Vojačka ✔️

XC.

,,Nie som Wyren." zasmial sa a nadvinutím kapucne mi ukázal obe uši.
,,Kto to môže byť?" zavrčala som.
,,Nie si to ty?"
,,Asi by som to včera zistila, nie?"
,,Vlastne." mykol plecami.
,,Zistím to."
,,Niečo ti poviem."
,,Hm?"
,,Ak je ten Wyren kto chce, bude na tvojej strane a ak nie..." prestal.
,,A ak nie?"
,,A ak nie, donútim ho. Prísaham na svoju hrdosť."
,,Nemal by si prisahať."
,,Prisahám budúcej kráľovnej." usmial sa a urobil krok ku mne.
,,Nie som budúca kráľovná."
,,Si." natiahol ku mne ruku a potom ňou chytil prívesok na mojom krku. Zamyslene na neho hľadel.
,,To mám od... Williama." neviem prečo som to povedala. Určite ho to nezaujímalo.
,,Uhm." prikývol.
,,Aspoň niečo mi po ňom ostalo." vydýchla som.
,,William žije."
,,Áno, na druhej strane posmrtnej rieky." prekrútila som oči.
,,Nie, žije na našej strane. Je tu, len nie v tej podobe akej čakáš."
,,O čom to hovoríš?"
,,Videl som ho." pustil prívesok.
,,Kde?" vyschlo mi v krku.
,,Na Juhu. Aj po tom, ako spadol. Bol na hrade."
,,On je ten Wyren?" prestala som dýchať.
,,To neviem." pokrútil hlavou a vykročil preč. Chcela som za ním zakričať, no akosi mi hlasivky nedovolili. Čelo som si oprela o koňovu lopatku a znovu sa ozvali kroky. Vystrela som sa.
,,Pozri, nechcem ťa nijako sklamať, princezná, ale nebudem môcť s vami ísť." Andrew sa postavil na to isté miesto ako pred chvíľou Christoph.
,,Čo? Prečo?"
,,Povedz mi, akú armádu máš na Juhu a ja sa ešte rozhodnem. Neprídem o svojich mužov zbytočne, ak nemáš armádu." založil si ruky na hrudi a skúmal ma pohľadom. Vydýchla som a sadla som si do krmidla plného sena.
,,Je to armáda Tieňových vojakov. Nie je moja ale... pôjdem ju získať. Ak to stojí čo chce. Získam ju, keď už nie pre seba, tak pre vás. Aby ste nežili vo vojne." rozprávala som do zeme. Bolo ticho. Zase.
,,Toto sú slová vodcu." zdvihla som zrak. Stál blízko predo mnou a mal vážnu tvár.
,,Nikdy som nebola vodca."
,,Nemusíš ním byť, ale máš dušu vodcu."
,,Nepomôže mi to keď budem stáť proti kráľovi."
,,Neviem prečo ideš zabiť kráľa, ale moji muži sú ti poruke. Mame sídlo, kde trénujeme. Zavediem ťa tam, no musíš niekoľko dní s nimi stráviť, aby ste sa spoznali, pretože pokiaľ oni majú pomáhať niekomu, najprv ho musia spoznať, pretože ho inak do troch dní zabijú."
,,To ma naozaj potešilo." zoskočila som z krmidla rovno pred neho.
,,Dúfam, že to pomôže."
,,Pomohol si mi už len tým, že mi veríš."
,,Verím budúcej kráľovnej." usmial sa.
,,Dajte mi pokoj s budúcou kráľovnou." odvrkla som a vybrala som sa s ním v pätách von zo stajne.

➳➳

,,Kedy vyrážame?" pomydlil si ruky Andrew a posadil sa na lavičku.
,,Vydrž. Po niekoľkých dňoch sme konečne v teple." zasyčal Chaol.
,,Vôbec sme sa tu nemuseli stretnúť. Čakám tu na vás už týždeň. Úplne v poriadku som mohol byť v Dachu." prekrížil sk ruky na hrudi.
,,Čo je Dach?" zbystela som.
,,To je naše sídlo." usmial sa na mňa. Prikývla som a hltala som mäso.
,,Našla si koňa?"
,,Nie. Pochybujem žeby mi niekto nejakého predal." pokrútila som hlavou.
,,Chceš kúpiť koňa?" uprel na mňa pohľad Andrew.
,,Áno. Potrebujem."
,,Tak to nekúpiš. Tu, v horách ich potrebujú takže ti žiadneho nepredajú."
,,Och..." vydýchla som.
,,Ja mám ťažného, môžem ťa zviezť."
,,Dobre." prikývla som a trochu som dvihla kútik, aby to vyzeralo že som sa usmiala.
,,Ťažného?" opýtal sa Ress.
,,Hej. Možno nie je najrýchlejší, ale za to ma dobrú výdrž a keby chce niekto zaútočiť, najprv musí prejsť popod jeho kopytá." usmial sa.
,,Uhm." prikývol.
,,Aký je plán na cestu?" oprel sa Christoph o stôl a ten sa zakolísal.
,,Ideme do Dachu po mužov, tí budú hliadkovať okolo mesta a hradu. V deň, keď sa o všetko začne, budú v lese a pri tajnom vchode. No ostatné... to vám poviem v Dachu."
,,Dobre. Poďme. Christoph choď zaplatiť." Chaol mu hodil mešec a vyšli sme von.
,,Prosím ho asi hovoriť nenaučili." zamrmlal si a ja som sa usmiala.

➳➳

,,Bohovia musí tak fúkať?" zavrčala som.
,,Zachvíľu budeme schádzať a už by tak fúkať nemalo." povedal Andrew.
,,Ako ďaleko je Dach?"
,,Do večera tam budeme."
,,Aspoň niečo je blízko." striaslo ma.
,,Je ti zima?"
,,Len trochu ale to už toľko vydržím."
,,Zamrzneš." uchechtol sa a objal ma. Obaja sme mali jeho kožušinu cez seba. Bola o trochu hrubšia ako moja.
,,Ďakujem." vydýchla som a pozrela som sa na Chaola. Mal priam zabodnutý pohľad do Andrewa. Prekrútila som oči a znovu som sa vrátila do tepla pri jeho tele a kožušine.

➳➳

,,Tam to je." ukázal na polorozpadnutý hrad.
,,Konečne teplo." zapriadla som.
,,Len sa nezľaknite. Všetci majú masky."
,,Prečo?"
,,Páčilo sa to nášmu majstrovi, tak sme to zachovali. Neviem prečo to vymyslel." mykol plecami.
,,Christoph, mám taký pocit že budeš medzi svojimi." uškrnula som sa.

➳➳

Už sme boli skoro pred bránou. Andrew zdvihol ruku a zamával ňou. Z hradby mu odkýval muž, niečo zakričal a brána sa s prašťaním otvárala. Vstúpili sme dnu a celé nádvorie pokrývali muži, odetý od hlavy po päty v čiernom, s kópiami v rukách. Andrew kývol na pozdrav hlavou a všetci odkývali.
,,Priviedol si nám návštevu?" opýtal sa muž pred nami. Chytil ohlávku Andrewho koňa a zdvihol si masku. Lícne kosti bili do očí a tyrkysové oči mu svietili. Bol možno trochu starší ako Andrew.
,,Áno a je veľmi vzácna." usmial sa a zoskočil z koňa. Potom ja za ním a ostatní urobili to isté. Kone vzali a odviedli do stajne.
,,Poďte." povedal Andrew a začal schodmi kráčať hore. Na malom balóne pred vchodom zastal a otočil sa na mužov. Odkašľal si.
,,Toto dievča nikto z vás nepozná, no potrebuje našu pomoc. A ja chcem, aby sme jej pomohli."
,,Čo za to?" opýtal sa muž keď bolo ticho.
,,Zabráni tomu, aby sme žili ho vojne." lietala som pohľadom hore dole po stenách a vyhýbala som sa pohľadom.
,,Kto to je?" opýtal sa ďalší.
,,Toto, vážení, je princezná Aurora."
,,Alebo komu to nič nehovorí, známa je tiež pod prezývkou diabol." zdôraznil Christoph a všetci a všetko stihlo. Obrátila som oči v stĺp a on sa uchechtol.

__________

Veľké ďakujem za 2,03K prečítaní 🥰 🖤🖤