Vojačka ✔️

XCII.

,,Má vysokú teplotu a vyzerá, že jej stále stúpa." povedal ženský hlas a pomaly som začala vnímať. Už mi konečne bolo trošku teplejšie.
,,Som v poriadku." zasyčala som.
,,Nie, nie si a už ma neoklameš." povedal Andrew. Otvorila som oči a zahľadela som sa na niekoľko kožušín a perovú perinu, ktoré boli na mne. A toto všetko má zohrialo len o kúsok.
,,Je mi zle." povedala som potichu keď som nemala silu ani udržať otvorené oči.
,,Vieme."
,,Veľmi zle..." odkašľala som si.
,,Mala si mi to povedať." zavrčal Andrew.
,,Nebolo mi až tak zle."
,,Mňa to nezaujíma." v očiach mal zlosť a na hrdle zaschnutú krv.
Trochu som naklonila hlavu aby som sa pozrela na okno. Zelené závesy neboli zatiahnuté, no vonku bola tma.
,,Mali by ste ísť spať." zachrapčala som a zatvorila som oči. Sophia pokrútila hlavou a na čelo mi položila chladný obklad.
,,Ako to, že ma teplotu aj zimnicu zároveň?" pretrel si tvár dlaňami.
,,Neviem. Jej telo sa búri proti chladu aj teplu. Neviem ako jej pomôcť."
,,Mala si mi to povedať!" vstal a zo zlosťou prevrhol stoličku. Postavil sa pred okno a ruky si založil za hlavu.
,,Nevedela som, že to bude také zlé." vydýchla som. Otočil sa na mňa a prebodol ma pohľadom.
,,Andrew tvoj hnev nám teraz vôbec nepomáha. Mám pocit, že to jej stav ešte zhoršuje." vyštekla naňho. Zahľadel sa na ňu a povolil ruky a chvíľu ich držal vo vzduchu, akoby hovoril, že nič nerobí.
,,Je mi dobre, choďte si ľahnúť."
,,Vypi to." podala mi hrnček, z ktorého sa parilo. Akoby ma nepočula.
,,Čo to je?"
,,Vývar, mal by ťa zohriať... a potom ti dám niečo na tú teplotu." Andrew mi pomohol posadiť sa. Chlipla som a oparila som si jazyk. Zasyčala som a hrnček mi skoro spadol. Taký bol ťažký.
,,Neudržím to." vzal mi hrnček z rúk.
,,Z čoho to môže byť?" opýtala sa Sophia samej seba.
,,Bola som za čarodejnicou v horách. Ľudia hovoria, že ak sa odtiaľ niekto vráti, dostene nejakú infekciu alebo chorobu. Inokedy pokapú už tam." zašepkala som.
,,Čo?" takmer pustil pohár z rúk.
,,Možno... možno som niečo dostala."
,,Vedeli ste, že sa vám môže niečo stať a aj tak ste tam išli? Vy... vy ste blázni." pokrútil užasnuto hlavou.
,,Aj tebe by to bolo jedno, kebyže žiješ sám."
,,Ale ty sama nežiješ."
,,Neznamená, že keď poznáš moje meno a počul si zopár slov vtedy keď som zisťovala kto som, tak ma poznáš, Andrew." jeho tmavé oči ešte viac stmavli.
,,Prestaňte sa hádať." zakročila Sophia a odsunula ho odo mňa. Vzala mu pohár a pomaly som z neho pila.
,,Choď si ľahnúť, dopijem to a pôjdem spať. Prosím, neodvrávaj."
,,Si si istá?"
,,Áno." prikývla som a pomaly pustila hlinený hrnček.
,,Dobre tak..." pozrela sa na Andrewa. Naštvane sedel s prekríženými rukami a prebodával pohľadom každú a jednu vec ktorú zbadal.
,,Ďakujem, Sophia." usmiala som sa.
,,Nemáš zač." slabo sa uklonila a potom odišla. No predtým ešte niečo pošepkala Andrewovi. Prikývol a potom zabuchla dvere.
,,Chvíľa... kebyže prídem o chvíľu neskôr, skapeš."
,,Vôbec si ma nemusel nájsť." mykla som plecami, hoci som ich ledva trošku dvihla. Pomaly som zaspávala.

Andrewho pohľad

,,Je v poriadku?" opýtal sa pošepky Chaol.
,,Nezdá sa mi, ale tvrdila že áno."
,,A to si ju tam nechal?" nadvihol obočie. Christoph s Ressom nás nenápadne sledovali.
,,Pozri, povedala že jej nie je zle. Ona sama vie čo jej je." odtrhol som šťavnaté kuracie mäso od kosti.
,,Mal by som ju ísť pozrieť, ale verím ti, Andrew." vydýchol. Prikývol som a napil som sa piva.
,,Andrew?" zakričal nejaký muž od ďalekého stola. Vystrel som sa a hľadal ho. Jonathan.
,,No?"
,,Čo od nás chce?" zakričal a všetky pohľady sa upreli na mňa.
,,Povedal som vám to."
,,Teraz sme jej armáda?"
,,Dalo by sa to tak nazvať, ale skôr nie." pokrútil som hlavou.
,,Načo nás potrebuje?"
,,Potrebuje zachrániť princeznú Aster. Dcéru kráľa Juhu."
,,Veď tá nežije."
,,Mýliš sa, Black. Žije, no je vo väzení."
,,Prečo ju potrebuje zachrániť?"
,,To všetko vám vyrozpráva. Plánuje tu ostať, aby ste sa spoznali. Chaol, Ress a Ch... Och... Christoph." prekrútil som oči.
,,No?" zavrčal Christoph.
,,Odkazuje vám, že máte ísť spať, pretože za úsvitu odchádzate. Ráno za ňou mate prísť."
,,Dobre." prikývol Ress.
,,Mali by sme ísť, aby sme mohli čím skôr vyraziť." povedal Chaol. Obidvaja prikývli a vstali. Nancy išla s nimi ukázať im izby.
,,Andrew, poď na chvíľu." zakričal ešte Chaol. Vstal som a odkráčal som k dverám.
,,Počkajte ma na druhom poschodí." povedal mužom a tí nasledovali Nancy.
,,Čo potrebuje... si sprostý?" sykol som keď ma nečakane pritlačil na stenu a dýku mi položil na hrdlo.
,,Ak jej skrivíš čo i len vlas, Andrew, nezabudni, je pod kráľovou ochranou. Vyzabíja vás potom ako muchy. Počuješ? A ja dopomôžem. Bude mi jedno že si môj brat... nevlastný brat alebo nie." syčal.
,,Nemienim sa jej ani dotknúť, Chaol. Chcem jej pomôcť, ako budúcej kráľovnej. Nemusíš sa o ňu báť. Dám na ňu pozor. Teraz... zlož tu dýku." hovoril som pokojne. Trochu ňou šklbol a mňa zašípala koža na hrdle. Potom dýku odtiahol a odložil.
,,To je pre to, aby si pamätal, že nabudúce môže dýka vojsť trikrát tak hlboko. A je mi jedno či máš dvesto mužov. Kráľ ma armádu. Desaťtisícovú armádu... a na Severe ani nehovorím." vyštekol a vybehol po schodoch. Rukou som si prešiel po krku a vrátil som sa späť k stolu.
,,Prečo jej tak veľmi chceš pomôcť?" opýtal sa Jonathan ktorý si sadol na Ressovo miesto.
,,Andrew? Ty krvácaš?" zahľadel sa na mňa Mike.
,,Čo? Nie?" sklonil som hlavu.
,,Kto ti to spravil?" položil ruku na hrušku meča.
,,Nikto." prekrútil som oči.
,,Kto?" zavrčal.
,,Nikto do pekla!" buchol som päsťou do stolu. Všetci sa na mňa zahľadel. Pokrútil som hlavou a trielil preč.

➳➳

Potichu som otvoril dvere a pozrel som sa na posteľ. Bola prázdna. Vošiel som do izby. Sedela so zatvorenými očami pri kozube a okolo seba mala obalenú kožušinu.
,,Aurora?" zašepkal som. Spala. Čelo mala horúce a bolo vidno ako sa jej klepú ruky.
,,Svätí bohovia." zavrčal som. Položil som ju do postele a rozbehol som sa späť do jedálne.

➳➳

,,Sophia!" zakričal som a znova sa na mňa všetci zahľadel ako na prízrak.
,,Áno?" zdvihla pohľad od Lilly, s ktorou sa zhovárala.
,,Poď rýchlo."
,,Čo sa stalo?" pomaly vykročila.
,,Bohovia, bež." vyštekol som.