Vojačka ✔️

XI.

,,Poznáš ho?" opýtala som sa keď sme vychádzali z lesa so saňami plnými dreva.
,,Všetci ho poznajú no nikto nevie kto to je. Vždy chodí po meste či lese. Odpočúva aj vtedy keď si myslíš že je na opačnej strane krajiny. Tak ako teraz." mykol plecami. Zastavili sme pred domom.
,,Ale je odtiaľto, nemusíš sa báť."
,,Dúfam."
,,Choď." kývol hlavou k dverám. Zaprel sa do saní a zatlačil ich do kôlne.
Kráčala som rovno do izby. Plášť som zavesila na dvere skrine a prezula som si čižmy za suché papuče podšité vlnou. Celá som sa musela prezliecť. Obliekla som si čierne nohavice, červenú voľnú hrubú košeľu.
Zhodila som sa do postele a hľadela na drevený strop a na medzery medzi drevami. Hoci som nebola veľmi unavená, oči sa mi zatvárali.
,,Cateleya! Poď jesť!" ako na zavolanie.
Vstala som a namierila si to do kuchyne. Tam už sedel Troy aj Eduard. Vedľa Eduarda sedela Nina a ja som si mala sadnúť vedľa Troya. Posadila som sa a pustila som sa do obedu.

➳➳

,,Tak, teraz to môžeš vyrozprávať," povedal Eduard keď Nina spratala zo stolu.
,,Veď ste povedali, že to viete."
,,Viem, ale nie všetko."
,,O čo ide?" nechápala Nina.
,,Zistíš mama." povedal Troy a ďalej hľadel do taniera.
,,Stalo sa niečo?"
,,Nie." povedal s plnýmu ústami Troy. Ako jediný ešte nedojedol, keďže si naložil asi najviac.
,,Tak?"
,,Bohovia mama, nechaj ju nech začne."
,,Hm?" hmkol Eduard.
,,Som tu pretože ma tu poslal veliteľ."
,,To viem. Ďalej."
,,Aký veliteľ?"
,,Mama... vydrž. Prečo?" zamrmlal Troy.
,,Mala som sa vydať za princa z Juhu. Nechcela som lebo.. proste.. nemalo by celé manželstvo zmysel. Pre mňa,"
,,Ale ako si sa za neho mohla vydať keď nie si princezná?" nadvihol obočie Troy.
,,Kráľovná ma priradila na bály k šľachte a keďže na letnom pred rokom bol aj on, tak sa to všetko začalo nejako vyvíjať, až ma požiadal o ruku, ja som ho odmietla a už to išlo."
,,Aha.." povedali chlapi naraz a Nina len s vyvalenými očami hľadela na mňa.

Flashback

Zobudila som sa do krásneho slnečného rána. Ale prečo hovorím krásneho keď dneska je ples. Letný ples. To znamená, že zase musím podávať herecké výkony.
Z postele ma dostala až slúžka ktorá vletela do izby a tresla dverami ako prievan. Posadila som sa a zapichla som do nej najvraživejší pohľad.
,,Prepáčte." sklonila pohľad. Vstala som a počkala som kým naliala z vedier do vane vodu z ktorej sa parilo. Potom som si do nej sadla a všetky svali sa mi uvoľnili. Zatvorila som oči a takto som sedela až pokiaľ voda nevychladla.
Obmotala som si okolo tela plachtu a pomaly som sa utierala.
,,Budete krásna v týchto šatách." usmiala sa druhá slúžka ktorá medzitým ako som sa kúpala prišla. Neodpovedala som len som hľadela na červené šaty. Po chvíli som zhodila plachtu a pomaly som si obliekla šaty. Slúžka mi zapla gombičky a druhá mi leštila topánky. Naschvál som si vybrala tieto šaty, keďže korzety nenávidím. Aj tak ma dosť obtiahni a vyrysovali a vyzdvihli všetko, čo bolo treba.
,,Ako to bude cele prebiehať?" o plese viem už dva týždne ale o priebehu ani hodinu. A to už je hodina do obedu.
,,Bude obed v záhrade a potom bude piknik pod javorom. Bude hrať hudba a tancovať sa."
,,Och, zase tanec." vzdychla som si.
,,Budete najkrajšia."
,,Hej, až pokým nenabehnú princezné." prekrútila som oči. No o to kto bude krajší mi vôbec nešlo a ani ma to nezaujímalo.

➳➳

Pomaly som kráčala vojačskou chodbou a potom po schodoch na hlavnú chodbu ktorá vedie do záhrady. Stála som na schodoch v záhrade a to sa už hostia chystali k stolu. Sadla som si vedľa Morgana. Ktorý neviem čo tu hľadá ale nech. Aspoň niesom sama.
Samozrejme prebehlo privítanie, prípitok a potom začali prichádzať sluhovia s podnosmi a jedlom.
Na stoloch boli obrovské misi s ovocím, dve pečené prasatá s jablkom v papuli, jeden pečený páv, ktorého poslal nejaký vojvoda a pomedzi to boli vína z každého panstva.