Vojačka ✔️

LXV.

Z toho ich "hostinca" som sa vytratila čo najskôr a hlavne čo najnenápadnejšie.

Ak by náhodou zistili, že som bola zbičovaná, hoci neprávom, neskončilo by to so mnou najlepšie. Musíme odísť.

Sťažka som vzdychla a postavila som sa pred hostinec. Celú dieru osvecoval mierny svit a svetlá fakieľ ktoré boli vedľa každého otvoru až po vrch jaskyne. Zahľadela som sa nad seba. Namiesto kamenného stropu tam bolo jazero. Odkašľala som si a nadvihla som obočie.

Zrejme ho drží ten štít.

Trhlo mnou keď som za sebou začula kroky.
,,To som ja." povedal Chaol. Prikývla som a ďalej som hľadela na to jazero.
,,Celé je to tu nejaké divné." pokrútila som hlavou.
,,Ja mám taký pocit že nás chcú opiť." povedal akoby ma nepočul a odpil si z kalichu v ktorom mal víno.
,,Tak nepi." prekrútila som očami.
,,Je to dobré." mykol plecami.
,,Somár." vyrazila som mu kalich z ruky. Počas letu sa z neho všetko vylialo a pred dopadom som ho zachytila.
,,Ale.."
,,Trebalo ti?" kalich som postavila k dverám.
,,Dobre." prekrútil oči.
,,Kam ste odišli?" vyšiel z hostinca Aeron.
,,Nikam."
,,Všimol som si, že sa tu hádate..."
,,Vidíš, trebalo ti?" uchechtol sa Chaol.
,,Neopakuj, lebo ti takú vyrazím, že ťa ani Henryho stopárske psy nenájdu."
,,Dobre, kľud." prekrútil oči.
,,Ak chcete Asha vás zavedie do izby."
,,Tomu hovoríte izby?" uchechtol sa Chaol. Rozosmiala som sa a ťapla som si s ním. Až potom som si uvedomila čo som urobila a hneď som zvážnela.
,,Áno." uškrnul sa Aeron.
,,Kde je ta Asha? Asi si pôjdem ľahnúť."
,,Tam stojí." kývol k bielemu kentaurovi pred vchodom do izby.
,,Ja idem." kývol hlavou.
,,To ako máme spať spolu?"
,,Ehm.."
,,No tak to v žiadnom prípade!" krútila som hlavou o sto šesť.
,,Poviem Buckovi, on niečo vymyslí."
,,To by som mu radila aby niečo vymyslel." varovne som pokývala prstom.
,,Dobre, dobre. Môžeš ísť na chvíľu so mnou?"
,,Tak... dobre." prikývla som. Usmial sa a otočil sa aby som na neho vysadla. Prikývla som a bez varovania sa rozbehol. Rukami som sa začala okolo seba oháňať až pokiaľ som sa nezachytil jeho pliec.
,,Bohovia!" vydýchla som.
,,Prepáč." usmial sa.
,,Prepáč mi život nezachráni."

➳➳

,,To jazero... je kde?"
,,Aké... aha to jazero čo mi máme ako nebo?"
,,Áno."
,,Je zasnežené ale niekde tam." ukázal niekde do tmy.
,,Ten štít ho drží?"
,,Áno a preto musí ísť Aelin za babou aby ten štít obnovila lebo ak sa povolí, voda spadne. Preto máme izby vytesané do skál, pre prípad núdze."
,,Uhm a prečo Aelin a nie napríklad ty alebo Buck?"
,,Lebo proste Aelin."
,,Chcel by si ísť?"
,,Mne to je jedno." mykol plecami a nastalo ticho.
,,Čo to tam je?" zaostrila som keď sa medzi stromami začali mihať svetielka.
,,Svetkušky."
,,Svetlušky? Si opitý?"
,,Nie. Toto sú svetlušky z Ronoru ktoré s nami prišli keď sme sa rozdelili s Wyrenmi."
,,Vy ste boli niekedy zajedno?"
,,Niekedy dávno."
,,Čo sa stalo?"
,,Začali mať iné názory a vyhnali nás keďže nám troglini ušli."
,,Vyhnali vás aby ste ich chytili?"
,,Áno."
,,A vám sa to ešte nepodarilo."
,,Ani sa to nepodarí pokiaľ nechytíme troglonov."
,,Bohovia oni majú ešte aj ďalších príbuzných?"
,,Áno."
,,Nechcem o nich už ani počuť. Ešte teraz mi je z nich zle."
,,Dobre tak... vieš tancovať?"
,,Heh, hej viem."
,,Zatancuješ si?"
,,Čo?" uškrnula som sa.
,,Hej viem, teraz si hovoríš, že prečo sa ťa to pýtam, veď som kentaur, nemôžem predsa vedieť tancovať. Som kôň."
,,Hej, presne to som si pomyslela." stále som na neho nechápavo hľadela, mysliac si, že si zo mňa uťahuje.
,,Opak je pravdou." vzdychol.
,,Vieš tancovať?"
,,Vedel som. Ako malý. Miloval som tanec. Vždy som ušiel, v lese som si odlomil konár či čačinu a tancoval som. No v dvanástich ma začali vychovávať ako lovca. Nehovorím, že to nerobili už od narodenia, ale potom to začínalo byť už náročnejšie a na ten tanec som nemal čas."
,,Aha... chcel si byť človekom... niekedy?" zahľadela som sa na poletujúce svetlušky.
,,Vždy."
,,Prečo?"
,,Neviem. Príde mi to divné byť kôň aj človek. Radšej by som bol buď len kôň alebo len človek. Ale za tie roky som si zvykol a musím sa zmieriť s tým, že nikým iným už nebudem." slabo sa usmial a kopytom hrabal po snehu.
,,Tie svetlušky sú prispôsobené na zimu?"
,,Uhm. Princ Martan V. nám ich dal na cestu sem."
,,Bol Wyren?"
,,Bol."
,,Už nie je?"
,,Nie, pred šiestimi rokmi ho niekto zabil keď prešiel na druhú stranu prieplavu. Chcel ísť za nami."

Pred šiestimi rokmi. Martan V. chcel ísť na Juh. Potreboval prekročiť rieku a ja som tam bola... och nie!

,,Boli ste dobrý kamaráti?"
,,Áno, vyrastali sme spolu. No... bol starší... trénovali sme spolu."
,,Aha." povedala som trasľavým hlasom.
,,Si v poriadku?"
,,Áno." slabo som prikývla.

Nemôžem sa mu priznať. Zabil by ma jedným pohybom kopyta a... zradila by som ho... podľa všetkého. Alebo to už vedia a preto ma sem doviedli. Chcú ma zabiť.

,,Zatancujem si s tebou." prerušila som ticho medzi nami. Z lesa sa sem tam ozval vlk či hlasné dychčanie odniekiaľ zblízka. Aeron ma upokojoval že to, čo tam je, nezaútočí. Mal pravdu, po chvíli to prestalo a bolo počuť len kroky odchodu.
,,Naozaj?" rozžiarili sa mu oči vo svite mesiaca, ktorý jasne svietil. Na oblohe nebol jediný mrak.
,,Uhm." usmiala som sa.
,,Tak teda... ehm ako to je... aha! Smiem prosiť?"
,,Áno." zasmiala som sa a jeho žiariace oči sa rozžiarili ešte viac. Ruky mi položil na chrbát a ja jemu na plecia. Keď bol tak blízko, nevyzeral až taký vysoký. Hoci som už skoro stála na špičkách.
Hľadel mi do očí a ja do tých jeho. Akoby o mne zisťoval kto som, čo robím a čo som spravila s Martanom. Našťastie sa nič nedozvedel a obaja sme sa nechali unášať tancom. Jemný vánok mu strapatil čierne vlasy, dlhé po plecia. Jeho oči pod mesiacom vyzerali ako zlaté. Znovu sa na mňa zazubil a úsmev som mu opätovala. Znova to dychčanie. Zmeravela som.
,,Neboj sa. Je to vlk. Nezautočí."
,,Práve pri vlkovi by som sa bála najviac."
,,Som tu. Nemusíš sa báť."
,,Dúfam že sa nemyslíš."
,,Kentauri sa nemýlia." zasmial sa a znova sme sa pustili do tanca. Uchechtla som sa, no v jeho očiach bola neistota, nenápadne hľadel do lesa.
,,Dobre tancuješ." zahľadel sa na mňa.
,,Ďakujem... ehm... mám taký pocit že ani ty neveríš svojim slovám."
,,Ja im verím. Len mám taký pocit že ten vlk niečo chce."
,,Naše mäso. To chce."
,,Nie, to nie je to čo chce. Chce nás varo...vať." zamračil sa a zastavil. Začal oveľa viac vdychovať nosom, oveľa hlbšie. Rukou si ma pritlačil k sebe.
,,Pred čím?"
,,Nasadni." zašepkal.
,,Al.."
,,Nasadni čo najbližšie ku mne!" zavelil pošepky. Prikývla som, nasadla som a pritlačila som sa k jeho ľudskému chrbtu.
,,Troglini?"
,,Nie." pokrútil hlavou a hrabal kopytom.
,,Tak?" už aj ten vlk ušiel.
,,Cítim ľudí."
,,Ľudí?" povedala som posmešne.
,,Tí ľudia vás sledujú a zrejme nejdu naprázdno."
,,Chcú nás zabiť?"
,,To neviem."
,,Čo keď to sú Wyreni a..."
,,Nemajú tu čo hľadať a... majú iní pach."
,,Aha... môžu prejsť cez štít?"
,,Nie. Cez neho môžu prejsť len kentauri. Poprípade niekto iný, ale musí s nimi kentaur byť... a cítim len ľudí a kone, žiadneho kentaura či Wyrena."
,,Aj tak... mali by sme ísť." nadýchla som sa keď sa z diaľky ozvanala hlasná nadávka. Zrejme sú blízko. Aeron sa otočil a potom pomaly schádzal k Ethelu.