máme ísť spolu." zamrmlal spredu William. Znovu sa pozerala pred seba. Pozrela som na Morgana a švihla som uzdou aby som dobehla Williama. Morgan urobil to isté a pokračoval po jeho pravici.

➳➳

,,Mám jediná taký pocit alebo aj vy a niekto nás naozaj sleduje?" obzrela som sa.
,,To sa ti zdá." zavrel hlavou William.
,,Dúfam." zhlboka som vydýchla.
,,Ver v to. Nemá nás kto prečo sledovať."
,

,Tu sa vždy nájde dôvod ako niekoho sledovať a potom mu zakrútiť krkom."

,,Čo narobíš?" mykol plecami.
,,Ja mám naozaj pocit, že nás niekto sleduje a to ho nemám vždy.. Morgan?"
,,Áno?"
,,Nič?"
,,Nie." pokrútil hlavou.
,,Hm.."
,,Zdá sa ti to.. len a aj kebyže nás niekto sleduje, hneď sa ho zbavíme."
,,Hej a keď ich bude, čo ja viem dvadsať?"
,,Vojačka?"
,,Hm?" naklonila som sa a pozerala som na Morgana.
,,Ty sa vieš biť."
,,Ja viem."
,,Sama dokážeš zabiť tridsať a viac ľudí."
,,Ten bol dobrý." zasmiala som sa.
,,Keď už sme pritom, mohli by sme ti pomôcť spomenúť si." navrhol William.
,,No dobre." mykla som plecami.
,,Fajn, Morgan?"
,,Áno?"
,,Budeš musieť hovoriť keďže ja o nej skoro nič neviem."
,,Takže.." zamyslel sa.
,,Hoci čo." odvetil.
,,Dobre, pamätáš si ako si bola vo väzení?"
,,Hm.." pozrela som na Williama. Pozeral na mňa s prekvapeným pohľadom.
,,Tak?"
,,Hej, spomínam si, no prečo som tam bola to už nie.."
,,Kvôli Kayle či jak sa volala."
,,Kayla, Kayla, Kayla... nespomínam si. Kto to je?" zadumala som sa.
,,Veď tá čo si bola kvôli nej vo väzení."
,,No to viem len neviem kto je ona."
,,Bola to tvoja najlepšia kamarátka."
,,Počkaj." znovu som sa zamyslela.
,,Ako vyzerala?" opýtal sa William.
,,No mala také.. už si ani poriadne nespomínam ale zopár krát som ju videl v poslednej dobe ako sedí v cele tak to poviem len tak jak si to pamätám."
,,Začni." kývla som hlavou.
,,Má také dlhé hnedo-čierne vlasy.."
,,Viem! Ale prečo mi klameš?"
,,Čo? Neklamem ti."
,,Je to moja najlepšia kamarátka, ako ma mohla ona dostať do väzenia?"
,,Bola tvoja najlepšia kamarátka."
,,Nie, je!"
,,Sama si mi povedala že by si ju najradšej zaškrtila."
,,Neklam mi Morgan."
,,Nespomínaš si na to ako si sedela na stoličke pred stovkami ľuďmi a dostávala si kyjakom do brucha? Pľula si krv a ona bola vedľa a bičoval som ju po rukách."
,,Ty?"
,,No, ja."
,,To si spomínam ale.."
,,Pozri sa na svoj chrbát."
,,Prečo?"
,,Len sa pozri."
,,Teraz?"
,,Aj potom, ja len aby si mala dosvedčenie že ti neklamem. To čo tam máš je kvôli nej."
,,Čo tam má?" otočil sa k nemu William.
,,Jazvy."
,,Jazvy?" opýtali sme sa naraz.
,,Hej, jazvy." prikývol.
,,Prečo ich tam má?" zašepkal William.
,,Zbičovali ju." odšepkal Morgan.
,,Ak si myslíte že som hluchá a že vás nepočujem, len tak ďalej." zavrčala som.

➳➳

,,Tu sa utáboríme, v tomto hustom snežení sa skôr stratíme ako dostaneme tam, kde treba." navrhol Morgan.
,,Súhlasím." prikývol William.
,,Dobre." prikývol Morgan. Začali zoskakovať zo sediel a keď doskočili na zem, ozvývalo sa rinčnie ich kovového brnenia.
,,Poď." kývol ku mne Morgan.
,,Ja.. ja sa tu ešte porozhliadam." otočila som koňa.
,,Prečo?"
,,Idem nájsť toho čo nás prenásledoval."
,,Nikto nás nesledoval, samé bludy."
,,Viem čo sa dialo."
,,Vojačka." zvýšil hlas.
,,Ty na mňa hlas nezvyšuj! Povedala som a nezabrániš mi v tom."
,,Vojač.."
,,Kde sme?" prerušil nás William.
,,Elvínsky les." vyletelo zo mňa.
,,Odkiaľ to vieš?" opýtali sa naraz a spýtavo na seba pozreli.
,,Ehm.. myslím si to."
,,Vojačka."
,,Ja idem. Ostante tu a založte tábor. Ja prídem.. neviem kedy ale prídem." kôň sa pomalým krokom vybral preč.
,,Vojačka!"
,,Čo?" natočila som koňa aby som videla na Morgana.
,,Dávaj si pozor." mal natiahnutú ruku akoby chcel chytiť uzdu, ktorú som pevne zvierala v kovových rukáviciach.
,,Uhm." prikývla som a pomedzi to som mykla plecami.

➳➳

,,Fajn! Tak nás asi nikto nesledoval!" skríkla som a kopla do kopy snehu. Chodila som lesom hore dole, no nikoho som nenašla.

Môj rozum to už nedáva.

Vzdychla som si a pomaly som sa vraciala do táboru s koňom v pätách.

➳➳

,,Choď tam." čapla som koňa po zadku a on sa rozbehol k táboru. Obaja hneď vyskočili na nohy a obzerali sa po lese.
,,Kde je?!" skríkol na koňa Morgan.
,,Tu som." vykríkla som z lesa.
,,Chválabohu!" usmial sa a sadol si. Cúvla som do medzi stromi a išla som okolo táboru.
,,Och!" chytila som sa za hlavu a kľakla som si na zem. Zvalila som sa na zem a skrúcala od pišťania v hlave.

Dieťa moje..

,,Nechaj ma, prosím."

Si moja dcéra. Je mojou povinnosťou sa o teba starať. Ako matka o dcéru.

,,Aspoň nech prestane to pišťanie." prosila som a pišťanie naozaj prestalo.

Choď tam hore.

Vydýchla som a rozbehla som sa oproti stromu. Vyšvihla som sa na konár ktorý bol najnižšie a tak som vyšplhala niekde do stredu stromu.

Som rada že ťa mám a som rada, že ťa môžem pomstiť.

,,Ako?"

Pomstím ťa, no pomocou tvojho tela.

,,Ako?" zopakovala som a sadla som si na zasnežený konár.

Uvidíš..

,,Kto nás sledoval?"

Aj to sa dozvieš..

,,Verím ti, matka."

Takto sa mi to páči, dcéra. Záleží ti na nich?

,,Á-áno."

Oddteraz nie.

Celou hlavou sa mi ozýval smiech. Z hlboka som dýchala a rýchlo žmurkala.

Tak, si pripravená?

,,Na čo?"

Na ich smrť.

,,Áno matka."

Môžeš ísť, pamätaj si, nič ťa nepremôže!

,,Nič ma nepremôže!"

Nikto!

,,Nikto!" zasmiala som sa. Postavila som sa a s odrazom som zoskočila zo stromu.